Bosí advokáti: „Sme ludia, ktorým osud ľudstva nie je ľahostajný“.

Naším cieľom je pomáhať tým najchudobnejším ľuďom, ktorí sa nie vlastným pričinením dostali do neznesiteľných životných situácii a nemajú peniaze na právnik či advokáta, ktorý by ich zastupoval v nerovnom boji. My nie sme právnici, ani advokáti, ale máme skúsenosti s nevymožiteľnosťou práva na Slovensku a vieme ako to napraviť. Bez Vaších príbehov to ale nedokážeme. Riadime sa heslom „Kto bojuje za práva ostatných, bojuje aj za svoje práva“.

Motto: Dnešný systém je nastavený tak, aby na základe chudoby a nevedomosti obyčajných občanov fungovala hierarchia majetkovej spoločnosti.

Hierarchická spoločnosť prežíva len vďaka štátnej anarchie a vojny, ktorú vedú vládnuce skupiny proti svojím vlastným poddaným.

A práve systém korupcie zaručuje, aby nedochádzalo k náhodným vzburám proti tejto oligarchii, odstraňuje nepohodlných ľudí a zabezpečuje absolútnu a všeobecnú nevymožiteľnosť práva  na úkor ľudu v prospech maximalizácie zisku nadnárodných spoločností.

 

Vy nám vyrozprávate váš príbeh a my Vám pomôžeme ako najlepšie budeme vedieť. Jedinou podmienkou je Váš súhlas so zverejnením Vášho príbehu.

Prvý príbeh:

 

Manželia Molnárovci roky žili so svojími deťmi v zahraničí, keď sa vrátili na Slovensko zažili šok, ich dom niekto kúpil v dobrovoľnej dražbe.

Markíza: http://video.markiza.sk/tv-archiv/televizne-noviny/21874 #7

TA3: http://www.ta3.com/sk/playlist/relacie/3037

 

TV Markíza (kopia z obrazovky)

TV TA3 (kopia z obrazovky)

 

 

Mimoriande spravodajstvo: V ČOM JE NEVYMOŽITEĽNOSŤ PRÁVA NA SLOVENSKU

 

Ja ako poškodený tvrdím, že tak ako povedal v predvolebnej kampani predseda vtedajšej opozičnej strany SMER sociálna demokracia JUDr. Rober FICO, že ešte prejde najmenej 50 rokov pokiaľ bude Slovensko právnym štátom, je to veľká PRAVDA. Ale kto má „čas“ čakať tých 50 rokov? Ja mám teraz nad 50 rokov, dožijem sa spravodlivosti? Moja rodina je prenasledovaná už vyše 30 rokov, 10 rokov za tzv. socializmu, za to, že otec odovzdal stranícku legitimáciu a ja od tzv. nežnej revolúcie za to, že som založil politické hnutie a zúčastnil som sa v roku 1992 parlamentných volieb. Odvetdy je to peklo. Tajné služby mi spôsobili druhotnú platobnú neschopnosť a ja sa 15 rokov nemôžem dostať k 4,5 miliónom Sk v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku, z ktorých som mienil vyplatitť úver vo výške 380.000 Sk. Viď spor 7C90/06 Tu . Pri domáhaní sa svojich práv boli použité tie najrafinovanejšie spôsoby prenasledovania . Viď podanie 1Pn/07 Tu

V tejto spoločnosti sa stále myslí lineárne (v našom prípade nám bolo vytknuté, že sme dlhovali), ale môj argument, že som bol v druhotnej platobnej neschopnosti, o ktorej sa predseda vlády JUDr. Rober Fico vyjadril, že na subjekt, ktorý je v preukázateľnej druhotnej platobnej neschopnosti sa nemôže hľadieť ako na nemorálneho dlžníka, sa nebral do úvahy. Opäť podotýkam, že nevymožiteľnosť práva je spôsobená prílišnou nezávislosťou, až závilosťou na zlatom teľati (úplatky, klientelizmus a podobne). V súčasnosti by boli aj zákony na úrovni, ale systém na dosiahnutie spravodlivosti je zlý, nakoľko sa zneužíva komplikovanosť a nejdnoznačnosť zákonov pri ich výklade (pre bežného občana nezrozumiteľné) a toto zneužíva právnická obec na úkor chudobných ľudí. V tom je nevymožiteľnosť práva.

Z dôvodov prenasledovania sme museli hľadať ochranu v zahraničí, kde sme boli v azylovom konaní pod ochranou švajčiarskych úradov a v našej neprítomnosti a bez nášho vedomia nám ktosi ukradol dom a po návrate sme sa stali bezdomovcami. Štát nám odmietol akúkoľvek pomoc, viď konanie 26C210/2006  Tu. Všetci svorne čakali až zamrzneme v zimných mesiacoch ako bezdomovci. Ale my sme to prežili, postavili sme sa na odpor a začali sme sa domáhať spravodlivosti.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednoznačne vo svojej konštantnej judikatúre uvádza:

Pozbavenie obydlia v neprítomnosti vlastníka a bez jeho vedomia sa považuje za svojvoľné konanie a nikdy ho nemožno považovať za zákonné.

Z tohoto dôvodu sme podali žalobu o vydanie veci 18C59/2007  Tu, nakoľko sa ukázali aj iné nezákonnosti akoby vystrihnuté z filmu „Nepriateľ štátu“, lebo dodatočne sme zistili, že v zmysle zákona aj keď sme nesplatili úvery z dôvodov druhotnej platobnej neschopnosti, nevznikol právny dôvod na vykonanie tzv. dobrovoľnej dražby.

Trpezlivo sme čakali aj s našimi dvomi maloletými deťmi na hlavné pojednávanie, nezákonný prechod vlastníckeho práva sa uskutočnil 11.3.2005 a hlavné pojednávanie bolo vytýčené na 31.3.2009, už toto čakanie v rámci  bezdomovstva nám prinieslo utrpenie a psychický teror, nakoľko sme nemali na výber, buď sa necháme oklamať „advokátmi“ poučenými ako Vám dokázať, že nemáte pravdu, alebo na úkor vlastnej zamestnanosti si urobiť rýchlokurz  práva a obhajovať sa sami. My sme zvolili druhú tŕnistu cestu, no a ako dopadlo pojednávanie, to sa dočítate v našej sťažnosti – otvorený list ministrovi spravodlivosti, prezidentovi SR, predsedovi vlády, súdnej rade a ostatným. Nebudete veriť vlastným očiam ako sa manipuluje s dôkazmi na hlavnom súdnom pojednávaní.

 

Sťažnosť

Ján Molnár, Daniela Molnárová, Devínska cesta 16, 841 04 Bratislava,

od 22.06.2001 do 14.10.2005 bytom: Kirchgasse 21, Wilderswil, Švajčiarsko,

od 14.10.2005 do 01.02.2006 bezdomovci

momentálne prechodne ubytovaní: Ubytovňa Fortuna, Agátová 1/A, 841 02 Bratislava

 

                                                                                                         

 

                                                                                  JUDr. Štefan Harabin

                                                                                  Minister spravodlivosti

                                                                                              Ministerstvo spravodlivosti SR

                                                                                              Župné námestie 13

                                                                                  813 11 Bratislava

 

Otvorený list

 

                                                                                              V Bratislave 03.04.2009

 

Vec:  Sťažnosť na sudkyňu JUDr. Máriu Čechovičovú

 

            Vážený pán minister,

            verejnosť oceňuje Vaše úsilie na ochranu práv občanov novelizáciou zákonov (napr. Zákona o dobrovoľných dražbách) a iných aktivít (postihovaním nepoctivých exekútorov), a preto sa na Vás verejne obraciam so žiadosťou o okamžité zjednanie nápravy „zneužitia právomoci verejného činiteľa“  v súvislosti s doslovne zmanipulovaným súdnym pojednávaním uskutočneným na Okresnom súde Bratislav IV v právnej veci o vydanie nehnuteľností, ktoré boli „ukradnuté“ vo fiktívnej počítačovej tzv. „dobrovoľnej dražbe“.

 

            Dnes tj. 03.04.2009 o 9:55 som si prevzal zápisnicu z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 31.03.2009 na Okresnom súde Bratislava IV v konaní o vydanie nehnuteľností vedené samosudkyňou (predsedníčkou súdu) JUDr. Máriou Čechovičovou.

 

            Žiadam o rekonštrukciu tohoto pojednávania, ktoré nebolo riadnym konaním, ale „psychologickou hrou“  ako mi zabrániť ústnou formou poukázať na dôkazy, ktoré preukázujú moju aktívnu legitimáciu v tomto spore.

 

            Kedže o obydlie som prišiel v tzv. „dobrovoľnej dražbe“ 11.3.2005 a už vyše 4 roky zápasím spolu s mojou rodinou v bezdomovstve o prežitie, nie je pre mňa únosné čakať na odvolávacie konania, ktoré môže jednak trvať niekoľko rokov a navyše zmanipulovaním tohoto pojednávania súd môže bez nariadenia pojednávania, teda bez možnosti mojej ústnej obhajoby, potvrdiť rozsudok, ktorý bol vydaný nezákonne, nakoľko celý proces trpel nielen právnymi vadami, ale aj psychickou manipuláciou v prospech dražobných „mafií“, ktoré v minulosti prevádzali podvody.

 

            V prílohe prikladám zápisnicu, ktorá zdanlivo preukazuje, že pojednávanie prebiehalo korektne v zmysle O.s.p. a určite čitateľa navádza k pravde, že rozhodnutie bolo spravodlivé.

 

            V ďalšej prílohe prikladám moju „zápisnicu“, ktorú som vyhotovil podľa skutočne odohratých udalostí v presnom časovom slede.

 

            Tento rozdiel jasne preukazuje, že vymožiteľnosť práva je na nulovej úrovni, nakoľko umožňuje, aby samosudkyňa si svojvoľne diktovala do zápisnice to, čo ona uzná za vhodné a nie skutočný priebeh pojednávania. Aj v tomto smere by sa mali zmeniť pravidlá pri priebehu súdnych pojednávaní.

 

            V ďalšej prílohe prikladám moje poznámky, ktoré som mal pripravené na ústnu obhajobu ako dôkaz, že mi bolo zabránené obhajovať sa ústnou formou pred súdom, nakoľko samosudkyňa ako vyplýva zo skutočne odohratých udalostí uvedených v mojej „zápisnici“ mi nedovolila ústnu obhajobu preukázania mojej aktívnej legitimácie a vysvetlenia predkladaných dôkazov, ktoré by jasne preukázali moju aktívnu legitimáciu a neplatnosť právneho úkonu. Doslova mi zobrala poznámky z ruky a diktovala do zápisnice to čo ja nehovorím a to čo nie je uvedené v mojich poznámkach.

 

            Taktiež je v zápisnici zmanipulovaná časť s dôkazmi, ktoré som predložil priamo na pojednávaní, nakoľko pri liste vlastníctva uvádza, že sa fotokópia nachádza v spise, pričom v skutočnosti som jej dal k nahliadnutiu opis originálu z katastrálneho úradu opatrený pečiatkami a kolkami, čo v zápisnici zatajila.

 

            Ako vyplynie z porovnania týchto dôkazov (zápisnica súdu, môj opis priebehu súdneho konania, moje poznámky), cieľom tejto manipulácie bolo, aby som nemohol preukázať neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, a tým preukázať svoju aktívnu legitimáciu, nakoľko žaloba o vydanie veci v zebe zahŕňa aj predbežné posúdenie vlastníckeho práva.

 

            Súd nezabezpečil, aby sa moje právo dostalo z ústavy, zákonov a medzinárodného dohovoru do jeho rozhodovania.  Právo bolo obmedzené formalistickým rozhodovaním a reštriktívnym výkladom zákona, ktorý neberie ohľad na jeho zmysel.

 

            Tento boj bohatých proti chudobným je poznačený fikciou demokracie, nakoľko tu vládne princíp monarchie založený na klientelizme, úplatkárstve a hierarchistickom zneužívaní postavenia verejných činiteľov s cieľom fiktívnymi tvrdeniami, reštriktívnym výkladom zákona dokázať poškodeným občanom, že nemajú právo na pravdu. Toto je v právnom štáte neprijateľné!

 

            Pán Budaj v televíznej relácii povedal, že po roku 89 prebieha a prehlbuje sa „studená občianska vojna“. My sme toho svedkami, ale toto sa musí zastaviť, nakoľko bohatí robia podvody tak rafinovane, že zneužívajú zákony na ochranu svojho stavovského práva na úkor chudoby a strednej vrstvy, ktorej hrozí chudoba.

 

Zhrnutie manipulácie zo súdneho pojednávania:

 

-          Bolo mi zabránené psychickým tlakom samosudkyne a právneho zástupcu odporcu ústne sa obhajovať pred súdom a tieto slovné prestrelky neboli zapísané v zápisnici.

-          Samosudkyňa mi ubrala právo v zmysle Ústavy SR aplikovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že mi nedovolila vysvetliť v čom ma ochraňuje Dohovor v súvislosti s predloženými dôkazmi, ani tieto slovné prestrelky neboli zapísané do zápisnici.

-          Právnemu zástupcovi umožnila urážať ma a znevažovať tvrdeniami, že nemám právnicke vzdelanie, a preto on nemieni počúvať moje tzv. „nezmysly“, ani táro prestrelka názorov nebola zapísaná v zápisnici.

-          Obštrukciami samosudkyňa nesprávnym vedením pojednávania „naťahovala čas“,  čo vyvoláva dojem, že sa s právnym zástupcom odporcu dopredu dohodla  o útoku voči mojej osobe.

 

Prepáčte za výraz, toto konanie sa podobá na inkvizičný proces z čias upaľovania čarodejníc, v ktorom tiež nebolo dovolené slobodne obhajovať svoje právo, ale bol vyvíjaný psychický nátlak mučením, čo sa v dnešnej dobe zamenilo na modernejší spôsob manipulácie – psychickej paralyzácie obete.

 

Ja, Daniela Molnárová týmto čestne prehlasujem, že som sa zúčastnila pojednávania ako verejnosť a všetky tvrdenia môjho manžela potvrdzujem ako pravdivé.  Môjmu manželovi som navrhovala, že ho budem v konaní zastupovať, a preto som aj pripravila druhú časť poznámok, v ktorej už v druhom odstavci navrhujem súdu, aby ako predbežnú otázku súd posúdil platnosť zmluvy o vykonaní dražby z dôvodov, že odporuje zákonu a je v rozpore s dorbými mravmi. Na svoju česť prehlasujem, že manžel ústnou formou navrhol súdu riešenie tejto predbežnej otázky, čo sa neobjavilo v tejto forme v zápisnici z pojednávania.

 

Ďalej chcem podotknúť, že som sama protestovala proti spôsobu a vedeniu tohoto pojednávania a bola som sudkyňou niekoľkokrát upozornená, že nemám vstupovať do pojednávania, keď nie som účastníčkou konania. Chcem len potvrdiť, že je neprijateľné, aby konania pred súdom prebiehali nespravodlivo, neumožnili navrhovateľom ústne sa obhajovať pred súdom a na strane druhej odporcom ponechávali obrovský priestor na úrážanie a znevažovanie ústavou zaručených práv navrhovateľa.

 

Je neprijateľné,  aby v demokratickej spoločnosti hlásiacej sa k princípom právneho štátu sa takto manipulovalo s právami v rámci činnosti orgánov verejnej moci.

 

Čestne prehlasujem, že môj manžel jasne deklaroval svoje právo prednostnej aplikácie druhej vety článku 1 Protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, na svojvoľný zásah do jeho majetku pri tzv dobrovoľnej dražbe.

V zmysle Ústavy SR a prednosti medzinárodného dohovoru pred vnútroštátnym zákonom je právo na majetok ako základné ľudské právo neodňateľné, nescudziteľné a nepremlčateľné. Môj manžel sa ani jedným slovom nezmienil (ani v písomnom podaní, ani v ústnom obhajovaní) o tom, že žiada o určenie neplatnosti dražby, ktoré právo mu márne uplynulo 3 mesiace po tzv. dražbe 11.06.2005. Môj manžel preukázal, že v čase od 21.06.2001 do 13.10.2005 sa nachádzal s povolením úradov vo Švajčiarsku, v zmysle dohovoru zásah do jeho majetku bol svojvoľný a teda nezákonný, a preto žiadal ako predbežnú otázku posúdiť súdom neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, čím chcel preukázať neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovení OZ,  svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a svoju aktívnu legitimáciu, čo mu manipuláciou sudkyňa nedovolila.

 V demokratickej spoločnosti, ktorá sa hlási k princípom právneho štátu je neprijateľné, aby vedome zmanipulovanými konaniami v činnosti orgánov verejnej moci sa viedol boj proti nepohodlným jedincom (inak nazývaným aj ako neprispôsobivým alebo dlžníkom) uprieraním ich práv zakotvených v ústave dobre známym spôsobom stratégie „obliehania časom“, s vedomím, že čas vymáhania práva v ďalšej sérii odvolávaní je účinnou zbraňou psychického a fyzického „vyhladovenia“.

Ako má prežiť život rodina s deťmi v pubertálnom veku bez obydlia ďalšie dva, tri, štyri a možno i viac rokov?!

 

Navrhujeme ministerstvu spravodlivosti, aby podal návrh generálnemu prokurátorovi na zrušenie rozsudku z dôvodov jeho nezákonnosti vzhľadom na nenapraviteľné procesné vady a nariadenie opakovaného konania.

 

S úctou

 

                                               Ján Molnár                                       Daniela Molnárová

 

Prílohy podľa textu

 

 

Príloha k sťažnosti

 

Ján Molnár, Devínska cesta č. 16, 84104 Bratislava

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

 

 

JUDr. Štefan Harabin

                                                                       Minister spravodlivosti

                                                                                  Ministerstvo spravodlivosti SR

                                                                                  Župné námestie 13

                                                                                  813 11 Bratislava

 

V Bratislave: 03. apríla 2009

 

 

 

Vec:  Príloha – pravdivý opis priebehu súdneho konania

 

Dňa 31.3.2009 o 10.00 hodine sa uskutočnilo na Okresnom súde Bratislava IV pojednávanie 18C 59/07 vo veci navrhovateľa Jána Molnára, v ktorom sa návrhom na vydanie veci domáham vydania nehnuteľností, rodinného domu na Devínskej ceste č. 16 v Bratislave s parcelou, ktoré mi odporca neoprávnene zadržuje.

 

Dôvodom je absolútna neplatnosť právneho úkonu zmluvy o vykonaní dražby odporujúcej zákonu vzhľadom na skutočnosť, že bola vyhotovená na základe návrhu na vykonanie dražby, v ktorom navrhovateľ uviedol právny dôvod pohľadávky, ktorej nebol vlastníkom ani záložným veriteľom.

 

Samosudkyňa v prvom rade si vyhradila podozrivo nápadne krátky termín na pojednávanie v dĺžke 1 hodiny, čo neskôr vyjadrila slovami priamo na pojednávaní, že ona prišla pripravená a už má na vec svoj názor.

 

Na strane druhej mne ako navrhovateľovi zabránila ústnou formou obhájiť moju aktívnu legitimáciu tým, že vždy keď som prešiel k meritu sporu ma prerušila kladením nepodstatných otázok a dovolila právnemu zástupcovi odporcu, aby mi nadával do nevzdelancov, ktorí nemajú právnicke vzdelanie a preto nemajú právo na právny názor.

 

Pojednávanie bolo poznačené zrýchleným konaním sudkyne s jasným záverom, aby stihla vyniesť rozsudok v krátkom čase tým, že mi zabránila preukázať neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby a tým aj preukázať svoju aktívnu legitimáciu. Na záver v časovej tiesni cca 11:30 bol vynesený rozsudok, v ktorom zamietla môj návrh na vydanie nehnuteľností z dôvodov, že som neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní aktívnej legitimácie.

 

Súd nezabezpečil, aby sa moje právo dostalo z ústavy, zákonov a medzinárodného dohovoru do jeho rozhodovania.  Právo bolo obmedzené formalistickým rozhodovaním a reštriktívnym výkladom zákona, ktorý neberie ohľad na jeho zmysel.

 

Priebeh súdneho konania:

Vyhradený čas na výveske pred dverami  10.00 – 11.00 hod.

10:04 Príchod sudkyne, 10:08 zapisovateľka vyzvala na chodbe účastníkov konania, aby sa dostavili do miestnosti, 10:10 prezentácia účastníkov podľa OP. Ja ako navrhovateľ, manželka ako verejnosť, 10:12 právny zástupca odporcu JUDr. Milko a pán Mgr.Vetrák ako nový účastník na strane odporcu, ktorý po predstavení odchádza čakať na chodbu, 10:14 sudkyňa otvára pojednávanie a prezentuje podstatu sporu, 10:15 žiadosť právneho zástupcu o pripustenie zmeny na strane odporcu a to dražobníka Mgr. Vetráka, súd konštatuje, že ja ako navrhovateľ som si žiadosť o zmenu nestihol prevziať, leží uložená na pošte, 10:17 sudkyňa ma vyzýva, aby som sa vyjadril k žiadosti o pripustenie zmeny, kedže som ju neobdržal, neviem to posúdiť, sudkyňa prečíta záver z dvojstranového dokumentu, navrhuje mi, aby som súhlasil so zmenou, nakoľko si môžeme vyjasniť vzťahy o platnosti či neplatnosti dražby, napokon som súhlasil s pripustením zmeny, 10:19 sudkyňa uznesením pripustila zmenu na strane odporcu pribrala Mgr.Vetráka, 10:20 právny zástupca zavolal na chodbe čakajúceho Mgr. Vetráka, ten sa po príchode prezentoval podľa OP, 10:22 sudkyňa ma vyzvala, aby som uviedol dôvody žaloby, ja som sa postavil, zobral som si do ruky pripravené poznámky a začal som plynulo hovoriť k veci, po slovnom prednese prvého odstavca 10:24 ma sudkyňa prerušila a spýtala sa ma, či mám nejaké nové dôkazy, ja som odpovedal, že mám, ale žiadam ju, aby som mohol v zmysle O.s.p. pokračovať v ústnom obhajovaní mojej žaloby a tým aktívnej legitimácie, v tom ma prerušil (bez udelenia slova) právny zástupca a začal mi nadávať, že som nevzdelanec, nemám právnicke vzdelanie a on nemieni počúvať moje výmysly a subjektívne názory, 10:26 sa k jeho argumentom pridala aj sudkyňa s odôvodnením, že všetko som písomne uviedol v žalobe a nemusím to opakovať, 10:27 som namietal, že svoju aktívnu legitimáciu musím preukázať dôkazmi o neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, 10:28 právny zástupca odporcu sa opäť ozval (bez udelenia slova) a podporil sudkyňu, že on nie je ochotný počúvať moje nezmysly, 10:29 ma sudkyňa vyzvala aby som jej odovzdal poznámky, ktoré ona prečíta aby sa ušetril čas, a poznámky založí do spisu, 10:30 som opäť oponoval, že jedine ja sám musím vysvetliť konštrukciu skutočnosti, že k žiadnej dražbe nedoško, že to bola fiktívna počítačová dražba, a preto som i naďalej aktívne legitimovaný ako jediný vlastník rodinného domu. 10:31 Sudkyňa sa nahla ku mne arogantne ma vyzvala, aby som odovzdal poznámky, pričom mi poznámky zobrala z ruky, mlčky si ich chvíľku prezerala a začala diktovať zapisovateľke to čo som nemal v poznámkach, ale to čo si pozerala, že je uvedené v žalobe založenej v spise, 10:33 ja som opäť namietal, že to nemôže diktovať do zápisu, keď to nehovorím, ona ma zahriakla, že ona musí najskôr nadiktovať to čo som uviedol v žalobe a diktovala ďalej vety, ktoré som ani nepovedal, ani neboli v mojich poznámkach, ja som márne protestoval, vtom sa ozvala moja manželka a protestovala tiež, no sudkyňa ju vyzvala aby mlčala, 10:35 sa ma sudkyňa opýtala či mám dôkaz o tom, že som bol vlastníkom pred dobrovoľnou dražbou, ja som povedal, že LV je založený v spise a môžem predložiť originál a podal som jej krátkou cestou originál „rukopis LV“ so všetkými prílohami, opečiatkovaný a okolkovaný správou katastra, 10:36 sudkyňa skúmala či je originál opatrený pečiatkami, napokon sudkyňa namietala na nečitateľnosť rukopisu, nečitateľnosť pečiatky a vrátila mi originál s otázkou, či mám iný ďalší dôkaz. 10:38 som predložil súdu krátkou cestou farebný grafický návrh preukazujúci moju aktívnu legitimáciu tým, že preukazoval poradie záložných práv v Notárskej zápisnici v kontexte s poradím záložných práv zapísaných v liste vlastníctva, čo dokazuje, že dražba bola vykonaná na základe úveru uvedeného v návrhu a pre pohľadavku, ktorá nebola navrhovateľovi postúpená a tým je zmluva o vykonaní dražby neplatná, 10:40 ma sudkyňa prerušila s poznámkou, že tento súd sa nezaoberá určením platnosti či neplatnosti dražby, ale aktívnou legitimáciou v spore o vydanie nehnuteľnosti. 10:42 som naliehal, aby bola táto grafická schéma založená do spisu, sudkyňa tento dôkaz odmietala prevziať, napokon po mojom naliehaní ho prevzala, no neviem či toto prevzatie nadiktovala do zápisu. 10:44 sa ma opýtala či mám iný dôkaz o mojej aktívnej legitimácii v tomto spore o vydaní nehnuteľností, ja som jej podal krátkou cestou ďalšie dva listinné dôkazy, že Dalibor Hahn nemohol navrhnúť dražbu ani z iných úverov uvedených v zmluve o vykonaní dražby, nakoľko tieto previedol na firmu ADOLIA s.r.o. a predložil som dôkazy, list od Dalibora Hahna určený exekútorovi Jonatovi, v ktorom žiada zastavenie dražby pre moju nemajetnosť a v ktorom uvádza, že pohľadávka bola postúpená na spoločnosť Adoliu, ďalší dôkaz o to, že Dalibor Hahn nebol záložným veriteľom k žiadnej pohľadávke. 10:48 sudkyňa prevzala dôkazy, chvíľku ich skúmala a potom nadiktovala do zápisu, že som odovzdal listiny od exekútorov pričom zamlčala skutočnosť, že listiny dokazujú, že Dalibor Hahn nebol vlastníkom pohľadávky, ale firma ADOLIA s.r.o, teda nemohol ani z tohto dôvodu navrhnúť dobrovoľnú dražbu, 10:50 som naliehal, aby súd prebežne rozhodol o mojom vlastníctve, sudkyňa ma prerušila s otázkou, že z akého dôvodu by sa mal súd zaoberať predbežne o mojom vlastníctve, odpovedal som, že som sa dočítal na internete z rôznych prameňov (Mgr. Machyňa, Justičná revue) a ďalších, že žaloba na vydanie veci už v sebe zahŕňa aj žalobu na určenie vlastníckeho práva, pretože otázku vlstníckeho práva súd v konaní posúdi predbežne. Sudkyňa namietala, že nestačí si  vytiahnuť veci z internetu, kde sú aj nepodstatné veci, aby som hľadal oporu v advokátovi a ja som sa bránil, slovná prestrelka trvala minútu, dve, sudkyňa sa odvolávala, že to nevidí nikde písomne podané, potom až začala diktovať zapisovateľke (predtým sa nič nezapisovalo), že som sa dočítal na internete o tom, že súd sa musí predbežne zaoberať preukázaním môjho vlastníckeho práva, 10:55 mi sudkyňa zobrala slovo a vyzvala právneho zástupcu, aby sa vyjadril k návrhu, 10:56 právny zástupca hovoril o tom, že som negramotný bez právneho vzdelania  a vedomia a napokon, že sám som dokázal svoju nepravdu tým, že som stiahol pôvodny návrh na náhradu škody v konaní 14c114 vedený na Okresnom súde Bratislava I, že som neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal som svoju aktívnu legitimáciu, že som si požičal a nesplatil som úvery, že dražba prebehla v súlade so zákonom, 11:00 túto výpoveď sudkyňa nadiktovala do zápisnice, 11:03 vyzvala odporcu v druhom rade aby sa vyjadril, Mgr. Peter Vetrák len uviedol, že v zmysle ZDD som sa mohol dovolať prešetrenia zákonnosti v prekluzívnej lehote, ktorú som neuplatnil, a preto nemiám žiadne práva sa domáhať určenia neplatnosti dražby, 11:05 sudkyňa sa ma spýtala prečo som zobral späť žalobný návrh konania 114 na Okresnom súde Bratislava I, nepostačovala jej moja odpoveď, že som sa slobodne rozhodol, lebo mne nejde o finančné odškodnenie, ktoré nemusím dostať, už jeden taký rozsudok mám z LC Print Lučenec, ale mne ide o vyriešenie bývania bezdomovca, a preto žiadam o vydanie nehnuteľností, sudkyňa naťahovala čas opätovnou polemikou, že som stiahol žalobu preto, lebo som vedel, že nebudem úspešný a podobnými poznámkami, len aby som nemohol preukazovať absolútnu neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, ktorá jediná preukazuje spolu s listom vlastníctva moju aktívnu legitimáciu v tomto spore. 11:10 ma vyzvala či mám otázky na odporcov, ja som sa spýtal odporcu v druhom rade aby mi povedal číslo úveru, na ktorý bola vykonaná takzvaná dobrovoľná dražba, právny zástupca mi skočil do slova a navrhol Mgr. Vetrákovi, aby neodpovedal, ale Mgr Vetrák odpovedal, že sa nepamätá, na aké číslo úveru vykonal dobrovoľnú dražbu, 11:12 som Mgr. Vetrákovi vytkol, že vykonal fiktívnu, počítačovú dobrovoľnú dražbu a neexistoval žiaden právny dôvod, aby dražbu vykonal, sudkyňa dala túto poznámku zapísať do zápisnice a spýtala sa ma, či mám nejaké návrhy na dokazovanie, ja som podal návrh na predvolanie svedkov exekútorov Kostku a exekútora Jonatu, ktorí mali preukázať, že som nezdržiaval v mieste doručenia a dražobník spolu s navrhovateľom mali o tom vedomosť, exekútor Kostka mal aj súdnu opatrovníčku, a aby predvolala autorku príručky pre uplatnenie Dohovoru o ochrane ľudských práv, nakoľko dražba v mojej neprítomnosti a nevedomosti je podľa Dohovoru nezákonná, sudkyňa 11:14 uznesením moje návrhy zamietla a spýtala sa odporcov, či oni majú nejaké návrhy na dokazovanie, pričom bolo vidieť, že preťahuje čas a vonku čakajú ľudia na ďalšie konanie, ktoré malo začať už o 11.00 hodine. O 11:15 mi udelila záverečné slovo, ja som poukázal, že zmluva o vykonaní je absolútne neplatná nakoľko Dalibor Hahn nepreukázal dôkazy že sa stal oprávneným záložným veriteľom a ani na jeden z úverov sa nemohla dražba uskutočniť, ďalej že Dohovor má vyššiu právnu silu a dražba sa uskutočnila v mojej neprítomnosti a bez môjho vedomia a preto je nezákonná, 11:19 sa sudkyňa opýtala, či odporcovia majú čo dodať, odporcovia nemali ďalšie námietky a sudkyňa nás vyzvala aby sme počkali vonku na vynesenie rozsudku, 11:20 vyšla zapisovateľka a o chvíľku sa vrátila s nejakým spisom, 11:25 nás zapisovateľa pozvala do súdnej siene na vyhásenie rozsudku. 11:27 sudkyňa vyniesla rozsudok, v ktorom zamietla návrh o vydanie nehnuteľností s tým, že odôvodnenie uvedie v rozsudku. 11:30 uviedla, že konanie je skončené a mimo konania mi chce dať niekoľko dobrých rád a snažila sa ma ovplyvňovať lichotivými slovami, že som si mal do konania zobrať právneho zástupcu, nakoľko výklad zákonov je na výklade gramatického výkladu jednotlivých slov, ja som odpovedal, že spravodlivosť je na mojej strane a zákony sa prekrúcajú, ona mi v dobrom poradila aby som odvolávanie nepodal, síce mám na to nárok ale bude to zbytočné, nakoľko ma to bude stáť značné financie a v mojom postavení chudoby by to boli zbytočne vyhodené peniaze, ja som v dobrom znovu povedal, že v zákonnej lehote sa vyjadrím a odporcovia prekrúcajú zákony a tie sa prekrúcajú všeobecne, iná je pravda kapitálu a iná je pravda chudoby, slušne sme sa pozdravili a odišli. Odišiel aj Mgr. Vetrák aj JUDr. Milko, pričom som nevidel, že by si prevzali zápisnicu z pojednávania i keď o ňu požiadali, ja som opomenul požiadať o zápisnicu. Na druhý deň 1. apríla som si išiel vyžiadať kópiu zápisnice, ale neuspel som, nakoľko údajne sa spis nachádzal u sudkyne a tá momentálne nie je prítomná.

 

Námietky voči konaniu:

-         Mám za to, že som priniesol súdu dva významné dôkazy, ktoré preukazovali, že mám právo sa domáhať  v zmysle § 126 ods. 1 OZ „Právna ochrana oprávneného vlastníka“.

-         Nebolo mi umožnené celistvo a pravdivo vypovedať môj príbeh, nebolo mi umožnené objasniť a preukázať moju aktívnu legitimáciu spočívajúcu v neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby od samého počiatku v zmysle § 39 OZ a keďže vlastníctvo je nepremlčateľné a žiadne právo prekluzívnej lehoty nemohlo zaniknúť, keďže ani nevzniklo, som naďalej oprávneným a skutočným vlastníkom predmetných nehnuteľností.

-         Sudkyňa konala zaujato a do zápisnice diktovala len to, čo uznala ona za vhodné i napriek mojim ústnym protestom „pani sudkyňa veď nemôžete diktovať do zápisnice to čo som nepovedal“.

-         Sudkyňa mi nedovolila použiť poznámky, vzala mi ich so slovami, že urýchli konanie a prečíta ich do zápisnice, pričom tak neurobila a opäť diktovala do zápisnice len to čo ona považovala za potrebné a nie to čo som mal uvedené v poznámkach.

-         Sudkyňa nevyhodnotila nové dôkazy, „grafická farebná schéma“ preukazujúca, že notárska zápisnica potvrdzuje svojím poradím zapísaných záložných práv za záložným právom veriteľa, že takzvaná dražba bola nespochybniteľne vykonaná v zmysle návrhu na vykonanie dražby, v ktorom bol uvedený právny dôvod pohľadávky, ktorej navrhovateľ nebol vlastníkom.

-         Sudkyňa nevyhodnotila nové dôkazy, „listy od samotného navrhovateľa, z ktorých vyplýva, že pohľadávku, ktorú mu postúpila Slovenská konsolidačná, a.s. už nevlastnil, nakoľko ju postúpil spoločnosti ADOLIA s.r.o., teda nemohol on ako osoba Dalibor Hahn urobiť právny úkon - zmluvu o vykonaní dražby na právnom dôvode pohľadávky, ktorej nebol vlastníkom.

-         Sudkyňa zámerne prehliadala moje návrhy, že súd musí najskôr predbežne rozhodnúť o mojom vlastníctve práve na základe toho, že prechod vlastníckeho práva bol nezákonný a teda som aj naďalej vlastníkom nehnuteľnosti.

-         Sudkyňa odmietla akceptovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý má prednosť pred domácimi zákonmi ak mi zabezpečujú vyššiu ochranu mojich práv, nakoľko takzvaná dražba sa uskutočnila v mojej neprítomnosti a bez môjho vedomia a týmto je v zmysle dohovru nezákonná, nakoľko mi neboli doručené žiadne písomnosti, predovšetkým oznámenie o výkone záložného práva, ktoré malo predchádzať zmluve o vykonaní dražby.

 

Týmto postupom sa podarilo naším prenasledovateľom oddialiť navrátenie nehnuteľnosti o odvolávacie konanie, čo môže trvať minimálne 7-9 mesiacov, čím kriminalizujú náš život a spôsobujú psychické utrpenie, nakoľko sme plánovali po navrátení rodinného domu tento preúverovať a vyplatiť všetky naše dlžoby.

 

Námietky v zmysle O.s.p.

 

Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonností tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§1 O.s.p.). Vzhľadom na konanie a rozhodnutie Okresného súdu možno konštatovať, že navrhovateľovým oprávneným záujmom nebola v súdnom konaní poskytnutá ochrana, ale naopak nesprávnym a príliš formalizovaným postupom súdu mu boli jeho práva uprené. 

 

a)      v došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b)      konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c)      súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d)      súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e)      doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f)        rozhodnutia súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho  právneho posúdenia vecí

 

Informácie z Internetu:

http://www.upjs.sk/files/b7cef02010e1c1d1013c7ac3f917fadd.doc

V nadväznosti na princíp uznávania a dodržiavania medzinárodných záväzkov stanovuje Ústava SR za určitých podmienok prednosť vybraného okruhu medzinárodných zmlúv pred zákonmi.

Článok. 7 ods. 5 Ústavy SR obsahuje taxatívny výpočet medzinárodných zmlúv majúcich prednosť pred zákonom po tom ako boli ratifikované a vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Medzi ne patria:

-         medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,

-         medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon,

medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

 

Uplatňovanie európskeho práva na Slovensku

Juraj Čorba - Ján Klučka - Radoslav Procházka - Veronika Vávrová

Zástupca SR pred súdmi Európskych spoločenstiev Juraj Čorba pre agentúru SITA potvrdil, že Slovensko súd prehralo.

Z uvedeného vyplýva, že tak bývalá, ako aj súčasná ústavná úprava vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva stanovuje (stanovovala) za určitých okolností prednosť vybraného okruhu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, pred vnútroštátnymi zákonmi. Dnes zrušený čl. 11, ako aj účinný nový čl. 154c a zmenený čl. 144 ústavy umožňujú (umožňovali) fyzickej alebo právnickej osobe dovolávať sa svojich práv, ktoré im z týchto medzinárodných zmlúv vyplývajú - a príslušný orgán aplikácie práva (napr. súd) musí takúto medzinárodnú zmluvu v zmysle uvedených ústavných článkov aplikovať tak, že jej dá „prednosť pred zákonom“.

Pre prednostnú aplikáciu medzinárodných zmlúv podľa čl. 154c ods. 1 (ako aj zrušeného čl. 11) predpisuje ústava naviac ešte osobitnú materiálnu podmienku – musí ísť o zmluvu o ľudských právach a základných slobodách, ktorá poskytuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Ak má byť medzinárodná zmluva (teda i Asociačná dohoda) prednostne aplikovaná na vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami, musí byť aspoň niektoré jej ustanovenie spôsobilé na priamu aplikáciu – t. j. spôsobilé vyvolávať priamy účinok (tzv. zmluvy bezprostredne vykonateľné – self-executing).

V súvislosti s podmienkami prednostnej a priamej aplikácie medzinárodných zmlúv je ešte potrebné zdôrazniť, že k takejto aplikácii dochádza predovšetkým v situáciách, keď sa vnútroštátna právna úprava ocitla s danou medzinárodnou zmluvou v rozpore. Ak je zmluvná úprava vo vzťahu k vnútroštátnej obsahovo totožná, aplikuje sa medzinárodná zmluva, prípadne – pri zohľadnení medzinárodných záväzkov štátu - vnútroštátna právna úprava. V prípade, ak je medzinárodná zmluva z hľadiska predmetu úpravy totožná s vnútroštátnou, ale menej podrobná, aplikuje sa vnútroštátna úprava – v tomto prípade sa teda použije zásada lex specialis derogat lex generalis.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

 

Európsky súd pre ľudské práva vo svojich materiáloch uvádza, že zásah do vlastníckych práv, najmä ak sa týka obydlia, je chúlostivá otázka, a preto musí prebiehať v súlade so zákonom bez právnych vád. Európske právne centrum, o.z. vydalo niekoľko publikácií, o.i. aj Komentár k vybraným článkom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ od autoky JUDr. Marice Pirošíkovej.

 

     O nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe možno totiž hovoriť aj vtedy, ak bolo vnútroštátne právo rešpektované, ale napriek tomu došlo k porušeniu niektorého ustanovenia Dohovoru, pretože ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má v zmysle článku 154c ústavy prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

 

 

a)      Európsky súd viackrát poznamenal, že „v demokratickej spoločnosti, ktorá sa hlási k princípu právneho štátu, žiadne rozhodnutie, ktoré je svojvoľné, nemožno nikdy považovať za zákonné“. (Odsek 39 rozsudku Winterwerp proti Holandsku). Ten istý princíp platí, pokiaľ ide o článok 1 Protokolu č.1 aj v súkromno-právnych procesoch. Rozpor s článom 1 – Ochrana majetku, Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 1:  „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.“  Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Zásah do práva na majetok musí okrem iného tiež spĺňať požiadavku právnej istoty alebo zákonnosti. Pozbavenie obydlia v neprítomnosti vlastníka a bez jeho vedomia sa považuje za svojvoľné konanie.

Nedoručením oznámenia o začatí výkonu záložného práva dlžníkovi, teda pôvodnému vlastníkovi a nedoručením oznámenia o dražbe nebol dodržaný princíp rovnosti zbraní. Európsky súd aj takéto konanie považuje za porušenie práv, nakoľko nie je dodržaný princíp právnej istoty. Keby som sa dozvedel o týchto skutočnostiach, mohol som vyvinúť aktivity na splatenie pohľadávky preúverovaním, čo sa bežne robí, mohol som iniciovať, aby sa dražby zúčastnilo viac účastníkov a vydražená cena mohla byť podstatne vyššia. Europsky súd upozorňuje, že pri zasahovaní do vlastníckeho práva musí byť zachovaná rovnováha medzi potrebami všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkami na ochranu základných práv jednotlivca a zásah musí byť v súlade s princípom rovnosti zbraní.

 

Výkon záložného práva spočíva v jednostrannom úkone záložného veriteľa – oznámením o výkone realizácie záložného práva, ktoré je povinný záložný veriteľ doručiť záložcovi. (§151l Občianskeho zákonníka, ako aj § 92.ods. 3 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách).

Po tomto úkone môže záložný veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva buď spôsobom uvedeným v zmluve o zriadení záložného práva, predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe v zmysle Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, avšak spôsob výkonu záložného práva musí byť uvedený v oznámení o výkone záložného práva

 

Rekapitulácia: (z dôvodov zprehľadnenia nie sú uvedené celé čísla úverov)

 

Poradie zapísaných úverov na LV:  1. na 380.000.- Sk (bez registračnej pečiatky)

(list vlastníctva č. 245)                         2. na 2.300.000.- Sk (aj s registračnou pečiatkou)

                                                                 3. Exek. úrad na úver č. 1

 

Návrh na vykonanie dražby:           číslo úveru 2. (na 2.300.000.- Sk)

 

Poznámka: tento úver nebol na navrhovateľa postúpený

 

Zmluva o vykonaní dražby:             číslo úveru 1. (na 380.000.- Sk)

 

Poznámka: táto zmluva o úvere neobsahuje pečiatku o registrácii na štátnom notárstve v zmysle OZ § 58 ods. 2, navyše táto pohľ. bola postúpená na firmu ADOLIA spol. s r.o., teda navrhovateľ Dalibor Hahn nebol záložným veriteľom.  

 

Notárska zápisnica: Za záložným

právom veriteľa je zapísaný:             3. Exek. úrad na úver č. 1

 

Záver:  Dalibor Hahn podal návrh na vykonanie dražby pre pohľadávku číslo úveru 2 (na 2.300.000.- Sk), ktorá mu ovšem nebola postúpená, dodatočné tvrdenie, že zmluva o vykonaní dražby bola už na číslo úveru 1 (na 380.000.- Sk) je nepravdivé, čo potvrdzuje notárska zápisnica v časti: Za záložným právom veriteľa je zapísané: 3. Exek. úrad na úver č. 1 (na 380.000.- Sk)

 

Príprava na podvod je preukázaná tým, že navrhovateľ  vedel od exekútora Jonatu, exekútora Kostku, že som dlhodobo neprítomný (exekútor Kostka mal súdneho opatrovníka), čo potvrdzuje skutočnosť, že mi nebolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva, preto mal dražobník dražbu nepripravovať.

 

Navrhovateľ, dražobník, notárka a neznámy páchateľ z konsolidačnej a.s. len využili  nesplatené úvery (z dôvodov druhotnej platobnej neschopnosti), dlhodobú neprítomnosť vlastníka a bez jeho vedomia predstierali výkon záložného práva.

 

S úctou

 

                                                                                  Ján Molnár

 

 

Poznámky Jan

 

 

Poznámky k pojednavaniu o vydanie nehnutelnosti:

 

A/ odporca neprítomný

Vážený súd,

Žiadam aby súd konal aj v neprítomnosti odporcu, nakoľko žaloba o vydanie věci v sebe zahŕňa aj prejudikatívne rozhodnutie súdu o neplatnosti prechodu vlastníckeho práva a v tomto prípade nie je odporca aktívne legitimovaný, nakoľko v čase nezákonného prechodu vlastníckeho práva nebol účastníkom konania. Obdobne ako keď polícia odoberie neoprávnenému vlastníkovi ukradnuté motorové vozidlo a odovzdá ho právoplatnému majiteľovi.

 

B/ začiatok konania

Vážený súd,

Domáham sa vydania nehnuteľností, pozemku na parcele č. 1024 a rodinného domu súpisné č. 453, ktoré sa nachádzajú na Devínskej ceste 16 v Bratislave, zapísané v LV 245 a následne 4052 v zmysle § 126 ods. 1 OZ. „Právna ochrana orpávneného vlastníka“.

V tomto konaní chcem preukázať, že prechod vlastníckeho práva v takzvanej dobrovoľnej dražbe, bol dosiahnutý na základe zmluvy o vykonaní dražby, ktorá odporuje zákonu a preto je absolútne naplatná.

Svoju aktívnu legitimáciu preukazujem „rukopisom“  overenou kópiou /pečiatka a kolok/ listu vlastníctva č, 245 v ktorom som doposiaľ zapísaný ako jediný vlastník avšak tento list vlastníctva bol zrušený na základe Notárskej zápisnice, ktorá z vyššie uvedených dôvodov nebola spôsobilá na tento právny úkon.

Z vyššie uvedených dôvodov je náväzne aj neplatný právny úkon nadobudnutia nehnuteľnosti na Devínskej ceste 165 ďalšími vlastníkmi.

Listinnými dôkazmi chcem preukázať, že takzvaná dobrovoľná dražba uskutočnená 11.03.2005 bola len „fiktívna“  takzvaná počítačová dražba, nakoľko bola vykonaná v moje neprítomnosti a bez mojej vedomosti a bola zneužitá plytkosť zákona ZDD, ktorý istým spôsobom umožňoval nekalosti o čom svedčí aj jeho novelizácia najmä v oblasti doručovania. Listinnými dôkazmi preukazujem:

 

1)      rozpor zo zákonom

2)      zlý úmysel

 

1)     Rozpor so zákonom

 

1) V zmysle § 2 a) ZDD sa dražbou rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby konané na základe návrhu navrhovateľa.

2) V zmysle § 7 odsek 1) ZDD navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v méně vlastníka podľa osobitného zákona (ďalej len záložný veriteľ).

3) Navrhovateľ bražby  konal v rozpore so zákonom, keďže navrhol dražbu nehnuteľností na základe právneho dôvodu pohľadávky z úveru č. 7800702-1, ktorá mu Slovenskou konsolidačnou, a.s. nebola postúpená.

Dôkaz: Návrh na vykonanie dražby

 

2)     Zlý úmysel

 

Zmluva o vykonaní dražby je neplatná aj z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi tým, že už pri podpise zmluvy mali navrhovateľ Dalibor Hahn a dražobník zlý úmysel   poškodenia mojich práv a práv mojej rodiny viacnásobným porušením zákona pri výkone práva.

 

            Dobrovoľná dražba sa týkala nehnuteľností, ktoré tvorili obydlie mojej rodiny, a preto sa dotýka ochrany práv v zmysle Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorého základný princíp – zachovanie rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou práva jednotlivca musí byť pri výkone práva striktne dodržaný.

 

Tento princíp je zakotvený v našom právnom systéme, konkrétne

 

        1) v OZ v ustanovení § 151 m ods. 1, podľa ktorého navrhovateľ dražby porušil zákon, pretože začal výkon záložného práva bez toho, aby mi oznámil vopred výkon záložného práva v procese dobrovoľnej dražby.

30 – dňová lehota je mimoriadne dôležitá a ratio legis zákona je naposledy upozorniť dlžníka na jeho dlh, inak sa vykoná záložné právo,

 

2) Pozbavenie obydlia v neprítomnosti a bez vedomosti vlastníka je v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach, ktorý je súčasťou nášho právneho systému.

 

3) Dražobník porušil zákon v ustanovení § 10 odsek 1 ZDD, ktorý sa odvoláva na ustanovenie § 47 O.s.p.,  podľa ktorého mal doručiť oznámenie o dražbe do vlastných rúk a zásielka sa považuje za doručenú dňom jej uloženia vtedy, ak nebol adresát písomností, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje.

 

4) Dobrovoľná dražba na rozdiel od exekučnej dražby, ktorá prebieha pod dohľadom súdov, je súkromno-právny predpis, a preto podlieha ustanoveniu § 3 OZ, ktorý hovorí o tom, že výkon práv nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

 

5) V zmysle § 2 a) sa dražbou rozumie verejné konanie, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb.

Dôkaz:  Priebeh dražby

 

     6) Na pohľadávku úveru č. 800235-6 na sumu 380.000.- Sk nemohol navrhnúť dobrovoľnú dražbu nakoľko ju postúpil na svoju firmu ADOLIA spol. s r.o.

Dokaz: Oznámenie exekútorovi, Oznámenie súdu

  

    7) Na uvedený úver nevzniklo záložné právo v zmysle OZ platného k 20.9.1990 podľa § 58 Obmedzenie prevodu nehnuteľnosti, ods. (2) K zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Obmedzenie prevodu vznikne okamihom registrácie.

 

Keďže dobrovoľná dražba nie je ako taká samotná právnym úkonom, ale v zmysle § 16 odsek 1) dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom, navrhujem súdu, aby ako predbežnú otázku súd posúdil platnosť zmluvy o vykonaní dražby z dôvodov, že odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi.

 

Preukazujem súdu, že dražba je neplatná vzhľadom na neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby od samého počiatku, nakoľko odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi, a tým sú následne neplatné všetky náväzné kúpne zmluvy.

 

Reakcia k tvrdeniu odporcu o prekluzívnej lehote:

 

Na začiatku som vyhlásil a ešte raz zdôrazňujem, že ja sa nedomáham určenia neplatnosti dražby v zmysle ZDD, pretože tvrdím a preukazujem, že táto dražba bola len fikciou dražby vykonanou v počítači, že ani v jednom bode neprebiehala v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, dobrovoľná dražba je súkromno-právny proces, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a preto sa domáham vydania nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu,  v súlade so zásadou nepremlčateľnosti vlastníckeho práva.

 

Reakcia na tvrdenie odporcu k tomu, že som dobrovoľne opustil svoje obydlie:

 

V zmysel Európskeho dohovoru, ktorý je súčasťou nášho právneho systému, jeho Protokolu č. 4, článku 2 o slobode pohybu má každý právo opustiť svoju krajinu.

Právo na nedotknuteľnosť obydlia, súkromného arodinného života je základným právom a ako každé základné ľudské právo je toto právo nepremlčateľné a nescudziteľné.

 

 

Poznámky Daniela

 

 

 

Súdne konanie o vydaní nehnuteľnosti

 

Vážený súd!

Domáham sa vydania nehnuteľností, parcely číslo 1024 s rodinným domom súpisné číslo 753 nachádzajúcich sa na Devínskej ceste 16 v Bratislave, zapísaných v LV 245 a následne 4052 v zmysle § 126 ods. 1 OZ. Odporca neoprávnene zasahuje do môjho vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, nakoľko tieto získal na základe kúpnej zmluvy, ktorá je podľa mňa neplatná vzhľadom na neplatnosť dražby zo dňa 11. 03.2005.

Prechod vlastníckeho práva v tzv. dobrovoľnej dražbe bol dosiahnutý na základe príklepu – t. j. inej právnej skutočnosti.

 

Keďže dobrovoľná dražba nie je ako taká samotná právnym úkonom, ale v zmysle § 16 odsek 1) dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom, navrhujem súdu, aby ako predbežnú otázku súd posúdil platnosť zmluvy o vykonaní dražby z dôvodov, že odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi.

 

Preukazujem súdu, že dražba je neplatná vzhľadom na neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby od samého počiatku, nakoľko odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi, a tým sú následne neplatné všetky náväzné kúpne zmluvy.

 

1. V zmysle ustanovenia § 2 a) ZDD sa dražbou rozumie verejné konanie, konané na základe návrhu navrhovateľa. V zmysle § 16 odsek 3) prílohou zmluvy o vykonaní je písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.

V návrhu na vykonanie dražby zo dňa 25.1.2005 navrhovateľ Dalibor Hahn navrhol vykonať dražbu na základe pohľadávky č.  78800702-1, ktorú mu Slovenská konsolidačná nepostúpila a je naďalej vlastníkom predmetnej pohľadávky. Ani vyhlásenie o sume pohľadávky nie je správne.

 

2. Zlý úmysel:

 Zmluva o vykonaní dražby je neplatná aj z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi tým, že už pri podpise zmluvy mali navrhovateľ Dalibor Hahn a dražobník zlý úmysel   poškodenia mojich práv a práv mojej rodiny viacnásobným porušením zákona pri výkone práva.

Dobrovoľná dražba na rozdiel od exekučnej dražby, ktorá prebieha pod dohľadom súdov, je súkromno-právny predpis, a preto podlieha ustanoveniu § 3 OZ, ktorý hovorí o tom, že výkon práv nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

 

Dobrovoľná dražba sa týkala nehnuteľností, ktoré tvorili obydlie mojej rodiny, a preto sa dotýka ochrany práv v zmysle Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorého základný princíp – zachovanie rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou práva jednotlivca musí byť pri výkone práva striktne dodržaný.

 

Tento princíp je zakotvený v našom právnom systéme, konkrétne

- OZ v ustanovení § 151 m ods. 1, podľa ktorého navrhovateľ dražby porušil zákon, pretože začal výkon záložného práva bez toho, aby mi oznámil vopred výkon záložného práva v procese dobrovoľnej dražby.

30 – dňová lehota je mimoriadne dôležitá a ratio legis zákona je naposledy upozorniť dlžníka na jeho dlh, inak sa vykoná záložné právo,

 

- ďalej v ustanovení § 47 O.s.p., na ktorý sa odvoláva § 10 odsek 1 ZDD tým, že písomnosti sa doručujú do vlastných rúk a zásielka sa považuje za doručenú dňom jej uloženia vtedy, ak nebol adresát písomností, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje.

 

V tejto súvislosti je treba povedať, že na nehnuteľnostiach viazli dve záložné práva, záložné právo z titulu:

-          môjho úveru č. 800235-6 na sumu 380.000,- Sk

-          a záložné právo k úveru mojej manželky č. 78-800702-1 na 2.300.000,-Sk

 

Pohľadávku z môjho úveru postúpila Slovenská konsolidačná dňa 17.12.2004 Daliborovi Hahnovi a ten ju postúpil dňa 22.12.2004 spoločnosti ADOLIA s.r.o.

Na túto pohľadávku prebiehalo exekučné konanie vedené Exekútorským úradom JUDr. Jána Jonatu.

Dňa 11. 01.2005 Dalibor Hahn oznámil Exekútorskému úradu JUDr. Jána Jonatu, že nesúhlasí s exekučnou dražbou nehnuteľností a tiež bol v styku s Exekútorským úradom Mgr. Jána Kostku, ktorého exekučné záložné právo bolo zapísané v LV. Keďže Exekútor Kostka požiadal súd o súdneho opatrovníka z dôvodov, že mal vedomosť o tom, že sa nezdržiavam v mieste doručenia, o tejto okolnosti upovedomil aj navrhovateľa dražby a dražobníka, nakoľko dražobník bol a je v úzkom prepojení s navrhovateľom Daliborom Hahnom, keďže ich spoločnosti, Dražobná spoločnosť a ADOLIA s.r.o sídlia na tej istej adrese a úzko spolupracujú aj v súčasnosti.

 

Týmto preukazujem, že navrhovateľ Dalibor Hahn spolu s dražobníkom mali už pri podpisovaní zmluvy o vykonaní dražby zlý úmysel nedodržať princíp Európskeho dohovoru aplikovaný v OZ a O.s.p. o doručovaní písomností do vlastných rúk, ktorý hovorí o tom, že prechod vlastníckeho práva v neprítomnosti a bez vedomosti pôvodného vlastníka sa nikdy nemôže považovať za zákonný, o čom hovorí judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva ........................

 

 

Dobrovoľná dražba musí prebiehať bez právnych vád a podlieha ustanoveniu § 3 OZ, ktorý hovorí o tom, že výkon práv nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľ a dražobník mali už pri podpise zmluvy o vykonaní dražby zlý úmysel poškodenia mojich práv a práv mojej rodiny za účelom špekulatívneho získania neprimeraného obohatenia.

To, že zmluvou o vykonaní dražby mali zlý úmysel mimoriadne sa obohatiť a nás poškodiť preukazuje aj skutočnosť ďalších porušení zákona, ktoré navzájom súvisia:

 

-          Porušenie zákona dražobníkom v ustanovení § 2 a) ZDD, podľa ktorého sa dražbou rozumie verejné konanie, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb. Dražby sa zúčastnila jedna osoba, navrhovateľ  Dalibor Hahn, ktorý sa stal aj vydražiteľom nehnuteľností. Dom sa vydražil za 1.800.000 korún, pričom dražba prebiehala s nemorálnym znižovaním podania zo  6.miliónov na 1.800.000, a Dalibor Hahn - navrhovateľ a vydražiteľ v jednej osobe ako taký vedel po dohode s dražobníkom o možnostiach znižovania podania, čo vyvoláva dojem, že celá takzvaná dražba bola účelovo pripravená a zmanipulovaná.

 

-          Porušenie zákona navrhovateľom dražby – v ustanovení § 151 .......OZ, podľa ktorého si neprávom uplatnil nárok na inštitút prednostného záložného veriteľa, čím nezaplatil ostatné ťarchy viaznuce na nehnuteľnostiach, a tak sa obohatil minimálne o sumu niekoľkých miliónov korún.

 

-          Porušenie zákona dražobníkom – v ustanovení §...... ZDD, § .....Trestného zákona  porušovanie domovej slobody tým, že spolu s účastníkom dražby Daliborom Hahnom a znalcom vstúpili do nehnuteľností bez môjho súhlasu.

 

Ešte raz si dovolím pripomenúť dôležitosť dodržania základného princípu Európskeho dohovoru o ľudských právach, princípu zákonnosti, právnej istoty a rovnosti zbraní, ktoré sú aplikované do vnútroštátnych zákonov, menovite do OZ, O.s.p. a Trestného zákona.

Keby som totiž mal o dražbe vedomosť, mohol som zabrániť viacnásobnému porušenu zákona.

 

 

Reakcia k tvrdeniu odporcu o prekluzívnej lehote:

 

Na začiatku som vyhlásil a ešte raz zdôrazňujem, že ja sa nedomáham určenia neplatnosti dražby v zmysle ZDD, pretože tvrdím a preukazujem, že táto dražba bola len fikciou dražby vykonanou v počítači, že ani v jednom bode neprebiehala v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, dobrovoľná dražba je súkromno-právny proces, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a preto sa domáham vydania nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu,  v súlade so zásadou nepremlčateľnosti vlastníckeho práva.

 

Reakcia na tvrdenie odporcu k tomu, že som dobrovoľne opustil svoje obydlie:

 

V zmysel Európskeho dohovoru, ktorý je súčasťou nášho právneho systému, jeho Protokolu č. 4, článku 2 o slobode pohybu má každý právo opustiť svoju krajinu.

Právo na nedotknuteľnosť obydlia, súkromného arodinného života je základným právom a ako každé základné ľudské právo je toto právo nepremlčateľné a nescudziteľné.

 

K tvrdeniu odporcu o dlhovaní a nesplatení úveru.

 

Druhotná platobná neschopnosť.

Môj prípad neschopnosti splatiť svoj dlh sa týka druhotnej platobnej neschopnosti z obdobia netrasparentného prechodu na trhové hospodárenie, do ktorého som sa dostal zavinením dlhotrvajúceho nesprávneho úradného postupu polície a prokuratúry, čím mi tieto orgány verejnej moci zabránili  vymôcť si svoje právo na majetok z pohľadávky vo výške 4,5 milióna korún.

Následkom druhotnej platobnej neschopnosti spojenej s konaním mojich dlžníkov v rozpore s Trestným zákonom, konkrétne s trestným činom marenia výkonu úradného rozhodnutia a sprenevery, ktorými ma dostali do úpadku za asistencie nesprávneho úradného postupu polície a prokuratúry, za čo sú moji dlžníci až po 15 rokoch obžalovaní

som spolu s mojou rodinou prinútený strpieť  neprimerané bremeno bezdomovstva aj dôsledkom veľkých zmien prebiehajúcich v našej spoločnosti v 90 rokoch. Tieto roky transformácie ekonomiky a budovania právneho štátu priniesli mnohé vypuklé celospoločenské problémy, medzi ktoré patrila aj druhotná platobná neschopnosť zavinená vytunelovanými spoločnosťami a nevymožiteľnosť práva. Aj ja patrím k tým podnikateľom zo začiatku obdobia budovania trhu a demokracie, ktoré pán poslanec Ján Budaj nazval obdobím studenej občianskej vojny. K tým podnikateľom, ktorí mali tú odvahu zobrať si na plecia tzv. zlé úvery. Tieto úvery neboli „zlé“ len zavinením dlžníkov, ale boli „zlé“ dôsledkom netransparentného prechodu na trhové hospodárenie sprevádzaného počiatočnou veľmi nízkou úrovňou právneho štátu, dôsledkom druhotnej platobnej neschopnosti a  nevymožiteľnosti práva. Štát banky za tieto „zlé úvery“ vykompenzoval tým, že pohľadávky z nich previedol do Slovenskej konsolidačnej, a.s. a banky oddĺžil značnou sumou. Naopak občanov zanechal v rukách dražobníkov a  navrhovateľov, ktorí sa na základe obrovského utrpenia týchto občanov a ich rodín obohatili miliónovými sumami na každej jednej transakcii nemorálnym spôsobom, ktorý história v budúcnosti určite odsúdi.

 

 

Zápisnica z pojednávania