Čas odhaľuje nové
skutočnosti, ktoré súvisia s motívom nášho prenasledovania.
Jedným z motívov
prenasledovania bol nástražný systém: „Biely
kôň“
Máme dôvodné podozrenie, že
sme mali byť niekoľkokrát zneužití (a potom zavraždení) prostredníctvom
nástražného ekonomického systému:
„Biely kôň“.
Podstatou ekonomického
nástražného systému Biely kôň je to, že obeť je najskôr ekonomicky zneužitá a
následne zavraždená.
Vďaka našej prezieravosti
sme unikali nástrahám a zachránili sme si životy. Posledný nástražný systém bol
tak rafinovaný, že sme museli hľadať - v pude sebazáchrany - útočisko v
zahraničí.
Biely kôň mal pre
vykonávateľov dve výhody. Kým sa zbavili nepohodlnej osoby, tak ju ekonomicky
využili a „natiahli“ na ňu motív vraždy – vybavovanie účtov prostredníctvom
podsvetia.
Máme podozrenie, že existovali
tajné zoznamy nepohodlných ľudí, ktorí mali byť týmto systémom zlikvidovaní.
Importovatelia „demokracie“ mali pravdepodobne plán ako vyrobiť triedu bohatých
ľudí, ktorí budú lojálni k falošnej demokracii za pomoci „bielych koní“ –
politickej opozície.
Motto: Ak niekoho
zavraždiť, tak nie z politických dôvodov, ale ekonomických... Ak niekto už
mlčí, tak toto mlčanie ekonomicky využiť... Bol to podporný spôsob
prerozdeľovania bohatstva...
Kedže sme nepatrili ani do
skupiny bývalej komunistickej tajnej služby ŠtB (štátnej bezpečnosti), ani do
skupiny „perestrojky“ ruskej tajnej služby KGB (proamerickej vetvy), ani do
skupiny vyvolených a podporovaných americkou tajnou služnou CIA (importérov
„demokracie“), dostali sme sa na zoznamy nepohodlných politických kunkurentov.
Plynutím času sa vyplavujú
nové indície.
Dňa 15.3.2003 bolo na internete uverejnené oficiálne vyhlásenie
nového prvého viceprezidenta Policajného zboru Jaroslava Spišiaka k otázke
,odhaľovania hlavných organizátorov „tunelu“ v Devín banke. Táto banka bola
štátom niekoľkokrát dotovaná sumami (1,5 mld., 2,5 mld.,) a mala získať 50
miliónov USD z deblokácie ruského dlhu. Osud týchto peňazí (vyše 6,5 miliárd)
je nejasný, stratili sa v tuneli!
...“Spišiak v tejto
súvislosti vysvetlil aj systém tzv. bielych koní, medzi ktorými zatiaľ polícia
v kauze Devín banky eviduje dvoch zavraždených. Používajú ho všetky zločinecké
skupiny na Slovensku. Bielymi koňmi sú väčšinou majitelia nerentabilných
firiem. Organizátori trestnej činnosti im navrhnú „pomoc“. Poskytnú im financie
za podmienok, ktoré sú ale nesplniteľné. Keď sa dostanú do ešte väčších
problémov, ako mali predtým, ich jediným východiskom je pristúpenie na
realizáciu fiktívnych obchodov. Na základe legálnych zmlúv sa peniaze prevedú
na účet podnikateľa. Potom sa rozdelia medzi viacero iných firiem a nakoniec sa
sústredia na účte, z ktorého organizátori trestnej činnosti čerpajú svoje
zdroje....“.
Máme vážne podozrenie, že najmenej v jednej kauze „Lexa“ (bola založená spoločnosť s ručením obmedzeným
- s bratom Ivana Lexu) sme mali byť zneužití ako „biele kone“ pre ciele skupiny
okolo šéfa tajnej služby Ivana Lexu.
Sled udalostí: V roku 1994 sme zažili nezvyčajnú autonehodu, pri ktorej
nám malo byť ublížené na zdraví. Podozrievali sme SIS, a preto sme napísali
list šéfovi tajnej služby Ivanovi Lexovi s upozornením, že ak nás nevypočuje,
pôjdeme do rakúskej televízie. Ten nás prijal, vypočul a ako zadosťučinenie nám
poskytol interwiew do magazínu Horoskopy (dôkaz č.1). Navrhol Jánovi a Daniele
urobiť spoločnú firmu na vydávanie magazínu Horoskopy s tým, že oni budú
zabezpečovať financie a my magazín autorsky pripravíme do tlače. Lexovi ľudia
pripravili spolu s reklamnou agentúrou Donar (Flašík) podklady pre založenie spoločnej
firmy. Ján v poslednej chvíli od toho projektu odstúpil. Bola založená firma
PERCY s.r.o., zložená z troch subjektov: Daniela Molnárová ako fyzická osoba,
reklamná agentúra DONAR ako právnicka osoba a firma brata Ivana Lexu (dôkaz
č.2). Hneď na to si táto firma prestala plniť povinnosti. Nezabezpečila
financie cez reklamnú agentúru DONAR pre náš magazín Horoskopy, a tak nás
priviedla do finančnej tiesne. O dva mesiace magazín zanikol (dôkaz č.3).
Jánovi navrhovali spolupracovať ako agent pre SIS. Ján to ako predstaviteľ
politického hnutia odmietol. (dôkaz č.5). Následne spoločnosť PERCY s.r.o.
prestala fungovať, ostal len bankový účet (dôkaz č.6). Kontakty s nami boli
prerušené. Cez spoločnosť, kde figurovala ako majiteľka Daniela Molnárová sa
teoreticky mohli prelievať milióny. (dôkaz č.7). Do zahraničia sme odišli pred
záverečnou fázou – vraždou svedkov (dôkaz č.8)
Je viac než pravdepodobné,
že sme zavčasu odišli zo Slovenska a zachránili si svoje životy.
Obdobné to bolo aj v prípade „Grün”, ktorý sa pokúšal chytiť
nás do ekonomickej závislosti neplnením si zmluvných povinností a riešením
našej “podlžnosti” založením fiktívnej firmy. Na Notáraskom úrade Bratislava
III sa nachádza spoločenská zmluva o založení spol. s r.o. Zavčasu sme prešli
do ilegality (zmenili sme bydlisko, meno a schovávali sme sa).
Aj v prípade „Jajcaj“ mali udalosti podobný rukopis. Neplnením
si zmluvných povinností zo strany pána Jajcaja nám bola spôsobená finančná
strata pri vydaní knihy Intímny portrét princeznej Diany. Následne nám bol zisk
z predaja tejto knihy nezákonne „ukradnutý“ priamo z banky. Potom nám bolo
navrhované založenie spoločnej firmy.
Náš nesúhlas bol potrestaný (podpálenie auta, zrazenie na prechode pre
chodcov). Keď sme podali oficiálnu sťažnosť na Ministerstvo vnútra SR, s
najväčšou pravdepodobnosťou sme mali byť fyzicky zlikvidovaní agentami (Mikuš,
Hatala, Leinerovič) za asistencie utajovaného vyšetrovateľa polície pána
Banúza.
Smutný je aj prípad s bratom Jána Ing. Kamilom Molnárom. Až
čas odhalil jeho zámer. Najskôr využil našu finančnú tieseň, ktorú tajne
vyvolal a nútil nás na ekonomické špekulácie pri ktorých on „okradol“ štát na
daniach najmenej o 1,5 milióna Sk (fiktívna platba za reklamy v naších
magazínoch), potom navrhoval prelievanie peňazí. Razantne sme toto odmietli. Čo
by sa stalo ak by sme to nedodmietli ťažko predvídať, ale isté je, že nič dobré
vzhľadom na ďalšie súvislosti s jeho konaním.
Z blokovej schémy (zoradenia právnych udalostí do časového
obdobia), ktorú sme predložili aj Medzinárodnému súdu pre ľudské práva v
Strasburgu sa dá sledovaním postupností krokov odhaliť skrytý zámer
prenasledovateľov aj vo viacerých prípadoch.
1. Na začiatku každého sporu bolo nezákonné konanie iných fyzických
alebo právnickych osôb, ktoré bolo spôsobilé privodiť nám veľké finančné
straty.
2. Naša snaha o riešenie v medziach zákona bola marená jednak
prieťahmi na súdoch a na strane druhej nezákonným konaním polície a prokuratúry
s cieľom zabrániť nám získanie financií na úhradu našich záväzkov.
3. Výkonnou mocou sme boli perzekuovaní, štyri roky sme museli
čeliť zmanipulovanému súdnemu procesu, pri ktorom nám hrozilo odňatie slobody
na 7-12 rokov.
4. Naša snaha získať financie z iných podnikateľských aktivít bola
sabotovaná (tiež za asistencie výkonnej zložky moci).
5. Pomoc nám bola ponúkaná len za podozrivých okolností (založenie
fiktívnej firmy)
6. V prípadoch, keď sme s týmito krokmi nesúhlasili, boli sme
zastrašovaní, fyzicky ohrozovaní a našim deťom bolo ublížené na zdraví.
Sledovanie súvislostí,
náväzností a postupnosti krokov:
Nezákonné konania: Žaloba proti firme PD
Devín, Žaloba proti firme Zberné suroviny, Žaloba proti firme EGB Invest,
Žaloba proti firme Sport Servis International, Žaloba proti firme LC Print
Lučenec, Žaloba proti firme Mabex....
Zastavené konania: Štát svojvoľne zastavil
konania (Žaloba proti firme Zberné suroviny, Žaloba proti firme EGB Invest,
Žaloba proti firme Sport Servis International) z dôvodov diskriminačných
zákonov.
Prieťahy v konaniach na
súdoch: V
roku 1992 firma PD Devín zablokovala majetok Jána Molnára. Bola podaná žaloba,
do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. V roku 2000 bola podaná sťažnosť do
Strasburgu, do dnešného dňa (2003) nerozhodnuté.
Prieťahy v konaniach na
polícii:
Spolu až sedemkrát sme museli podať trestné oznámenia na konkrétne osoby z
podozrenia, že spáchali voči nám trestný čin, ktorým nám bola spôsobená škoda
značného rozsahu. Všetky boli nezákonne odložené.
Nezákonné konanie polície a
prokuratúry:
Generálna prokuratúra zistila, že v kontexte s prípadom LC print Lučenec,
Slovenská sporitelňa a ďalšími, konala
polícia a prokuratúra nezákonne a to v neprospech Jána Molnára. Týmto svojím
konaním zahladzovala príčinu a umožnila kriminalizovať následok príčiny.
Krivé obvinenia: 4 roky sme čelili
obvineniu a obžalobe a dokazovali pred súdom svoju nevinu, pričom súdny znalec
podal krivé svedectvo proti nám.
Príčinu predbehol následok príčiny v náš neprospech.
Zastrašovanie, fyzické
ohrozovanie a ublíženie na zdraví: Naša snaha o riešenie sporov riadnou súdnou cestou
bola prenasledovateľmi násilne zastavená praktikami hraničiacimi s fašizmom.
Globálna schéma naznačuje akému rozsahu sme museli čeliť.
Vyhnanie z vlasti: Útoky sa stupňovali do
takej miery, že z obavy o vlastné životy a životy našich maloletých detí sme
museli dňa 21.6.2001 zo Slovenska utiecť a hľadať dočasné útočisko v zahraničí.
Prípad LC Print Lučenec je učebnicovým príkladom toho, že sme
boli prenasledovaní s cieľom zabrániť nám získať peniaze na splácanie našich
záväzkov, a tak nás pripraviť na likvidáciu metódou „Biely kôň“. Nezákonné
konania nám mali priviesť ekonomické straty a takto sme mali byť pripravení na
„transakciu Biely kôň“. Trochu sa im to vymklo z rúk. Nepočítali s našou obrovskou
húževnatosťou. Prekonali sme všetky prekážky a získali sme rozhodnutie súdu,
ktorým súd zaviazal žalovaného (LC Print Lučenec), aby nám do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vyplatil
4,3 miliónov Sk, ktoré sme chceli použiť na splatenie našich záväzkov.
Toto sa do dnešného dňa nestalo. Skutok sa stal v roku 1992, rozsudok bol
vynesený v roku 1997. Do dnešného dňa je nám bránené za asistencie výkonnej
zložky moci (polícia a prokuratúra) získať uvedené peniaze. Generálna
prokuratúra síce zistila nezákonný postup polície a prokuratúry, ale realita je
taká, že fyzicky peniaze nemáme k dispozícii. Naopak, útoky sa stupňujú aj
počas nášho pobytu v zahraničí (viď konanie v súvislosti s bratom Kamilom
Molnárom). Takto sa dá ešte aj do
budúcnosti ľahko skriminalizovať naša nespôsobilosť vyrovnať si svoje záväzky.
Záver: Prenasledovanie v takomto rozsahu všetkými politickými
štruktúrami, za výdatnej pomoci výkonnej zložky moci (polícia, prokuratúra a
súdnictvo) naznačuje, že na Slovensko bola importovaná falošná „demokracia“.
Tunelovanie, podvody, mafie a gangy to nie sú znaky európskej demokracie. Z
politologického prieskumu vyplýva, že importované „metódy“ nemohli pochádzať z neskúseného „Ruska“, ale
od iného svetového importéra demokracie.
To, že existovalo a
existuje prenasledovanie dokazujú články v novinách. Najvystížnejšie to
vyjadruje článok uverejnený v denníku SME. „Predseda Osobitného kontrolného
výboru Národnej rady SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby
Viliam Soboňa tvrdí, že na Slovensku existuje tajný dohľad nad občanmi. Uviedol
to v diskusnej relácii TV Markíza Na telo.
Podľa jeho slov bolo aj v
médiách dostatok dôkazov, že tajný dohľad, typický pre nedemokratické policajné
štáty, v SR existuje“.