NEUVERITEĽNÉ praktiky úžery na Slovensku. Séria
skutočných príbehov nahnevaných ľudí (1.časť)
Štát bojuje proti vlastným občanom, čo sa týka
skrytej aj otvorenej úžery nebankoviek a fyzických osôb skrývajúcich sa pod
rôznymi spol. s r.o.! To je skrátený obsah
listu, ktorý mi napísala pani Margita a tiež mi poslala podpísanú petíciu na
podporu mojej kandidatúry za občianskeho prezidenta a požiadala ma aby som
s tým „niečo urobil“. 1.Krok zverejňujem, 2. krok amnestujem, 3. krok
návrh nového zákona.
Foto verejne prístupne na FB.
Dnešné „motto“ mojej kandidatúry za prezidenta: „Slušnosť
sa dá zakryť pretvárkou a úsmevom ako to robia naše celebrity, ale
zodpovednosť treba preukázať zodpovedným konaním v prospech občana, ktoré
pocítia ľudia nielen na peňaženke ale aj na spokojnosti.
Kedže
v mojom programe je sľub, že akonáhle nastúpim do úrady udelím
v zmysle právomoci prezidenta, resp. s pomocou referenda celoplošnú
amnestiu na všetky exekúcie, ktoré vznikli na podklade „úžery“ od nebankoviek a
gfyzických osôb zneužívajúcic systém požičiavania peňazí so skrytou úžerou.
https://www.peticie.com/peticia_na_podporu_kandidata_za_obianskeho_prezidenta_sr_volby_2019
Aj keď
som médiami odmietaný kandidát na prezidenta, začal som zbierať podpisy pod
petíciu na kandidátku za prezidenta, i keď z dôvodov mojej chudoby bude
ťažko zozbierať 15 tisíc podpisov, verim, že na konci obdobia nájdem 15
poslancov, ktorí sa podpíšu len preto aby som v priamom televíznom
úprenose podporil toho správneho kandidáta. Kedže spomínaný list je dosť dlhý
nebudem ho zatiaľ komentovať a uverejňujem ho so súhlasom autorky s ktorou
som včera večer hovoril a dala mi súhlas na zverejnenie.
Z mojej pošty list so skutočným
príbehom:
I ja som zistila , že sú v našom štáte už dlhý čas pošliapavane
ľudské práva a to napr. právo na
majetok.
Uvádzam 2 kauzy tohto pošliapavania z ktorého profitovali, či doposiaľ
profitujú
zločinci – politici, s nimi prepojení zločinci, justičná mafia
atď.
Čím viac budete vedieť , tým lepšie.
Je to stručné,
intelektuálne a právne spracované.
Týmito informáciami Vás nijak nezaväzujem. Uvádzam aj 2 konkrétne príklady,
ktoré dokazujú, že skorumpovaná je štátna moc ( ministerstva, NRSR a ďalej
i polícia, prokuratúra, súdy).
Tieto moje prezisťenia
neboli nikdy publikované napr. v médiách ( Ide o 2 prípady
s dopadom na verejnosť ohľadom pošliapania ľudského práva , vlastniť
majetok)
1 Prezistenie kauza,, nebankové subjekty,, ( Drukos, Horizont, BMC atď...)
V KTORÝCH PRIŠLI MNOHÍ ĽUDIA O ÚSPORY, ROZBITÉ RODINY,
SAMOVRAŽDY.
Z mojich prezisťení ale vyplýva že štát si uvedomoval, čo robí BOLA TO
VINA ŠTÁTU. Bol to organizovaný zločin štátneho aparátu proti občanom.
SKUTOČNÍ VINNÍCI POTRESTANÍ NIE SU A OBČANOM DO MÉDII POSÚVALI LEN ,,
KECY,,
Z týchto informácií, môžte hneď ťažiť, môžte to odložiť ako chcete.
Čiže tu išlo o organizovaný zločin štátneho aparátu.
Už v Januári 1996 na podnet ministra financií Sergeja Kozlíka
zmanipulovali bankový zákon č.31/1192 Zz. a to zákon č.58/1996 ( ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony)
V § 1 ods.2 vypustili slovo od
verejnosti, aby túto verejnosť mohli okrádať.
Takisto aj v § 2 ( bank. Zák 21/1992) vypustili slovo od verejnosti
pravdepodobne preto, aby túto verejnosť mohli potom okrádať.
V Januári
1996 (31 Januára 1996) zákon č. 58/1996 zmenili časť bankového zák. a to
tak že v § 1 ods. 1 vypustili slovo od
verejnosti
v
§ 2 vypustili slovo od verejnosti
Toto sa dialo za tým účelom, aby mohli túto verejnosť okrádať, pretože
v roku 1996 začali vznikať tzv. ,, NEBANKOVÉ SUBJEKTY,,
Lenže to ani zďaleka nestačilo. Štát sa rozhodol ochraňovať tzv. nebankové
subjekty, aby verejnosť mohli okrádať. Štátny aparát sa preto, rozhodol
odstrániť tzv. ,, nebankovým subjektom všetky prekážky, aby verejnosť mohli bez
prekážok okrádať.,,
Štátny aparát v tejto veci uzákoniť neoprávnene podnikanie, a to
tak že zasa zmenil časť zák.21/1992 ZZ o bankách a to prostredníctvom
zák.č. 44/1998 ZZ z 5.2.1998 a to tak, že § 2 bankového zákona č.21/1992 zb(1) Bez povolenia pôsobiť ako
banka nesmie nikto prijímať vklady ak
osobitný zák. neustanovuje inak pridali komentár 2b a to 2b napríklad §59,223
a 673 obch. zákonníka.
§ 59 obch.z- vklad spoločníka
§ 223 obch.z- t.j. vklad do družstva
§ 673 obch.z- t.j. zmluva o tichom spoločenstve
Teda tento zmanipulovaný bankový zákon , vlastne čásť bankového zák. bolo
v rozpore s trestným zák. paragrafom – neoprávnene podnikanie.
Zároveň takto štát pošliapal základné ľudské právo a to právo na
majetok. Samozrejme , že zmanipulovaná čásť bankového zák. bola v rozpore
s obchodným zákonníkom a to preto, že obch. zák. prostredníctvom
paragrafov 59,223 , 673 vôbec neoprávňuje podnikateľov na výber vkladov od
verejnosti.
Tieto paragrafy totiž to neoprávňujú vyberať vklady od verejnosti-
VEREJNOSTOU TREBA
ROZUMIEŤ NEURČITY OKRUH VOPRED NEURČENÝCH OSOB .
Štátny aparát pomocou bankového zákona zločinného
zákona č. 44/1998 § 2 b .
komentár ochraňoval podnikateľov ,
ktorí sa rozhodli OKRÁDAŤ VEREJNOSŤ.
štátny aparát všemožne
ochraňoval ,, nebankové subjekty,, aby bez prekážok mohli verejnosť okrádať
a preto keď sa vyskytol napr. problém že ako sa majú takéto subjekty
zdaňovať tak ministerstvo financií sr 23.11.1998pod č. 21860, 1998-62 pokyn
ministerstva financií SR, k problematike zdaňovania a vysporadania
dane z príjmov fyzických osob pri
zrazenej dani z úrokov , právnickými osobami a fyzickými osobami vykonávajúcimi
bankovú činnosť bez povolenia pôsobiť ako banka a postup pri vyčíslení ich
základu dane z príjmov.
Štát týmto pokynom MIN.FINANCIÍ sledoval najme to aby nebankové subjekty
nemali žiadne problémy s daňovými zákonmi a aby bez prekážok mohli
pokračovať v trestnej činnosti.
Samozrejme , že teda zmluvy,, nebank,,
s verejnosťou boli tzv. absolútne neplatný právny úkon.
Ešte chcem dodať že náš bankový zákon č.21/1992 Zz vznikol na podklade
bankových európskych smerníc.
Smernica E S.č. 77/780 EMS v čl. 3 ukladá členským štátom zakázať
osobám , podnikom, ktoré nie sú úverovými inštitúciami prevádzkovať obchodnú
činnosť spočívajúcu v prijímaní
vkladov, alebo iných splatných fondov od verejnosti.
Úverová inštitúcia t.j podnik ktorého činnosťou je prijímať vklady alebo iné splatné fondy od verejnosti
a poskytovať úvery na vlastný účet.
Ide o to, že v roku 2004-05 sme mali v SR v zákone
o cenách cenový predpis.
A teda z toho vyplývalo kto hlboko pod cenu predal či vysoko nad
cenu kúpil, tak to mohol byť absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 obč.
zákona.
Vstúpili sme, ale v roku 2004
do EU a cenový predpis padol.
Súdy, justícia toto akosi zneužívali proti obetiam úžery.
Presne maše súdy SR zneužívali
a zneužívajú proti obetiam úžery v tejto sfére Rozsudok najvyššieho
súdu ČR a to tak, že ho nesprávne právne vykladajú.
2.
Podivnými kúpnymi zmluvami, teda mám na mysli nákup napr. pozemkov či
hodnotných predmetov kde by sa mali rátať i hodnotné nehnuteľnosti za
zlomok ceny majú i naši politici Fico, Bugár, Kaliňák atď.
Takže zrejme je tu záujem tejto mafie kde patrí aj justícia, že nemajú
záujem na právnom správnom výklade tohto rozsudku Českého najvyššieho súdu.
Ideme k veci:
Najvyšší súd ČR v uzneseniu zo dňa 17-06-2008 sp.zn. 30Cdo 1776/2007( www.soud.cz) judikoval, že všeobecne platí
a je samozrejmosťou, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú v zásade
viazaní či obmedzení v zjednaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená
cenovým predpisom, môžu si tak zjednať i cenu, ktorá sa odchyľuje od
obvyklej trhovej i podstatne nižšiu. Platné právo, že nemá žiadne
ustanovenie o zjednaní príliš nízkej ceny, pokiaľ taká cena nie je
v rozpore s cenovými predpismi.
Nemožno, ale vylúčiť že okolnosť hrubého nepomeru plnenia jednej zo strán
k tomu čo poskytla druhá strana môže v spojitosti s ďalšími
okolnosťami toho ktorého prípadu naplňovať znaky jednania , ktoré už je
v rozpore s dobrými mravmi. Avšak, že samotný hrubý nepomer v zmysle §
39 OZ ( pre jednanie contra bonos
mores) založiť nemôže.
Český najvyšší súd vychádzal zrejme zo Spolkového súdu Nemecko.
Právne úkony, u ktorých je nápadný nepomer medzi plnením
a protiplnením sú podľa § 138 ods. 1/3/6 absolútne neplatne ak
k nepomeru pristúpia ďalšie okolnosti ako napr. trestuhodný opovrhnutia
hodný zámer- účel Z existencie takého zámeru možno vychádzať napr. keď sú
pozemky, alebo iné vysokohodnotné predmety predávane za polovicu, alebo menej
ich hodnoty.
§138 /3/6b- UŽERA
1 Právny úkon , ktorý
porušuje dobré mravy je neplatný!
2 Neplatné sú právne
úkony prostredníctvom ktorých niekto vykorisťovaním ( VYUŽÍTÍM ) stavu núdze,
nedostatku úsudku ( JEDNOTLIVEC JE JEDNODUCHÝ!!) alebo značnej slabosti vôle
iného nechá sebe, alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia prisľúbiť, alebo
poskytnúť majetkový prospech, ktorý je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.
A teda § 138 /3/6 b (1) sa podobá nášmu § 39
OZ rozpor s dobrými mravmi – absolútne neplatný právny úkon
§ 138 /3/ 6 / B (1) , (2) SA PODOBÁ
NAŠEJ CIVILNEJ ÚŽERE !!!!!!
A teraz čo sú to dobré mravy:
Právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi v prípade, že
konanie nim určené je zjavne neprijateľné a hrubo nevyvážené
z hľadiska oprávnených záujmov strán a právneho poriadku.
Konať v súlade
s dobrými mravmi je treba chápať objektívne, t.j. nevyžaduje sa, aby si
konajúci bol vedomý toho, že koná v rozpore s dobrými mravmi.
Ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi môže doisť aj nezávisle od
vedomia a vôle ( zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť koná.
Pri takom posudzovaniu nie je rozhodné, či daný právny úkon je prípustný ,
resp. v súladu s ostatnými právnymi predpismi či inými ustanoveniami
OZ, ale je nutné skúmať či nie je
potrebné odoprieť ochranu takému úkonu, vzhľadom na konkrétne okolnosti
a v zmysle ustanovenia §
3 ods. 1a § 3 OZ je potrebné takýto právny úkon
považovať za neplatný.
Právny úkon sa prieči dobrým mravom , ak
sa jeho obsah( bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to kto
rozpor s dobrými mravmi zavinil a na to, či druhá strana bola pri
vzniku ( v dobrej viere –či konal v dobrej viere) ocitne
v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so
základnými zásadami mravného poriadku v demokratickej spoločnosti.
Naše súdy zneužívajú ten rozsudok NS ČR proti obetiam NEMRAVNEJ ÚŽERY
a to tak, že uvádzajú ich do omylu, že sú povinní dokazovať zavinenie
žalovaného a pritom na obeť úžery sú veľmi prísni.
Lenže keďže úžera je trestu právna, civilná či nemravná.
Tak
potom nemravnou úžerou sa rozumie ten hrubo podhodnotený predaj pozemku, či
vysoko hodnotného predmetu, civilná úžera mala by byť
i z nedbanlivosti, a ďalej trestu právna úžera keď úžerník si
uvedomuje konanie.
Jednoducho naše súdy vyššie 10
rokov tento rozsudok NS ČR zneužívajú proti obetiam úžery TZN. Uvádzajú ich do
omylu ohľadom výkladu takého rozsudku a ďalej takýmto spôsobom potláčajú
tak DOBRÉ MRAVY NA CELOM SLOVENSKU.