Bosí advokáti: „Sme
ludia, ktorým osud ľudstva nie je ľahostajný“.
Naším cieľom je pomáhať tým najchudobnejším ľuďom, ktorí sa nie vlastným pričinením dostali do neznesiteľných životných situácii a nemajú peniaze na právnik či advokáta, ktorý by ich zastupoval v nerovnom boji. My nie sme právnici, ani advokáti, ale máme skúsenosti s nevymožiteľnosťou práva na Slovensku a vieme ako to napraviť. Bez Vaších príbehov to ale nedokážeme. Riadime sa heslom „Kto bojuje za práva ostatných, bojuje aj za svoje práva“.
Motto: Dnešný systém je nastavený tak, aby na základe chudoby
a nevedomosti obyčajných občanov fungovala hierarchia majetkovej spoločnosti.
Hierarchická spoločnosť prežíva len vďaka štátnej anarchie a vojny,
ktorú vedú vládnuce skupiny proti svojím vlastným poddaným.
A práve systém korupcie zaručuje, aby nedochádzalo k náhodným
vzburám proti tejto oligarchii, odstraňuje nepohodlných ľudí a zabezpečuje
absolútnu a všeobecnú nevymožiteľnosť práva na úkor ľudu v prospech maximalizácie zisku nadnárodných
spoločností.
Vy nám vyrozprávate váš príbeh a my Vám
pomôžeme ako najlepšie budeme vedieť. Jedinou podmienkou je Váš súhlas
so zverejnením Vášho príbehu.
Prvý
príbeh:
Manželia Molnárovci roky žili so svojími deťmi
v zahraničí, keď sa vrátili na Slovensko zažili šok, ich dom niekto kúpil
v dobrovoľnej dražbe.
Markíza: http://video.markiza.sk/tv-archiv/televizne-noviny/21874
#7
TA3: http://www.ta3.com/sk/playlist/relacie/3037
TV Markíza (kopia z obrazovky)
TV TA3 (kopia z obrazovky)
Mimoriande spravodajstvo: V ČOM JE NEVYMOŽITEĽNOSŤ PRÁVA NA SLOVENSKU
Ja ako poškodený tvrdím, že tak ako povedal v predvolebnej kampani predseda vtedajšej opozičnej strany SMER sociálna demokracia JUDr. Rober FICO, že ešte prejde najmenej 50 rokov pokiaľ bude Slovensko právnym štátom, je to veľká PRAVDA. Ale kto má „čas“ čakať tých 50 rokov? Ja mám teraz nad 50 rokov, dožijem sa spravodlivosti? Moja rodina je prenasledovaná už vyše 30 rokov, 10 rokov za tzv. socializmu, za to, že otec odovzdal stranícku legitimáciu a ja od tzv. nežnej revolúcie za to, že som založil politické hnutie a zúčastnil som sa v roku 1992 parlamentných volieb. Odvetdy je to peklo. Tajné služby mi spôsobili druhotnú platobnú neschopnosť a ja sa 15 rokov nemôžem dostať k 4,5 miliónom Sk v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku, z ktorých som mienil vyplatitť úver vo výške 380.000 Sk. Viď spor 7C90/06 Tu . Pri domáhaní sa svojich práv boli použité tie najrafinovanejšie spôsoby prenasledovania . Viď podanie 1Pn/07 Tu
V tejto spoločnosti sa stále myslí lineárne (v našom prípade nám bolo vytknuté, že sme dlhovali), ale môj argument, že som bol v druhotnej platobnej neschopnosti, o ktorej sa predseda vlády JUDr. Rober Fico vyjadril, že na subjekt, ktorý je v preukázateľnej druhotnej platobnej neschopnosti sa nemôže hľadieť ako na nemorálneho dlžníka, sa nebral do úvahy. Opäť podotýkam, že nevymožiteľnosť práva je spôsobená prílišnou nezávislosťou, až závilosťou na zlatom teľati (úplatky, klientelizmus a podobne). V súčasnosti by boli aj zákony na úrovni, ale systém na dosiahnutie spravodlivosti je zlý, nakoľko sa zneužíva komplikovanosť a nejdnoznačnosť zákonov pri ich výklade (pre bežného občana nezrozumiteľné) a toto zneužíva právnická obec na úkor chudobných ľudí. V tom je nevymožiteľnosť práva.
Z dôvodov prenasledovania sme museli hľadať ochranu v zahraničí, kde sme boli v azylovom konaní pod ochranou švajčiarskych úradov a v našej neprítomnosti a bez nášho vedomia nám ktosi ukradol dom a po návrate sme sa stali bezdomovcami. Štát nám odmietol akúkoľvek pomoc, viď konanie 26C210/2006 Tu. Všetci svorne čakali až zamrzneme v zimných mesiacoch ako bezdomovci. Ale my sme to prežili, postavili sme sa na odpor a začali sme sa domáhať spravodlivosti.
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednoznačne vo svojej konštantnej judikatúre uvádza:
Pozbavenie obydlia v neprítomnosti vlastníka a bez jeho
vedomia sa považuje za svojvoľné konanie a nikdy ho nemožno považovať za
zákonné.
Z tohoto dôvodu sme podali žalobu o vydanie veci 18C59/2007 Tu, nakoľko sa
ukázali aj iné nezákonnosti akoby vystrihnuté z filmu „Nepriateľ štátu“,
lebo dodatočne sme zistili, že v zmysle zákona aj keď sme nesplatili úvery
z dôvodov druhotnej platobnej neschopnosti, nevznikol právny dôvod na
vykonanie tzv. dobrovoľnej dražby.
Trpezlivo sme čakali aj s našimi dvomi maloletými deťmi na hlavné pojednávanie, nezákonný prechod vlastníckeho práva sa uskutočnil 11.3.2005 a hlavné pojednávanie bolo vytýčené na 31.3.2009, už toto čakanie v rámci bezdomovstva nám prinieslo utrpenie a psychický teror, nakoľko sme nemali na výber, buď sa necháme oklamať „advokátmi“ poučenými ako Vám dokázať, že nemáte pravdu, alebo na úkor vlastnej zamestnanosti si urobiť rýchlokurz práva a obhajovať sa sami. My sme zvolili druhú tŕnistu cestu, no a ako dopadlo pojednávanie, to sa dočítate v našej sťažnosti – otvorený list ministrovi spravodlivosti, prezidentovi SR, predsedovi vlády, súdnej rade a ostatným. Nebudete veriť vlastným očiam ako sa manipuluje s dôkazmi na hlavnom súdnom pojednávaní.
Sťažnosť
Ján Molnár, Daniela Molnárová, Devínska cesta 16, 841 04 Bratislava,
od 22.06.2001 do 14.10.2005 bytom: Kirchgasse 21, Wilderswil, Švajčiarsko,
od 14.10.2005 do 01.02.2006 bezdomovci
momentálne prechodne ubytovaní: Ubytovňa Fortuna,
Agátová 1/A, 841 02 Bratislava
JUDr.
Štefan Harabin
Minister
spravodlivosti
Ministerstvo spravodlivosti SR
Župné námestie 13
813
11 Bratislava
Otvorený list
V Bratislave
03.04.2009
Vážený
pán minister,
verejnosť
oceňuje Vaše úsilie na ochranu práv občanov novelizáciou zákonov (napr. Zákona
o dobrovoľných dražbách) a iných aktivít (postihovaním nepoctivých exekútorov),
a preto sa na Vás verejne obraciam so žiadosťou o okamžité zjednanie nápravy
„zneužitia právomoci verejného činiteľa“
v súvislosti s doslovne zmanipulovaným súdnym pojednávaním
uskutočneným na Okresnom súde Bratislav IV v právnej veci o vydanie
nehnuteľností, ktoré boli „ukradnuté“ vo fiktívnej počítačovej tzv.
„dobrovoľnej dražbe“.
Dnes
tj. 03.04.2009 o 9:55 som si prevzal zápisnicu z pojednávania, ktoré sa
uskutočnilo 31.03.2009 na Okresnom súde Bratislava IV v konaní o vydanie
nehnuteľností vedené samosudkyňou (predsedníčkou súdu) JUDr. Máriou
Čechovičovou.
Žiadam
o rekonštrukciu tohoto pojednávania, ktoré nebolo riadnym konaním, ale
„psychologickou hrou“ ako mi zabrániť
ústnou formou poukázať na dôkazy, ktoré preukázujú moju aktívnu legitimáciu
v tomto spore.
Kedže
o obydlie som prišiel v tzv. „dobrovoľnej dražbe“ 11.3.2005 a už vyše 4
roky zápasím spolu s mojou rodinou v bezdomovstve o prežitie, nie je
pre mňa únosné čakať na odvolávacie konania, ktoré môže jednak trvať niekoľko
rokov a navyše zmanipulovaním tohoto pojednávania súd môže bez nariadenia
pojednávania, teda bez možnosti mojej ústnej obhajoby, potvrdiť rozsudok, ktorý
bol vydaný nezákonne, nakoľko celý proces trpel nielen právnymi vadami, ale aj
psychickou manipuláciou v prospech dražobných „mafií“, ktoré
v minulosti prevádzali podvody.
V prílohe
prikladám zápisnicu, ktorá zdanlivo preukazuje, že pojednávanie prebiehalo
korektne v zmysle O.s.p. a určite čitateľa navádza k pravde, že
rozhodnutie bolo spravodlivé.
V ďalšej
prílohe prikladám moju „zápisnicu“, ktorú som vyhotovil podľa skutočne
odohratých udalostí v presnom časovom slede.
Tento
rozdiel jasne preukazuje, že vymožiteľnosť práva je na nulovej úrovni, nakoľko
umožňuje, aby samosudkyňa si svojvoľne diktovala do zápisnice to, čo ona uzná
za vhodné a nie skutočný priebeh pojednávania. Aj v tomto smere by sa mali
zmeniť pravidlá pri priebehu súdnych pojednávaní.
V
ďalšej prílohe prikladám moje poznámky, ktoré som mal pripravené na ústnu
obhajobu ako dôkaz, že mi bolo zabránené obhajovať sa ústnou formou pred súdom,
nakoľko samosudkyňa ako vyplýva zo skutočne odohratých udalostí uvedených
v mojej „zápisnici“ mi nedovolila ústnu obhajobu preukázania mojej
aktívnej legitimácie a vysvetlenia predkladaných dôkazov, ktoré by jasne
preukázali moju aktívnu legitimáciu a neplatnosť právneho úkonu. Doslova mi
zobrala poznámky z ruky a diktovala do zápisnice to čo ja nehovorím a to
čo nie je uvedené v mojich poznámkach.
Taktiež
je v zápisnici zmanipulovaná časť s dôkazmi, ktoré som predložil
priamo na pojednávaní, nakoľko pri liste vlastníctva uvádza, že sa fotokópia
nachádza v spise, pričom v skutočnosti som jej dal
k nahliadnutiu opis originálu z katastrálneho úradu opatrený
pečiatkami a kolkami, čo v zápisnici zatajila.
Ako
vyplynie z porovnania týchto dôkazov (zápisnica súdu, môj opis priebehu súdneho
konania, moje poznámky), cieľom tejto manipulácie bolo, aby som nemohol
preukázať neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, a tým preukázať svoju aktívnu
legitimáciu, nakoľko žaloba o vydanie veci v zebe zahŕňa aj
predbežné posúdenie vlastníckeho práva.
Súd nezabezpečil, aby sa moje právo dostalo
z ústavy, zákonov a medzinárodného dohovoru do jeho rozhodovania. Právo bolo obmedzené formalistickým
rozhodovaním a reštriktívnym výkladom zákona, ktorý neberie ohľad na jeho zmysel.
Tento
boj bohatých proti chudobným je poznačený fikciou demokracie, nakoľko tu vládne
princíp monarchie založený na klientelizme, úplatkárstve a hierarchistickom
zneužívaní postavenia verejných činiteľov s cieľom fiktívnymi tvrdeniami,
reštriktívnym výkladom zákona dokázať poškodeným občanom, že nemajú právo
na pravdu. Toto je v právnom štáte neprijateľné!
Pán
Budaj v televíznej relácii povedal, že po roku 89 prebieha a prehlbuje sa
„studená občianska vojna“. My sme toho svedkami, ale toto sa musí zastaviť,
nakoľko bohatí robia podvody tak rafinovane, že zneužívajú zákony na ochranu
svojho stavovského práva na úkor chudoby a strednej vrstvy, ktorej hrozí
chudoba.
Zhrnutie manipulácie zo súdneho pojednávania:
-
Bolo mi zabránené psychickým tlakom samosudkyne a
právneho zástupcu odporcu ústne sa obhajovať pred súdom a tieto slovné
prestrelky neboli zapísané v zápisnici.
-
Samosudkyňa mi ubrala právo v zmysle Ústavy
SR aplikovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že mi
nedovolila vysvetliť v čom ma ochraňuje Dohovor v súvislosti
s predloženými dôkazmi, ani tieto slovné prestrelky neboli zapísané do
zápisnici.
-
Právnemu zástupcovi umožnila urážať ma a
znevažovať tvrdeniami, že nemám právnicke vzdelanie, a preto on nemieni počúvať
moje tzv. „nezmysly“, ani táro prestrelka názorov nebola zapísaná
v zápisnici.
-
Obštrukciami samosudkyňa nesprávnym vedením
pojednávania „naťahovala čas“, čo
vyvoláva dojem, že sa s právnym zástupcom odporcu dopredu dohodla o útoku voči mojej osobe.
Prepáčte za výraz, toto
konanie sa podobá na inkvizičný proces z čias upaľovania čarodejníc,
v ktorom tiež nebolo dovolené slobodne obhajovať svoje právo, ale bol
vyvíjaný psychický nátlak mučením, čo sa v dnešnej dobe zamenilo na
modernejší spôsob manipulácie – psychickej paralyzácie obete.
Ja, Daniela Molnárová
týmto čestne prehlasujem, že som sa zúčastnila pojednávania ako verejnosť a
všetky tvrdenia môjho manžela potvrdzujem ako pravdivé. Môjmu manželovi som navrhovala, že ho budem
v konaní zastupovať, a preto som aj pripravila druhú časť poznámok,
v ktorej už v druhom odstavci navrhujem súdu, aby ako predbežnú
otázku súd posúdil platnosť zmluvy o vykonaní dražby z dôvodov, že
odporuje zákonu a je v rozpore s dorbými mravmi. Na svoju česť
prehlasujem, že manžel ústnou formou navrhol súdu riešenie tejto predbežnej
otázky, čo sa neobjavilo v tejto forme v zápisnici
z pojednávania.
Ďalej chcem podotknúť,
že som sama protestovala proti spôsobu a vedeniu tohoto pojednávania a bola som
sudkyňou niekoľkokrát upozornená, že nemám vstupovať do pojednávania, keď nie
som účastníčkou konania. Chcem len potvrdiť, že je neprijateľné, aby konania
pred súdom prebiehali nespravodlivo, neumožnili navrhovateľom ústne sa
obhajovať pred súdom a na strane druhej odporcom ponechávali obrovský priestor
na úrážanie a znevažovanie ústavou zaručených práv navrhovateľa.
Je neprijateľné, aby v demokratickej spoločnosti
hlásiacej sa k princípom právneho štátu sa takto manipulovalo
s právami v rámci činnosti orgánov verejnej moci.
Čestne prehlasujem, že
môj manžel jasne deklaroval svoje právo prednostnej aplikácie druhej vety
článku 1 Protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, na svojvoľný
zásah do jeho majetku pri tzv dobrovoľnej dražbe.
V zmysle Ústavy SR
a prednosti medzinárodného dohovoru pred vnútroštátnym zákonom je právo na
majetok ako základné ľudské právo neodňateľné, nescudziteľné a nepremlčateľné.
Môj manžel sa ani jedným slovom nezmienil (ani v písomnom podaní, ani
v ústnom obhajovaní) o tom, že žiada o určenie neplatnosti dražby, ktoré
právo mu márne uplynulo 3 mesiace po tzv. dražbe 11.06.2005. Môj manžel
preukázal, že v čase od 21.06.2001 do 13.10.2005 sa nachádzal
s povolením úradov vo Švajčiarsku, v zmysle dohovoru zásah do jeho
majetku bol svojvoľný a teda nezákonný, a preto žiadal ako predbežnú otázku
posúdiť súdom neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, čím chcel preukázať
neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovení OZ, svoje vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam a svoju aktívnu legitimáciu, čo mu manipuláciou sudkyňa
nedovolila.
V demokratickej spoločnosti, ktorá sa
hlási k princípom právneho štátu je neprijateľné, aby vedome
zmanipulovanými konaniami v činnosti orgánov verejnej moci sa viedol boj
proti nepohodlným jedincom (inak nazývaným aj ako neprispôsobivým alebo
dlžníkom) uprieraním ich práv zakotvených v ústave dobre známym spôsobom
stratégie „obliehania časom“, s vedomím, že čas vymáhania práva
v ďalšej sérii odvolávaní je účinnou zbraňou psychického a fyzického
„vyhladovenia“.
Ako má prežiť život
rodina s deťmi v pubertálnom veku bez obydlia ďalšie dva, tri, štyri
a možno i viac rokov?!
Navrhujeme ministerstvu
spravodlivosti, aby podal návrh generálnemu prokurátorovi na zrušenie rozsudku
z dôvodov jeho nezákonnosti vzhľadom na nenapraviteľné procesné vady a nariadenie
opakovaného konania.
S úctou
Ján Molnár Daniela
Molnárová
Prílohy podľa textu
Ján Molnár,
Devínska cesta č. 16, 84104 Bratislava
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
JUDr. Štefan Harabin
Minister
spravodlivosti
Ministerstvo
spravodlivosti SR
Župné
námestie 13
813
11 Bratislava
V Bratislave: 03. apríla 2009
Dňa 31.3.2009
o 10.00 hodine sa uskutočnilo na Okresnom súde Bratislava IV pojednávanie
18C 59/07 vo veci navrhovateľa Jána Molnára, v ktorom sa návrhom
na vydanie veci domáham vydania nehnuteľností, rodinného domu na Devínskej
ceste č. 16 v Bratislave s parcelou, ktoré mi odporca neoprávnene
zadržuje.
Dôvodom je
absolútna neplatnosť právneho úkonu zmluvy o vykonaní dražby odporujúcej
zákonu vzhľadom na skutočnosť, že bola vyhotovená na základe návrhu na
vykonanie dražby, v ktorom navrhovateľ uviedol právny dôvod pohľadávky,
ktorej nebol vlastníkom ani záložným veriteľom.
Samosudkyňa
v prvom rade si vyhradila podozrivo nápadne krátky termín na pojednávanie
v dĺžke 1 hodiny, čo neskôr vyjadrila slovami priamo na pojednávaní, že
ona prišla pripravená a už má na vec svoj názor.
Na strane druhej
mne ako navrhovateľovi zabránila ústnou formou obhájiť moju aktívnu legitimáciu
tým, že vždy keď som prešiel k meritu sporu ma prerušila kladením
nepodstatných otázok a dovolila právnemu zástupcovi odporcu, aby mi
nadával do nevzdelancov, ktorí nemajú právnicke vzdelanie a preto nemajú
právo na právny názor.
Pojednávanie bolo
poznačené zrýchleným konaním sudkyne s jasným záverom, aby stihla vyniesť
rozsudok v krátkom čase tým, že mi zabránila preukázať neplatnosť zmluvy
o vykonaní dražby a tým aj preukázať svoju aktívnu legitimáciu. Na
záver v časovej tiesni cca 11:30 bol vynesený rozsudok, v ktorom
zamietla môj návrh na vydanie nehnuteľností z dôvodov, že som neuniesol
dôkazné bremeno pri preukázaní aktívnej legitimácie.
Súd nezabezpečil, aby sa
moje právo dostalo z ústavy, zákonov a medzinárodného dohovoru do jeho
rozhodovania. Právo bolo obmedzené
formalistickým rozhodovaním a reštriktívnym výkladom zákona, ktorý neberie ohľad na jeho zmysel.
Priebeh
súdneho konania:
Vyhradený čas
na výveske pred dverami 10.00 – 11.00
hod.
10:04 Príchod
sudkyne, 10:08 zapisovateľka vyzvala na chodbe účastníkov konania, aby sa
dostavili do miestnosti, 10:10 prezentácia účastníkov podľa OP. Ja ako
navrhovateľ, manželka ako verejnosť, 10:12 právny zástupca odporcu JUDr. Milko
a pán Mgr.Vetrák ako nový účastník na strane odporcu, ktorý po predstavení
odchádza čakať na chodbu, 10:14 sudkyňa otvára pojednávanie a prezentuje
podstatu sporu, 10:15 žiadosť právneho zástupcu o pripustenie zmeny na
strane odporcu a to dražobníka Mgr. Vetráka, súd konštatuje, že ja ako
navrhovateľ som si žiadosť o zmenu nestihol prevziať, leží uložená na
pošte, 10:17 sudkyňa ma vyzýva, aby som sa vyjadril k žiadosti
o pripustenie zmeny, kedže som ju neobdržal, neviem to posúdiť, sudkyňa
prečíta záver z dvojstranového dokumentu, navrhuje mi, aby som súhlasil so
zmenou, nakoľko si môžeme vyjasniť vzťahy o platnosti či neplatnosti
dražby, napokon som súhlasil s pripustením zmeny, 10:19 sudkyňa uznesením
pripustila zmenu na strane odporcu pribrala Mgr.Vetráka, 10:20 právny zástupca
zavolal na chodbe čakajúceho Mgr. Vetráka, ten sa po príchode prezentoval podľa
OP, 10:22 sudkyňa ma vyzvala, aby som uviedol dôvody žaloby, ja som sa
postavil, zobral som si do ruky pripravené poznámky a začal som plynulo
hovoriť k veci, po slovnom prednese prvého odstavca 10:24 ma sudkyňa
prerušila a spýtala sa ma, či mám nejaké nové dôkazy, ja som odpovedal, že
mám, ale žiadam ju, aby som mohol v zmysle O.s.p. pokračovať v ústnom
obhajovaní mojej žaloby a tým aktívnej legitimácie, v tom ma prerušil
(bez udelenia slova) právny zástupca a začal mi nadávať, že som
nevzdelanec, nemám právnicke vzdelanie a on nemieni počúvať moje výmysly
a subjektívne názory, 10:26 sa k jeho argumentom pridala aj sudkyňa
s odôvodnením, že všetko som písomne uviedol v žalobe a nemusím
to opakovať, 10:27 som namietal, že svoju aktívnu legitimáciu musím preukázať
dôkazmi o neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, 10:28 právny zástupca
odporcu sa opäť ozval (bez udelenia slova) a podporil sudkyňu, že on nie
je ochotný počúvať moje nezmysly, 10:29 ma sudkyňa vyzvala aby som jej odovzdal
poznámky, ktoré ona prečíta aby sa ušetril čas, a poznámky založí do
spisu, 10:30 som opäť oponoval, že jedine ja sám musím vysvetliť konštrukciu
skutočnosti, že k žiadnej dražbe nedoško, že to bola fiktívna počítačová
dražba, a preto som i naďalej aktívne legitimovaný ako jediný
vlastník rodinného domu. 10:31 Sudkyňa sa nahla ku mne arogantne ma vyzvala,
aby som odovzdal poznámky, pričom mi poznámky zobrala z ruky, mlčky si ich
chvíľku prezerala a začala diktovať zapisovateľke to čo som nemal
v poznámkach, ale to čo si pozerala, že je uvedené v žalobe založenej
v spise, 10:33 ja som opäť namietal, že to nemôže diktovať do zápisu, keď to
nehovorím, ona ma zahriakla, že ona musí najskôr nadiktovať to čo som uviedol
v žalobe a diktovala ďalej vety, ktoré som ani nepovedal, ani neboli
v mojich poznámkach, ja som márne protestoval, vtom sa ozvala moja
manželka a protestovala tiež, no sudkyňa ju vyzvala aby mlčala, 10:35 sa
ma sudkyňa opýtala či mám dôkaz o tom, že som bol vlastníkom pred
dobrovoľnou dražbou, ja som povedal, že LV je založený v spise
a môžem predložiť originál a podal som jej krátkou cestou originál
„rukopis LV“ so všetkými prílohami, opečiatkovaný a okolkovaný správou
katastra, 10:36 sudkyňa skúmala či je originál opatrený pečiatkami, napokon
sudkyňa namietala na nečitateľnosť rukopisu, nečitateľnosť pečiatky
a vrátila mi originál s otázkou, či mám iný ďalší dôkaz. 10:38 som
predložil súdu krátkou cestou farebný grafický návrh preukazujúci moju aktívnu
legitimáciu tým, že preukazoval poradie záložných práv v Notárskej
zápisnici v kontexte s poradím záložných práv zapísaných v liste
vlastníctva, čo dokazuje, že dražba bola vykonaná na základe úveru uvedeného v
návrhu a pre pohľadavku, ktorá nebola navrhovateľovi postúpená a tým
je zmluva o vykonaní dražby neplatná, 10:40 ma sudkyňa prerušila
s poznámkou, že tento súd sa nezaoberá určením platnosti či neplatnosti
dražby, ale aktívnou legitimáciou v spore o vydanie nehnuteľnosti.
10:42 som naliehal, aby bola táto grafická schéma založená do spisu, sudkyňa
tento dôkaz odmietala prevziať, napokon po mojom naliehaní ho prevzala, no
neviem či toto prevzatie nadiktovala do zápisu. 10:44 sa ma opýtala či mám iný
dôkaz o mojej aktívnej legitimácii v tomto spore o vydaní
nehnuteľností, ja som jej podal krátkou cestou ďalšie dva listinné dôkazy, že
Dalibor Hahn nemohol navrhnúť dražbu ani z iných úverov uvedených
v zmluve o vykonaní dražby, nakoľko tieto previedol na firmu ADOLIA
s.r.o. a predložil som dôkazy, list od Dalibora Hahna určený exekútorovi
Jonatovi, v ktorom žiada zastavenie dražby pre moju nemajetnosť
a v ktorom uvádza, že pohľadávka bola postúpená na spoločnosť Adoliu,
ďalší dôkaz o to, že Dalibor Hahn nebol záložným veriteľom k žiadnej
pohľadávke. 10:48 sudkyňa prevzala dôkazy, chvíľku ich skúmala a potom
nadiktovala do zápisu, že som odovzdal listiny od exekútorov pričom zamlčala
skutočnosť, že listiny dokazujú, že Dalibor Hahn nebol vlastníkom pohľadávky,
ale firma ADOLIA s.r.o, teda nemohol ani z tohto dôvodu navrhnúť
dobrovoľnú dražbu, 10:50 som naliehal, aby súd prebežne rozhodol o mojom
vlastníctve, sudkyňa ma prerušila s otázkou, že z akého dôvodu by sa
mal súd zaoberať predbežne o mojom vlastníctve, odpovedal som, že som sa
dočítal na internete z rôznych prameňov (Mgr. Machyňa, Justičná revue)
a ďalších, že žaloba na vydanie veci už v sebe zahŕňa aj žalobu
na určenie vlastníckeho práva, pretože otázku vlstníckeho práva súd
v konaní posúdi predbežne. Sudkyňa namietala, že nestačí si vytiahnuť veci z internetu, kde sú aj
nepodstatné veci, aby som hľadal oporu v advokátovi a ja som sa bránil,
slovná prestrelka trvala minútu, dve, sudkyňa sa odvolávala, že to nevidí nikde
písomne podané, potom až začala diktovať zapisovateľke (predtým sa nič
nezapisovalo), že som sa dočítal na internete o tom, že súd sa musí
predbežne zaoberať preukázaním môjho vlastníckeho práva, 10:55 mi sudkyňa
zobrala slovo a vyzvala právneho zástupcu, aby sa vyjadril k návrhu,
10:56 právny zástupca hovoril o tom, že som negramotný bez právneho
vzdelania a vedomia a napokon, že
sám som dokázal svoju nepravdu tým, že som stiahol pôvodny návrh na náhradu
škody v konaní 14c114 vedený na Okresnom súde Bratislava I, že som
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal som svoju aktívnu legitimáciu, že
som si požičal a nesplatil som úvery, že dražba prebehla v súlade so
zákonom, 11:00 túto výpoveď sudkyňa nadiktovala do zápisnice, 11:03 vyzvala
odporcu v druhom rade aby sa vyjadril, Mgr. Peter Vetrák len uviedol, že
v zmysle ZDD som sa mohol dovolať prešetrenia zákonnosti
v prekluzívnej lehote, ktorú som neuplatnil, a preto nemiám žiadne
práva sa domáhať určenia neplatnosti dražby, 11:05 sudkyňa sa ma spýtala prečo
som zobral späť žalobný návrh konania 114 na Okresnom súde Bratislava I,
nepostačovala jej moja odpoveď, že som sa slobodne rozhodol, lebo mne nejde
o finančné odškodnenie, ktoré nemusím dostať, už jeden taký rozsudok mám
z LC Print Lučenec, ale mne ide o vyriešenie bývania bezdomovca,
a preto žiadam o vydanie nehnuteľností, sudkyňa naťahovala čas
opätovnou polemikou, že som stiahol žalobu preto, lebo som vedel, že nebudem
úspešný a podobnými poznámkami, len aby som nemohol preukazovať absolútnu
neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, ktorá jediná preukazuje spolu
s listom vlastníctva moju aktívnu legitimáciu v tomto spore. 11:10 ma
vyzvala či mám otázky na odporcov, ja som sa spýtal odporcu v druhom rade
aby mi povedal číslo úveru, na ktorý bola vykonaná takzvaná dobrovoľná dražba,
právny zástupca mi skočil do slova a navrhol Mgr. Vetrákovi, aby
neodpovedal, ale Mgr Vetrák odpovedal, že sa nepamätá, na aké číslo úveru
vykonal dobrovoľnú dražbu, 11:12 som Mgr. Vetrákovi vytkol, že vykonal
fiktívnu, počítačovú dobrovoľnú dražbu a neexistoval žiaden právny dôvod,
aby dražbu vykonal, sudkyňa dala túto poznámku zapísať do zápisnice
a spýtala sa ma, či mám nejaké návrhy na dokazovanie, ja som podal návrh
na predvolanie svedkov exekútorov Kostku a exekútora Jonatu, ktorí mali
preukázať, že som nezdržiaval v mieste doručenia a dražobník spolu
s navrhovateľom mali o tom vedomosť, exekútor Kostka mal aj
súdnu opatrovníčku, a aby predvolala autorku príručky pre uplatnenie
Dohovoru o ochrane ľudských práv, nakoľko dražba v mojej
neprítomnosti a nevedomosti je podľa Dohovoru nezákonná, sudkyňa 11:14
uznesením moje návrhy zamietla a spýtala sa odporcov, či oni majú nejaké
návrhy na dokazovanie, pričom bolo vidieť, že preťahuje čas a vonku čakajú
ľudia na ďalšie konanie, ktoré malo začať už o 11.00 hodine. O 11:15
mi udelila záverečné slovo, ja som poukázal, že zmluva o vykonaní je
absolútne neplatná nakoľko Dalibor Hahn nepreukázal dôkazy že sa stal
oprávneným záložným veriteľom a ani na jeden z úverov sa nemohla
dražba uskutočniť, ďalej že Dohovor má vyššiu právnu silu a dražba sa
uskutočnila v mojej neprítomnosti a bez môjho vedomia a preto je
nezákonná, 11:19 sa sudkyňa opýtala, či odporcovia majú čo dodať, odporcovia
nemali ďalšie námietky a sudkyňa nás vyzvala aby sme počkali vonku na
vynesenie rozsudku, 11:20 vyšla zapisovateľka a o chvíľku sa vrátila
s nejakým spisom, 11:25 nás zapisovateľa pozvala do súdnej siene na
vyhásenie rozsudku. 11:27 sudkyňa vyniesla rozsudok, v ktorom zamietla
návrh o vydanie nehnuteľností s tým, že odôvodnenie uvedie v rozsudku.
11:30 uviedla, že konanie je skončené a mimo konania mi chce dať niekoľko
dobrých rád a snažila sa ma ovplyvňovať lichotivými slovami, že som si mal do
konania zobrať právneho zástupcu, nakoľko výklad zákonov je na výklade
gramatického výkladu jednotlivých slov, ja som odpovedal, že spravodlivosť je
na mojej strane a zákony sa prekrúcajú, ona mi v dobrom poradila aby
som odvolávanie nepodal, síce mám na to nárok ale bude to zbytočné, nakoľko ma
to bude stáť značné financie a v mojom postavení chudoby by to boli
zbytočne vyhodené peniaze, ja som v dobrom znovu povedal, že
v zákonnej lehote sa vyjadrím a odporcovia prekrúcajú zákony
a tie sa prekrúcajú všeobecne, iná je pravda kapitálu a iná je pravda
chudoby, slušne sme sa pozdravili a odišli. Odišiel aj Mgr. Vetrák aj
JUDr. Milko, pričom som nevidel, že by si prevzali zápisnicu
z pojednávania i keď o ňu požiadali, ja som opomenul požiadať
o zápisnicu. Na druhý deň 1. apríla som si išiel vyžiadať kópiu zápisnice,
ale neuspel som, nakoľko údajne sa spis nachádzal u sudkyne a tá
momentálne nie je prítomná.
Námietky voči
konaniu:
-
Mám za to,
že som priniesol súdu dva významné dôkazy, ktoré preukazovali, že mám právo sa
domáhať v zmysle § 126 ods.
1 OZ „Právna ochrana oprávneného
vlastníka“.
-
Nebolo mi umožnené
celistvo a pravdivo vypovedať môj príbeh, nebolo mi umožnené objasniť
a preukázať moju aktívnu legitimáciu spočívajúcu v neplatnosti zmluvy
o vykonaní dražby od samého počiatku v zmysle § 39 OZ a keďže
vlastníctvo je nepremlčateľné a žiadne právo prekluzívnej lehoty nemohlo
zaniknúť, keďže ani nevzniklo, som naďalej oprávneným a skutočným
vlastníkom predmetných nehnuteľností.
-
Sudkyňa
konala zaujato a do zápisnice diktovala len to, čo uznala ona za vhodné
i napriek mojim ústnym protestom „pani sudkyňa veď nemôžete diktovať do
zápisnice to čo som nepovedal“.
-
Sudkyňa mi
nedovolila použiť poznámky, vzala mi ich so slovami, že urýchli konanie
a prečíta ich do zápisnice, pričom tak neurobila a opäť diktovala do
zápisnice len to čo ona považovala za potrebné a nie to čo som mal uvedené
v poznámkach.
-
Sudkyňa
nevyhodnotila nové dôkazy, „grafická farebná schéma“ preukazujúca, že notárska
zápisnica potvrdzuje svojím poradím zapísaných záložných práv za záložným
právom veriteľa, že takzvaná dražba bola nespochybniteľne vykonaná
v zmysle návrhu na vykonanie dražby, v ktorom bol uvedený právny
dôvod pohľadávky, ktorej navrhovateľ nebol vlastníkom.
-
Sudkyňa
nevyhodnotila nové dôkazy, „listy od samotného navrhovateľa, z ktorých
vyplýva, že pohľadávku, ktorú mu postúpila Slovenská konsolidačná, a.s. už
nevlastnil, nakoľko ju postúpil spoločnosti ADOLIA s.r.o., teda nemohol on ako
osoba Dalibor Hahn urobiť právny úkon - zmluvu o vykonaní dražby na
právnom dôvode pohľadávky, ktorej nebol vlastníkom.
-
Sudkyňa
zámerne prehliadala moje návrhy, že súd musí najskôr predbežne rozhodnúť
o mojom vlastníctve práve na základe toho, že prechod vlastníckeho práva
bol nezákonný a teda som aj naďalej vlastníkom nehnuteľnosti.
-
Sudkyňa
odmietla akceptovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorý má prednosť pred domácimi zákonmi ak mi zabezpečujú vyššiu
ochranu mojich práv, nakoľko takzvaná dražba sa uskutočnila v mojej
neprítomnosti a bez môjho vedomia a týmto je v zmysle dohovru
nezákonná, nakoľko mi neboli doručené žiadne písomnosti, predovšetkým oznámenie
o výkone záložného práva, ktoré malo predchádzať zmluve o vykonaní
dražby.
Týmto postupom sa podarilo naším prenasledovateľom oddialiť navrátenie nehnuteľnosti o odvolávacie konanie, čo môže trvať minimálne 7-9 mesiacov, čím kriminalizujú náš život a spôsobujú psychické utrpenie, nakoľko sme plánovali po navrátení rodinného domu tento preúverovať a vyplatiť všetky naše dlžoby.
Námietky
v zmysle O.s.p.
Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonností tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§1 O.s.p.). Vzhľadom na konanie a rozhodnutie Okresného súdu možno konštatovať, že navrhovateľovým oprávneným záujmom nebola v súdnom konaní poskytnutá ochrana, ale naopak nesprávnym a príliš formalizovaným postupom súdu mu boli jeho práva uprené.
a) v došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci,
c)
súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d)
súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e)
doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f)
rozhodnutia
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia vecí
Informácie
z Internetu:
http://www.upjs.sk/files/b7cef02010e1c1d1013c7ac3f917fadd.doc
V nadväznosti na princíp
uznávania a dodržiavania medzinárodných záväzkov stanovuje Ústava SR za
určitých podmienok prednosť vybraného okruhu medzinárodných zmlúv pred zákonmi.
Článok. 7 ods. 5 Ústavy SR obsahuje taxatívny
výpočet medzinárodných zmlúv majúcich prednosť pred zákonom po tom ako boli
ratifikované a vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Medzi ne
patria:
-
medzinárodné
zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
-
medzinárodné
zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon,
medzinárodné zmluvy,
ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Uplatňovanie európskeho
práva na Slovensku
Juraj
Čorba - Ján Klučka - Radoslav Procházka - Veronika Vávrová
Zástupca SR pred súdmi
Európskych spoločenstiev Juraj Čorba pre agentúru SITA potvrdil, že Slovensko
súd prehralo.
Z uvedeného vyplýva, že tak bývalá, ako aj súčasná ústavná úprava vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva stanovuje (stanovovala) za určitých okolností prednosť vybraného okruhu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, pred vnútroštátnymi zákonmi. Dnes zrušený čl. 11, ako aj účinný nový čl. 154c a zmenený čl. 144 ústavy umožňujú (umožňovali) fyzickej alebo právnickej osobe dovolávať sa svojich práv, ktoré im z týchto medzinárodných zmlúv vyplývajú - a príslušný orgán aplikácie práva (napr. súd) musí takúto medzinárodnú zmluvu v zmysle uvedených ústavných článkov aplikovať tak, že jej dá „prednosť pred zákonom“.
Pre prednostnú aplikáciu medzinárodných zmlúv podľa čl. 154c ods. 1 (ako aj zrušeného čl. 11) predpisuje ústava naviac ešte osobitnú materiálnu podmienku – musí ísť o zmluvu o ľudských právach a základných slobodách, ktorá poskytuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Ak má byť medzinárodná zmluva (teda i Asociačná dohoda) prednostne aplikovaná na vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami, musí byť aspoň niektoré jej ustanovenie spôsobilé na priamu aplikáciu – t. j. spôsobilé vyvolávať priamy účinok (tzv. zmluvy bezprostredne vykonateľné – self-executing).
V súvislosti s podmienkami prednostnej a priamej aplikácie medzinárodných zmlúv je ešte potrebné zdôrazniť, že k takejto aplikácii dochádza predovšetkým v situáciách, keď sa vnútroštátna právna úprava ocitla s danou medzinárodnou zmluvou v rozpore. Ak je zmluvná úprava vo vzťahu k vnútroštátnej obsahovo totožná, aplikuje sa medzinárodná zmluva, prípadne – pri zohľadnení medzinárodných záväzkov štátu - vnútroštátna právna úprava. V prípade, ak je medzinárodná zmluva z hľadiska predmetu úpravy totožná s vnútroštátnou, ale menej podrobná, aplikuje sa vnútroštátna úprava – v tomto prípade sa teda použije zásada lex specialis derogat lex generalis.
Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd
Európsky
súd pre ľudské práva vo svojich materiáloch uvádza, že zásah do vlastníckych
práv, najmä ak sa týka obydlia, je chúlostivá otázka, a preto musí
prebiehať v súlade so zákonom bez právnych vád. Európske právne centrum,
o.z. vydalo niekoľko publikácií, o.i. aj „Komentár
k vybraným článkom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ od autoky JUDr. Marice Pirošíkovej.
O nezákonnom
rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe možno totiž hovoriť aj vtedy, ak
bolo vnútroštátne právo rešpektované, ale napriek tomu došlo k porušeniu
niektorého ustanovenia Dohovoru, pretože ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má v
zmysle článku 154c ústavy prednosť pred zákonom,
ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
a) Európsky
súd viackrát poznamenal, že „v demokratickej spoločnosti, ktorá sa
hlási k princípu právneho štátu, žiadne rozhodnutie, ktoré je svojvoľné,
nemožno nikdy považovať za zákonné“. (Odsek 39 rozsudku Winterwerp
proti Holandsku). Ten istý princíp platí, pokiaľ ide o článok 1 Protokolu č.1
aj v súkromno-právnych procesoch. Rozpor
s článom 1 – Ochrana majetku, Dodatkový protokol k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 1: „Každá fyzická alebo
právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.“ Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku
s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné
zásady medzinárodného práva. Zásah do práva na majetok musí okrem iného
tiež spĺňať požiadavku právnej istoty alebo zákonnosti. Pozbavenie
obydlia v neprítomnosti vlastníka a bez jeho vedomia sa považuje za
svojvoľné konanie.
Nedoručením oznámenia o začatí výkonu záložného práva dlžníkovi,
teda pôvodnému vlastníkovi a nedoručením oznámenia o dražbe nebol dodržaný
princíp rovnosti zbraní. Európsky súd aj takéto konanie považuje za porušenie
práv, nakoľko nie je dodržaný princíp právnej istoty. Keby som sa dozvedel o
týchto skutočnostiach, mohol som vyvinúť aktivity na splatenie pohľadávky
preúverovaním, čo sa bežne robí, mohol som iniciovať, aby sa dražby zúčastnilo
viac účastníkov a vydražená cena mohla byť podstatne vyššia. Europsky súd
upozorňuje, že pri zasahovaní do vlastníckeho práva musí byť zachovaná
rovnováha medzi potrebami všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkami na
ochranu základných práv jednotlivca a zásah musí byť v súlade
s princípom rovnosti zbraní.
Výkon záložného práva spočíva v jednostrannom úkone
záložného veriteľa – oznámením o výkone realizácie záložného práva, ktoré
je povinný záložný veriteľ doručiť záložcovi. (§151l Občianskeho zákonníka, ako
aj § 92.ods. 3 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách).
Po tomto úkone môže záložný veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva buď spôsobom uvedeným v zmluve o zriadení záložného práva, predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe v zmysle Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, avšak spôsob výkonu záložného práva musí byť uvedený v oznámení o výkone záložného práva
Rekapitulácia: (z dôvodov zprehľadnenia nie sú uvedené
celé čísla úverov)
Poradie zapísaných úverov na LV: 1. na 380.000.- Sk (bez registračnej
pečiatky)
(list vlastníctva č. 245) 2. na 2.300.000.- Sk
(aj s registračnou pečiatkou)
3. Exek. úrad na úver č. 1
Návrh na vykonanie dražby: číslo úveru 2. (na 2.300.000.- Sk)
Poznámka: tento úver nebol na navrhovateľa
postúpený
Zmluva o vykonaní dražby: číslo úveru 1. (na 380.000.- Sk)
Poznámka: táto zmluva o
úvere neobsahuje pečiatku o registrácii na štátnom notárstve
v zmysle OZ § 58 ods. 2, navyše táto pohľ. bola postúpená na firmu ADOLIA
spol. s r.o., teda navrhovateľ Dalibor Hahn nebol záložným veriteľom.
Notárska zápisnica: Za záložným
právom veriteľa je zapísaný: 3. Exek. úrad na úver č. 1
Záver: Dalibor
Hahn podal návrh na vykonanie dražby pre pohľadávku číslo úveru 2 (na
2.300.000.- Sk), ktorá mu ovšem nebola postúpená, dodatočné tvrdenie, že zmluva
o vykonaní dražby bola už na číslo úveru 1 (na 380.000.- Sk) je nepravdivé, čo
potvrdzuje notárska zápisnica v časti: Za záložným právom veriteľa je
zapísané: 3. Exek. úrad na úver č. 1 (na 380.000.- Sk)
Príprava na podvod je preukázaná tým, že
navrhovateľ vedel od exekútora Jonatu,
exekútora Kostku, že som dlhodobo neprítomný (exekútor Kostka mal súdneho
opatrovníka), čo potvrdzuje skutočnosť, že mi nebolo doručené oznámenie o
začatí výkonu záložného práva, preto mal dražobník dražbu nepripravovať.
Navrhovateľ, dražobník, notárka a neznámy
páchateľ z konsolidačnej a.s. len využili
nesplatené úvery (z dôvodov druhotnej platobnej neschopnosti), dlhodobú
neprítomnosť vlastníka a bez jeho vedomia predstierali výkon záložného práva.
S úctou
Ján
Molnár
Poznámky k pojednavaniu o vydanie
nehnutelnosti:
A/ odporca neprítomný
Vážený súd,
Žiadam aby súd konal aj v neprítomnosti
odporcu, nakoľko žaloba o vydanie věci v sebe zahŕňa aj prejudikatívne rozhodnutie
súdu o neplatnosti prechodu vlastníckeho práva a v tomto prípade nie je
odporca aktívne legitimovaný, nakoľko v čase nezákonného prechodu
vlastníckeho práva nebol účastníkom konania. Obdobne ako keď polícia odoberie
neoprávnenému vlastníkovi ukradnuté motorové vozidlo a odovzdá ho právoplatnému
majiteľovi.
B/ začiatok konania
Vážený súd,
Domáham sa vydania
nehnuteľností, pozemku na parcele č. 1024 a rodinného domu súpisné č. 453,
ktoré sa nachádzajú na Devínskej
ceste 16 v Bratislave, zapísané v LV 245 a následne 4052 v zmysle
§ 126 ods. 1 OZ. „Právna ochrana orpávneného vlastníka“.
V tomto konaní
chcem preukázať, že prechod vlastníckeho práva v takzvanej dobrovoľnej
dražbe, bol dosiahnutý na základe zmluvy o vykonaní dražby, ktorá odporuje
zákonu a preto je absolútne naplatná.
Svoju aktívnu legitimáciu preukazujem „rukopisom“ overenou kópiou /pečiatka a kolok/
listu vlastníctva č, 245 v ktorom som doposiaľ zapísaný ako jediný
vlastník avšak tento list vlastníctva bol zrušený na základe Notárskej
zápisnice, ktorá z vyššie uvedených dôvodov nebola spôsobilá na tento
právny úkon.
Z vyššie uvedených dôvodov je náväzne aj neplatný právny úkon
nadobudnutia nehnuteľnosti na Devínskej ceste 165 ďalšími vlastníkmi.
Listinnými dôkazmi chcem preukázať, že takzvaná dobrovoľná dražba
uskutočnená 11.03.2005 bola len „fiktívna“
takzvaná počítačová dražba, nakoľko bola vykonaná v moje
neprítomnosti a bez mojej vedomosti a bola zneužitá plytkosť zákona
ZDD, ktorý istým spôsobom umožňoval nekalosti o čom svedčí aj jeho
novelizácia najmä v oblasti doručovania. Listinnými dôkazmi preukazujem:
1)
rozpor zo zákonom
2)
zlý úmysel
1) Rozpor
so zákonom
1) V zmysle § 2 a) ZDD
sa dražbou rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho
práva alebo iného práva k predmetu dražby konané na základe návrhu
navrhovateľa.
2) V zmysle § 7
odsek 1) ZDD navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba
oprávnená konať v méně vlastníka podľa osobitného zákona (ďalej len
záložný veriteľ).
3) Navrhovateľ
bražby konal v rozpore so zákonom,
keďže navrhol dražbu nehnuteľností na základe právneho dôvodu pohľadávky
z úveru č. 7800702-1, ktorá mu Slovenskou konsolidačnou, a.s. nebola
postúpená.
Dôkaz: Návrh na
vykonanie dražby
2) Zlý
úmysel
Zmluva o vykonaní
dražby je neplatná aj z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi tým, že
už pri podpise zmluvy mali navrhovateľ Dalibor Hahn a dražobník zlý
úmysel poškodenia mojich práv
a práv mojej rodiny viacnásobným porušením zákona pri výkone práva.
Dobrovoľná dražba sa týkala nehnuteľností, ktoré tvorili
obydlie mojej rodiny, a preto sa dotýka ochrany práv v zmysle
Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorého základný princíp –
zachovanie rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou
práva jednotlivca musí byť pri výkone práva striktne dodržaný.
Tento princíp je
zakotvený v našom právnom systéme, konkrétne
1) v OZ v ustanovení §
151 m ods. 1, podľa ktorého navrhovateľ dražby porušil zákon, pretože
začal výkon záložného práva bez toho, aby mi oznámil vopred výkon záložného
práva v procese dobrovoľnej dražby.
30 – dňová lehota je mimoriadne dôležitá a ratio legis zákona je
naposledy upozorniť dlžníka na jeho dlh, inak sa vykoná záložné právo,
2) Pozbavenie obydlia v neprítomnosti a bez vedomosti vlastníka je
v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach, ktorý je súčasťou
nášho právneho systému.
3) Dražobník porušil zákon
v ustanovení § 10 odsek 1 ZDD, ktorý sa odvoláva na ustanovenie § 47
O.s.p., podľa ktorého mal doručiť
oznámenie o dražbe do vlastných rúk a zásielka sa považuje za doručenú
dňom jej uloženia vtedy, ak nebol adresát písomností, ktorá sa má doručiť do
vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje.
4) Dobrovoľná dražba na
rozdiel od exekučnej dražby, ktorá prebieha pod dohľadom súdov, je
súkromno-právny predpis, a preto podlieha ustanoveniu § 3 OZ, ktorý
hovorí o tom, že výkon práv nemôže byť v rozpore s dobrými
mravmi.
5) V zmysle § 2 a) sa dražbou rozumie verejné
konanie, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb.
Dôkaz: Priebeh dražby
6) Na
pohľadávku úveru č. 800235-6 na sumu 380.000.- Sk nemohol navrhnúť dobrovoľnú
dražbu nakoľko ju postúpil na svoju firmu ADOLIA spol. s r.o.
Dokaz: Oznámenie
exekútorovi, Oznámenie súdu
7) Na
uvedený úver nevzniklo záložné právo v zmysle OZ platného k 20.9.1990
podľa § 58 Obmedzenie prevodu nehnuteľnosti, ods. (2) K zmluve je potrebná
jej registrácia štátnym notárstvom. Obmedzenie prevodu vznikne okamihom
registrácie.
Keďže dobrovoľná
dražba nie je ako taká samotná právnym úkonom, ale v zmysle § 16 odsek 1)
dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú
uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom, navrhujem súdu, aby ako
predbežnú otázku súd posúdil platnosť zmluvy o vykonaní dražby
z dôvodov, že odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými
mravmi.
Preukazujem súdu, že dražba je neplatná vzhľadom na neplatnosť zmluvy
o vykonaní dražby od samého počiatku, nakoľko odporuje zákonu a je
v rozpore s dobrými mravmi, a tým sú následne neplatné všetky náväzné
kúpne zmluvy.
Reakcia k tvrdeniu odporcu o prekluzívnej lehote:
Na začiatku som vyhlásil a ešte raz zdôrazňujem, že ja sa
nedomáham určenia neplatnosti dražby v zmysle ZDD, pretože tvrdím
a preukazujem, že táto dražba bola len fikciou dražby vykonanou
v počítači, že ani v jednom bode neprebiehala v súlade
s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, dobrovoľná dražba je
súkromno-právny proces, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
a preto sa domáham vydania nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu, v súlade so zásadou nepremlčateľnosti vlastníckeho
práva.
Reakcia na tvrdenie
odporcu k tomu, že som dobrovoľne opustil svoje obydlie:
V zmysel Európskeho dohovoru, ktorý je súčasťou nášho právneho
systému, jeho Protokolu č. 4, článku 2 o slobode pohybu má každý právo
opustiť svoju krajinu.
Právo na
nedotknuteľnosť obydlia, súkromného arodinného života je základným právom
a ako každé základné ľudské právo je toto právo nepremlčateľné
a nescudziteľné.
Súdne konanie o vydaní nehnuteľnosti
Vážený súd!
Domáham sa vydania
nehnuteľností, parcely číslo 1024 s rodinným domom súpisné číslo 753
nachádzajúcich sa na Devínskej ceste 16 v Bratislave, zapísaných v LV
245 a následne 4052 v zmysle § 126 ods. 1 OZ. Odporca
neoprávnene zasahuje do môjho vlastníckeho práva k uvedeným
nehnuteľnostiam, nakoľko tieto získal na základe kúpnej zmluvy, ktorá je podľa
mňa neplatná vzhľadom na neplatnosť dražby zo dňa 11. 03.2005.
Prechod vlastníckeho
práva v tzv. dobrovoľnej dražbe bol dosiahnutý na základe príklepu – t. j.
inej právnej skutočnosti.
Keďže dobrovoľná
dražba nie je ako taká samotná právnym úkonom, ale v zmysle § 16 odsek 1)
dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú
uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom, navrhujem súdu, aby ako
predbežnú otázku súd posúdil platnosť zmluvy o vykonaní dražby
z dôvodov, že odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými
mravmi.
Preukazujem súdu, že dražba je neplatná vzhľadom na neplatnosť zmluvy
o vykonaní dražby od samého počiatku, nakoľko odporuje zákonu a je
v rozpore s dobrými mravmi, a tým sú následne neplatné všetky náväzné
kúpne zmluvy.
1. V zmysle
ustanovenia § 2 a) ZDD sa dražbou rozumie verejné konanie, konané na základe
návrhu navrhovateľa. V zmysle § 16 odsek 3) prílohou zmluvy
o vykonaní je písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške
a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.
V návrhu na
vykonanie dražby zo dňa 25.1.2005 navrhovateľ Dalibor Hahn navrhol vykonať
dražbu na základe pohľadávky č.
78800702-1, ktorú mu Slovenská konsolidačná nepostúpila a je
naďalej vlastníkom predmetnej pohľadávky. Ani vyhlásenie o sume pohľadávky
nie je správne.
2. Zlý úmysel:
Zmluva o vykonaní dražby je neplatná aj z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi tým, že už pri podpise zmluvy mali navrhovateľ Dalibor Hahn a dražobník zlý úmysel poškodenia mojich práv a práv mojej rodiny viacnásobným porušením zákona pri výkone práva.
Dobrovoľná dražba na rozdiel od exekučnej dražby, ktorá prebieha pod
dohľadom súdov, je súkromno-právny predpis, a preto podlieha ustanoveniu §
3 OZ, ktorý hovorí o tom, že výkon práv nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi.
Dobrovoľná dražba sa
týkala nehnuteľností, ktoré tvorili obydlie mojej rodiny, a preto sa
dotýka ochrany práv v zmysle Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorého
základný princíp – zachovanie rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti
a ochranou práva jednotlivca musí byť pri výkone práva striktne dodržaný.
Tento princíp je
zakotvený v našom právnom systéme, konkrétne
- v OZ v ustanovení § 151 m ods. 1, podľa
ktorého navrhovateľ dražby porušil zákon, pretože začal výkon záložného práva
bez toho, aby mi oznámil vopred výkon záložného práva v procese
dobrovoľnej dražby.
30 – dňová lehota je
mimoriadne dôležitá a ratio legis zákona je naposledy upozorniť dlžníka na
jeho dlh, inak sa vykoná záložné právo,
- ďalej v ustanovení §
47 O.s.p., na ktorý sa odvoláva § 10 odsek 1 ZDD tým, že písomnosti sa doručujú
do vlastných rúk a zásielka sa považuje za doručenú dňom jej
uloženia vtedy, ak nebol adresát písomností, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje.
V tejto
súvislosti je treba povedať, že na nehnuteľnostiach viazli dve záložné práva,
záložné právo z titulu:
-
môjho úveru č.
800235-6 na sumu 380.000,- Sk
-
a záložné právo
k úveru mojej manželky č. 78-800702-1 na 2.300.000,-Sk
Pohľadávku
z môjho úveru postúpila Slovenská konsolidačná dňa 17.12.2004 Daliborovi
Hahnovi a ten ju postúpil dňa 22.12.2004 spoločnosti ADOLIA s.r.o.
Na túto pohľadávku
prebiehalo exekučné konanie vedené Exekútorským úradom JUDr. Jána Jonatu.
Dňa 11. 01.2005
Dalibor Hahn oznámil Exekútorskému úradu JUDr. Jána Jonatu, že nesúhlasí
s exekučnou dražbou nehnuteľností a tiež bol v styku
s Exekútorským úradom Mgr. Jána Kostku, ktorého exekučné záložné právo
bolo zapísané v LV. Keďže Exekútor Kostka požiadal súd o súdneho
opatrovníka z dôvodov, že mal vedomosť o tom, že sa nezdržiavam
v mieste doručenia, o tejto okolnosti upovedomil aj navrhovateľa
dražby a dražobníka, nakoľko dražobník bol a je v úzkom prepojení
s navrhovateľom Daliborom Hahnom, keďže ich spoločnosti, Dražobná
spoločnosť a ADOLIA s.r.o sídlia na tej istej adrese a úzko
spolupracujú aj v súčasnosti.
Týmto preukazujem, že
navrhovateľ Dalibor Hahn spolu s dražobníkom mali už pri podpisovaní
zmluvy o vykonaní dražby zlý úmysel nedodržať
princíp Európskeho dohovoru aplikovaný v OZ a O.s.p. o doručovaní
písomností do vlastných rúk, ktorý hovorí o tom, že prechod
vlastníckeho práva v neprítomnosti a bez vedomosti pôvodného
vlastníka sa nikdy nemôže považovať za zákonný, o čom hovorí
judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva ........................
Dobrovoľná dražba musí prebiehať bez právnych vád a podlieha ustanoveniu §
3 OZ, ktorý hovorí o tom, že výkon práv nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi.
Navrhovateľ a dražobník mali už pri podpise zmluvy o vykonaní
dražby zlý úmysel poškodenia mojich práv a práv mojej rodiny za účelom
špekulatívneho získania neprimeraného obohatenia.
To, že zmluvou
o vykonaní dražby mali zlý úmysel mimoriadne sa obohatiť a nás
poškodiť preukazuje aj skutočnosť ďalších porušení zákona, ktoré navzájom
súvisia:
-
Porušenie zákona
dražobníkom v ustanovení § 2 a) ZDD, podľa ktorého sa dražbou rozumie verejné
konanie, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb. Dražby
sa zúčastnila jedna osoba, navrhovateľ
Dalibor Hahn, ktorý sa stal aj vydražiteľom nehnuteľností. Dom sa
vydražil za 1.800.000 korún, pričom dražba prebiehala s nemorálnym znižovaním
podania zo 6.miliónov na 1.800.000,
a Dalibor Hahn - navrhovateľ a vydražiteľ v jednej osobe ako
taký vedel po dohode s dražobníkom o možnostiach znižovania podania,
čo vyvoláva dojem, že celá takzvaná dražba bola účelovo pripravená a zmanipulovaná.
-
Porušenie zákona
navrhovateľom dražby – v ustanovení § 151 .......OZ, podľa ktorého si
neprávom uplatnil nárok na inštitút prednostného záložného veriteľa, čím
nezaplatil ostatné ťarchy viaznuce na nehnuteľnostiach, a tak sa obohatil
minimálne o sumu niekoľkých miliónov korún.
-
Porušenie zákona
dražobníkom – v ustanovení §...... ZDD, § .....Trestného zákona porušovanie domovej slobody tým, že spolu
s účastníkom dražby Daliborom Hahnom a znalcom vstúpili do
nehnuteľností bez môjho súhlasu.
Ešte raz si dovolím pripomenúť dôležitosť dodržania základného princípu
Európskeho dohovoru o ľudských právach, princípu zákonnosti, právnej
istoty a rovnosti zbraní, ktoré sú aplikované do vnútroštátnych zákonov,
menovite do OZ, O.s.p. a Trestného zákona.
Keby som totiž mal o dražbe vedomosť, mohol som zabrániť viacnásobnému
porušenu zákona.
Reakcia k tvrdeniu odporcu o prekluzívnej lehote:
Na začiatku som vyhlásil a ešte raz zdôrazňujem, že ja sa
nedomáham určenia neplatnosti dražby v zmysle ZDD, pretože tvrdím
a preukazujem, že táto dražba bola len fikciou dražby vykonanou
v počítači, že ani v jednom bode neprebiehala v súlade
s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, dobrovoľná dražba je
súkromno-právny proces, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
a preto sa domáham vydania nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu, v súlade so zásadou nepremlčateľnosti
vlastníckeho práva.
Reakcia na tvrdenie
odporcu k tomu, že som dobrovoľne opustil svoje obydlie:
V zmysel Európskeho dohovoru, ktorý je súčasťou nášho právneho
systému, jeho Protokolu č. 4, článku 2 o slobode pohybu má každý právo
opustiť svoju krajinu.
Právo na
nedotknuteľnosť obydlia, súkromného arodinného života je základným právom
a ako každé základné ľudské právo je toto právo nepremlčateľné
a nescudziteľné.
K tvrdeniu
odporcu o dlhovaní a nesplatení úveru.
Druhotná platobná
neschopnosť.
Môj prípad neschopnosti
splatiť svoj dlh sa týka druhotnej platobnej neschopnosti z obdobia
netrasparentného prechodu na trhové hospodárenie, do ktorého som sa dostal
zavinením dlhotrvajúceho nesprávneho úradného postupu polície a prokuratúry,
čím mi tieto orgány verejnej moci zabránili
vymôcť si svoje právo na majetok z pohľadávky vo výške 4,5 milióna
korún.
Následkom druhotnej
platobnej neschopnosti spojenej s konaním mojich dlžníkov v rozpore
s Trestným zákonom, konkrétne s trestným činom marenia výkonu
úradného rozhodnutia a sprenevery, ktorými ma dostali do úpadku za asistencie
nesprávneho úradného postupu polície a prokuratúry, za čo sú moji dlžníci
až po 15 rokoch obžalovaní
som spolu s mojou rodinou prinútený strpieť
neprimerané bremeno bezdomovstva aj dôsledkom veľkých zmien
prebiehajúcich v našej spoločnosti v 90 rokoch. Tieto roky transformácie
ekonomiky a budovania právneho štátu priniesli mnohé vypuklé
celospoločenské problémy, medzi ktoré patrila aj druhotná platobná
neschopnosť zavinená vytunelovanými spoločnosťami a nevymožiteľnosť práva.
Aj ja patrím k tým podnikateľom zo začiatku obdobia budovania trhu
a demokracie, ktoré pán poslanec Ján Budaj nazval obdobím studenej
občianskej vojny. K tým podnikateľom, ktorí mali tú odvahu zobrať si na
plecia tzv. zlé úvery. Tieto úvery neboli „zlé“ len zavinením dlžníkov, ale boli
„zlé“ dôsledkom netransparentného prechodu na trhové hospodárenie sprevádzaného
počiatočnou veľmi nízkou úrovňou právneho štátu, dôsledkom druhotnej platobnej
neschopnosti a nevymožiteľnosti práva.
Štát banky za tieto „zlé úvery“ vykompenzoval tým, že pohľadávky z nich
previedol do Slovenskej konsolidačnej, a.s. a banky oddĺžil značnou sumou.
Naopak občanov zanechal v rukách dražobníkov a navrhovateľov,
ktorí sa na základe obrovského utrpenia týchto občanov a ich rodín
obohatili miliónovými sumami na každej jednej transakcii nemorálnym spôsobom,
ktorý história v budúcnosti určite odsúdi.