JÁN MOLNÁR

 

Ukážka

 

scenárov

 

V nasledujúcich stránkach prezentujem ukážku z hotových scenárov 1.,2., a 3. dielu, z každého prvých 10 strán.

 

Verím, že čitateľ pochopí, že si musím chrániť svoje autorské práva k týmto scenárom a z tohto dôvodu prezentujem len ukážku. V prípade vážneho záujmu investora, samozrejme ten môže nahliadnúť aj do úplných scenárov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1. DIEL

 

 

Obraz č. 1 – Ext. mapy, lesa, mesta (história).

 

Animácia: Po roztmievačke sa objaví digitálna mapa Východnej a Strednej Európy s označením pravlasti Slovanov (medzi riekami Visla, Dneper, Dnester a Bug); dnešného východného Poľska, západnej Ukrajiny, a pravlasti ostatných národov: Germánov, Keltov, Frankov, Gótov, Hunov alebo Avarov. 

Potom nasleduje animácia sťahovania národov, hlavne Slovanov.

 

Hraná scéna: Zábery na ľudí kočujúcich krajinou.

Zobrazenie namáhavého prechádzania lesom po blatnatej ceste, s vozmi ťahanými volami.

Zábery na ľudí, ktorí hľadajú svoj domov až kým ho nenájdu.

 

 

Reál: Zábery na slovanské mesto Nitru.

 

Vyobrazenie sôch solúnskych bratov, ako jedných z dôležitých článkov utvárania slovenského národa.

 

Moderátor:

Slovania.

Slovania patria k najväčším národom na svete. Z tohto veľkého a silného národa pramenia aj Slováci. Už pred 3000 rokmi žili vo svojej pravlasti medzi povodiami riek Visly, Dnepra a Dnestra. Po prvýkrát boli predkovia tohto početného zväzku národov označení za Slovanov v 6.storočí v rôznych byzantských, gotických a franských kronikách. V tom čase boli rozdelení do viacerých kmeňov.

Počas veľkého sťahovania národov v 4. až 6. storočí začali krajinami prúdiť medzi inými národmi aj prúdy Slovanov. Sťahovali sa v troch smeroch; jedni išli na východ, druhí na juh a ostatní na západ. Takto sa rozčlenili na východných, južných a západných Slovanov.

Nie je jasné, kedy presne sa zo Slovanov stali Slováci, kedy si povedali; no, od teraz sa budeme volať slovenským národom. Preto bude radšej cieľom našej filmovej odkrývačky dejín Veľká Morava, štát Slovanov. Počiatky slovenského národa nie sú presne ohraničené a nedajú sa definovať. História národov a civilizácií je veľmi spochybniteľná a zložitá. Takisto aj história štátov. Ale skôr než vám predstavíme udalosti z čias Veľkej Moravy a jej poučenia, zamyslime sa trochu nad slovom „história“.

 

1:30

1:30

Obraz č. 2 – Ext. rieky a krajiny (prestrih).

 

Reál: Obraz krajiny so siluetou rieky, ktorá preteká cez lužné lesy západného Slovenska. Rieka Váh zhora, ako jej vody v meandroch brázdia krajom slovenským.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu.

0:10

1:40

Obraz č. 3 – Int. izby (filozofia).

 

Hraná scéna: Zábery predstavujúce históriu prostredníctvom starých letopisov, listín a kroník.

Detailné sledovanie ruky kronikára píšuceho do listín opis udalostí vtedajších kráľovstiev. Záber prechádzajúci od pera ležiacom na stole, cez papiere a zvitky, nádobou s atramentom k hre svetla zo sviečky, ktorá v tmavej miestnosti osvetľuje svojím dohárajúcim svetlom masívny pracovný stôl kronikára.

Moderátor:

Čo si my ľudia predstavujeme pod slovom história? Len holé fakty a prachom času zanesené príbehy, ktoré nám už nemajú čo povedať?

Alebo tie príbehy znamenajú aj niečo viac? Podľa mnohých historikov je história len spleť právd, výmyslov a klamstiev. Ako vieme preukázať, že všetky tie dávno napísané kroniky, z ktorých čerpáme informácie, nie sú len opisom udalostí poprekrúcaných fantazijným perom pisateľa? Ako zistíme, či pred 4000 rokmi neboli vyspelejšie civilizácie, či bola Samova Ríša naozaj prvým zjednoteným slovanským štátom? Ako prelstíme tisícročia prekrúcané dejiny, ako nájdeme tú prapôvodnú pravdu?

O to sa dnes budeme pokúšať.   

 

1:00

2:40

Obraz č. 4 – (upútavka).

 

Úvodná upútavka, stručný zostrih celého dokumentárneho seriálu, hlavne zábery  osobností, bitiek, hradov a opevnení.

Pozadie bledohnedé, s interaktívnou digitálnou mapou oblasti zodpovedajúcej územiu Veľkej Moravy.

 

Hudba č. 1

Výsostná a mohutná hudba, najvhodnejšie z opery Kráľ Svätopluk od Eugeňa Suchoňa.      

0:35

3:15

Obraz č. 5 – (titulok).

 

Titulok: Veľká Morava

 

Titulok:                     1.časť

Nitrianske kniežatstvo

Vznik Veľkej Moravy

Moderátor:

Slovenská televízia uvádza päťdielny dokumentárny seriál o histórii dovtedy najväčšieho zjednoteného slovanského štátu

Veľká Morava.

 

Časť prvá – Nitrianske kniežatstvo a vznik Veľkej Moravy. 

 

0:15

3:30

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 6 – Ext. poľa (filozofia).

 

Reál: Pomalý záber postupne prechádzajúci zo zvetralých kameňov mohutného hradu na celok lúky, detaily vetrom rozkývaných stebiel trávy (kamera sa otáča po vlastnej osi) až na les (záber bez ľudí).

 

 

 

Záber v pokračujúcom pohybe prechádza cez hustý les, sleduje padajúce lístie, symfóniu vetrom rozkývaných konárov stromov do následného odjazdu na jasné, žiariace slnko v pozadí s modrou oblohou, ktoré preniká cez škáry radov stromov a ktoré symbolizuje istotu, že tu bolo aj vtedy, tak ako je tu teraz a bude aj potom...

Slnko, ktoré bolo svedkom vtedajších udalostí, svedkom histórie.

 

 

Moderátor:

História sa píše už niekoľko tisícročí.

Svet sa od jeho vzniku ustavične mení a je zaujímavé sledovať, aké nové poznatky sa nám ľuďom naskytli, koľko nových vecí sme objavili, koľko udalostí sa udialo a aké to bolo rozdielne v minulosti, ale zároveň aj úplne rovnaké. My ľudia radi počúvame príbehy z minulosti, radi sledujeme, aké chyby iní ľudia v tých časoch napáchali. História je na to dobrá, aby sme sa z tých chýb aj niečo naučili. Veď nemusíme opakovať chyby predpotopných ľudí napáchané pred 1200 rokmi. Niekedy sa však zdá, že aj napriek terajšej vyspelej vede a technike sa ešte stále nedokážeme poučiť a vyhnúť sa konfliktom, vojnám a iným trápeniam sveta.

Už pred 2000 rokmi rímsky spisovateľ Cicero takúto múdrosťvyhlásil:

Moderátor 2:

 „Nevedieť, čo sa stalo predtým, než si sa narodil znamená toľko, ako navždy zostať dieťaťom“.

1:00

4:30

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 7 – Ext., vtáčí záber (prestrih).

 

Reál: Záber prechádzajúci z vtáčej perspektívy cez krajinu popri Nitre, samozrejme s navodením ilúzie krajiny spred 1200 rokov, takže vyhýbajúci sa cestám, stĺpom a ostatným funkcionalistickým znakom modernej doby. Záber v pohybe zhora vykresľuje len prírodu, lesy, lúky, línie kopcov a pahorkov. 

Prelet nad hradom Nitra; záber na letiaceho orla a obraz preletu nad hustým lesom, potom prelínačka.

Orol letí nad Slovenskom, Orol tatranský.

 

Hudba č. 2

Mohutná a veľkolepá hudba.

1:00

5:30

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 8 – Int. kláštornej miestnosti  (city).

 

Hraná scéna: Pohľad na práve narodené dieťa, ženu zabaľujúcu dieťa do povidiel a odovzdávajúcu ho do náručia matky. Odjazd od detailu krásneho dieťaťa na tmavý kút miestnosti osvetlenej plameňom sviečky.

 

Moderátor:

Skôr než si predstavíme históriu Veľkej Moravy, zamerajme sa na prvý známy slovanský štát, na Samovu Ríšu. Premiestnime sa teda približne do roku 600 do oblasti dnešného Paríža, kde sa Samo narodil.

 

0:20

5:50

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 9 – Ext. Francia (história).

 

Animácia: Záber na staroveký Paríž, už vtedy veľké mesto (veľmi realistická animácia; náročné rendery). Zábery na trh, domy, v diaľke kostol St. Germain-des-Prés a veľa iných kostolov.

Titulok: Okolo roku 600, Paríž

Mapa vykresľujúca severné Francúzsko, postupné oddiaľovanie, záber na Franskú ríšu s viditeľným ohraničením, nápisom Franská ríša a označením Paríža (vtedajšieho centra Neustrie) od začiatku záberu; ohraničenie Franskej Ríše v roku 600: od Biskajského zálivu po polovicu Bavorska a od Severného mora po Ligúrske more a Alpy.

 

Moderátor:

Samo.

Tento významný panovník v neskoroantickej historickej epoche Slovanov predstavuje veľkú osobnosť tohto medzníka v národných dejinách Slovákov.

Aj keď si to neuvedomujeme, aj v tomto skorom období ranného stredoveku, v tzv. Dobe temna Slovákom vlastne vládol cudzí človek, lebo pochádzal z Franska. Ale to, akej národnosti bol, ešte nedefinuje, akú veľkú úlohu v dejinách zohrával.

Bol veľkým panovníkom, aj keď toto svoje poslanie naplnil až v neskorom veku a pôvodne bol obchodníkom. To, že o ňom vieme, nie je žiadnou zásluhou múdrych ľudí, ktorí ho vymysleli, ale zásluhou toho, že sa zachovala stará listina, Fredegarova kronika popisujúca udalosti odohraté vo Franskej ríši v 6. a 7. storočí.

Tieto letopisy hovoria;

 

1:00

6:50

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 10 – Ext. krajiny Slovanov (príbeh, Fredegarova kronika).

Hraná scéna: Pohybový záber prechádzajúci od ruky kronikára píšuceho do listiny o udalostiach vtedajších stredovekých kráľovstiev na ďalšie perá umiestnené na masívnom stole, na zvitky listín, nádoby s atramentom a sviečku, ktorá svojím dohárajúcim svetlom osvetľuje roh tmavej miestnosti so stolom.

 

Hraná scéna: Pochodujúce avarské vojsko a proti nemu stojace šíky Slovanov.

 

Hraná scéna: Vraždenie, zneužívanie a vypaľovanie osád slovanského národa Avarmi, vyobrazené ako krutá realita vtedajšej doby.

 

Hraná scéna: Veľká bitka medzi Avarmi a Slovanmi. Avari cválajúc na koňoch bijú Slovanov, ale vďaka rôznym prekvapeniam, úskokom a neustálemu napádaniu zo skrýš, sa Avari aj napriek výhode jazdy proti pechote, vzdávajú.

 

Scéna predstavujúca Sama ako kráľa sediaceho na kráľovskom stolci.

 

 Moderátor 2:

V štyridsiatom roku Chlotarovho panovania, v roku Pána 623 zhromaždil muž menom Samo – pôvodom Frank z kraja senonského – väčší počet kupcov a pobral sa za obchodom do krajiny Slovanov, zvaných tiež Vinidi. Slovania sa už začali búriť proti Avarom zvaným Huni a proti ich vládcovi Kaganovi. Vinidi už oddávna slúžili Avarom ako befulci. Befulkami ich nazývali preto, lebo v boji postupovali pred nimi v prvom šíku.

Avari každoročne prichádzali k Slovanom prezimovať a manželky i dcéry Slovanov si brali do postelí. Okrem iných prejavov útlaku platili Slovania Avarom dane. Nakoniec však Slovania nechceli znášať krivdy a útlak a vzpierali sa nadvláde Avarov, začali sa búriť. Keď Slovania zaútočili proti Avarom, kupec Samo tiahol s nimi vo vojsku. V boji s Avarmi preukázal takú statočnosť, že to vzbudilo obdiv a obrovské množstvo z nich pobili meče Slovanov. Slovania, spoznajúc Samovu schopnosť, zvolili si ho za kráľa a on im panoval šťastne tridsaťpäť rokov. Za jeho vlády Slovania zviedli mnoho bojov s Avarmi a vďaka jeho rozvahe i schopnosti vždy Avarov premohli. Samo mal dvanásť manželiek zo slovanského rodu a s nimi mal dvadsaťdva synov a pätnásť dcér.

 

1:40

8:30

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 11 – Ext. hradu (prestrih).

 

Ilustrovanie slovanského hradu z čias Doby temna za vlády kráľa Sama.

Hudba č. 3:

Prestrihová stredoveká hudba.

0:10

8:40

 

 

 

Obraz č. 12 – Int. kráľovského sídla (história, Samova národnosť).

 

Hraná scéna zobrazujúca obrovskú obchodnú karavánu obchodníka Sama tiahnucu  planinami Strednej Európy do krajiny Slovanov.

 

Hraná scéna predstavujúca život kráľovského sídla so zábermi na Sama, sediaceho na slovanskom kráľovskom stolci.

 

Zábery na dobové portréty Františka Palackého, významného českého historika 19. storočia a Pavla Jozefa Šafárika.

 

Zábery na známe listiny Conversia, teda Salzburské letopisy.

 

 

Digitálna mapa Veľkého sťahovania národov, ilustrujúca premiešavanie všetkých národov, Frankov s Keltmi, Gótov s Germánmi, Slovanov, Keltov a Hunov s Gótmi, Galov s Frankami, tvoriacich jeden európsky národnostný „guláš“.

 

 

Hraná scéna vyobrazenia rozkvitajúceho starovekého franského mesta, s jeho trhmi a prekvitajúcim obchodom.

 

 

Moderátor:

Samo, podľa Fredegara patriaci k národu Frankov, sa vybral za Slovanmi, aby im predával zbrane.

S obrovskou obchodnou karavánou prišiel na Stredný Dunaj, kde si ho slovanský ľud zvolil za kráľa. Človeka, ktorý bol poddaný franskému kráľovi. Ale pre mnohých ľudí sa toto javilo ako veľmi zvláštne. To, že si ľudia pripustili cudzinca za svojho vládcu a ako obvykle sa začalo špekulovať. Aj historici ako Pavel Jozef Šafárik zastávali názor, že Samo bol Slovan a ako prameň uvádzajú kroniku Convercius. Alebo aj Salzburské letopisy, kde sa hovorí že Samo sa narodil v Korutánsku. A keďže boli napísané na objednávku salcburskej diecézy so zámerom spochybniť a znevážiť misie Cyrila a Metoda, je tento prameň vlastne nedôveryhodný. A aj Samovo meno svedčí proti tomuto názoru, pretože je jasne keltské.

Môžeme teda zo spomenutých troch dôkazov skonštatovať, že po Veľkom sťahovaní národov, keď sa všetky národy vtedajšej Európy začali premiešavať, vznikli hybridné národy, ktorých súčasťou bol aj Samo.

Frankovia, Kelti, Germáni, Góti, Huni, Galovia a Slovania, všetci sa podieľali na vytvorení pestrej miešaniny obyvateľstva Európy. Z tohto veľkého a pestrého ľudského mraveniska vyšiel aj náš Samo. Bol potomkom starej keltskej menšiny a po nej mu zostalo meno. Bol poddaným franského kráľa, z čoho vysvetliť Fredegarovo tvrdenie.

Pravdepodobne je toto tvrdenie pravdivé, ale v histórii si človek nikdy nemôže byť istý.

 

1:50

10:30

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 13 – Ext. (prestrih).

 

Zábery na tmavý les s pohľadom nahor na oblohu, kde tróni jasné slnko a s pohľadom na padajúce slnečné lúče na okolitú krajinu.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu.

0:05

10:35

 

 

 

 

Obraz č. 14 – Ext. vojna Avarov a Slovanov (Holé fakty, opisovanie života Slovanov, krutosti Avarov).

 

Hraná scéna predstavujúca začiatok vojny Slovanov proti Avarom. Scéna zobrazuje ľudí, ktorí sa začínajú zhromažďovať a vyzbrojovať.

Scéna, ako obyčajným odhodlaným mladým ľuďom, nevojakom, rozhodnutým bojovať, rozdávajú meče.

Následné vyobrazenie avarského bojovníka na koni v plnej zbroji.

 

 

Digitálna mapa Ázie s cestou putovania Avarov z Mongolska, cez pustatiny Ázie a severné predhoria Kavkazu, k Čiernemu moru a k slovanskej vlasti na strednom Dunaji.

 

Príchod Avarov do Karpatskej kotliny až k Slovanom. Vyznačenie centra ich pastierskeho štátu, okolo Debrecína.

 

Hraná scéna zobrazujúca útlak Slovanov. Avarská horda na koňoch vchádza do slovanskej osady, ničí a znetvoruje všetko čo príde do jej šialenej cesty. Obrazy následného vypaľovania a vyvražďovania osady. Hrôzu naháňajúce zábery.

Prestrih na ďalšiu scénu - obrazy krutej zimy, na smrť unavených kočovných avarských jazdcov hľadajúcich útočisko pred víchricou a hladom v slovanskej osade, lebo sami nemajú jedlo pre seba ani pre svoje kone.

 

Moderátor:

Ďalej už vieme, že Samo prišiel k Slovanom v čase, keď bola vojna na hornom toku Dunaja v plnom prúde. Slovania tvrdo zápasili nie s nejakým vzdialeným národom, ale s nepriateľom, ktorý im denne strpčoval život. S Avarmi.

Avari pochádzali z ďalekej oblasti medzi Bajkalským jazerom a hranicami dnešnej Kórey a Číny. Kvôli konfliktu s tureckými kmeňmi vraj museli ujsť až na severné predhoria Kaukazu. Nadviazali dobré vzťahy s Byzantskou ríšou a bojovali pre ňu proti mnohým kmeňom, ktorí útočili na Byzanciu zo severu.   

V druhej polovici 6.storočia sa presťahovali do Valašskej nížiny k Dunaju, aby boli bližšie k svojmu chlebodarcovi. Neskôr prišli až k Slovanom do Karpatskej kotliny a tu sa natrvalo usadili. Zo začiatku sa ani príliš nehrnuli do dobýjania územia ich suseda, pokojných slovanských roľníkov. Pretože im neboli ani trochu na obtiaž, Slovania im totiž platili dane, mohli u nich prezimovať a občas sa im chcelo pogúľať sa aj po slovanských posteliach. Avari pálili, lúpili a vyvražďovali celé osady. Pre Slovanov znamenali tieto hrôzostrašné časy ukrutností nočnú moru. No a zo všetkého tohto utlačovania vyšla nenávisť k ich pánom, a keď sa džbán slovanskej trpezlivosti prelial, nezostávalo nič iné ako vojenská konfrontácia.

    

1:45

12:20

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 15 – Ext. bitky na planine (z vojny proti Avarom).

 

Hraná scéna: Záber z pohľadu letiaceho orla na planinu slovenskú, aká bola za čias Samových. Nájazd na planinu, kde sa zrazu objaví veľký oddiel armády Slovanov, asi 5000 mužov,  pochodujúcich proti Avarom na koňoch na protiľahlom pahorku. Následne sa oddiely pustia proti sebe, nasleduje panoramatický záber zhora, zobrazujúci veľkú bitku Slovanov proti Avarom.

 

Hudba č. 4:

Mohutná hudba, tichá ale aj vážna.

0:40

13:00

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 16 – Ext. lesa, slovanského územia (vojna, história).

 

Hraná scéna: Ukážka vojny Slovanov proti Avarom, ľudia sa zhromažďujú a ozbrojujú.

Obyčajným mladým ľuďom, ktorí sa rozhodli ísť bojovať, sa rozdávajú meče.

Boj Slovanov. Slovania v lese prepadávajú nič netušiacich Avarov.

Zábery na Slovanov – bojovníkov, ktorí nenosili žiadne brnenie, ich výzbroj však bola pestrá, pozostávala najčastejšie z dvoch – troch vrhacích oštepov, sekery, nožov a lukov so šípmi napustenými jedom, len výnimočne niektorí so štítom.

 

Ukážka boja odvážnych Avarov na planine. Ľudí na koňoch, s reflexným lukom. Ich výzbroj zahŕňala šabľu s ohnutou čepeľou, bojovú sekeru, paloš (ťažký meč s jednou čepeľou a rukoväťou s kožou).

 

Boj Slovanov s Avarmi. Slovania ich dorážajú zo zeme, z lesa na nich útočia a prekvapivými útokmi vyhrávajú na bojovom poli.

 

 

 

Scéna vyzdvihujúca Sama ako veliteľa bojujúceho za Slovanov, s mečom v ruke, ktorý honosne drží nad hlavou a kričí na oslavu víťazstva.

Moderátor:

Keď vypukla vojna medzi Avarmi a Byzantskou ríšou, Slovania využili príležitosť a povstali proti svojim utláčateľom.

Triezvi odhadcovia konfliktu nedávali Slovanom, pokojným roľníkom príliš veľké šance. Nezabúdajme však ani na to, že bojovali v predných šíkoch avarských armád a za ten čas sa niečo stihli naučiť. Slovania využívali všelijaké pasce, úskoky a špecializovali sa na nečakané útoky, na boj zblízka. Len zriedka sa odvážili na boj v otvorenej pláni a to len preto, aby nalákali nepriateľa do pasce.

Avari zase využívali otvorený boj, boli to bojovníci priam zrastení so svojimi koňmi. S obrovskou odvahou typickou pre mongoloidné rasy naháňali Európanom strach. Slovania sa však proti nim odvážili a na to museli mať guráž.

Samo Slovanom dodal kvalitné franské meče a ako kupec, ktorý pochodil všelijaké nebezpečné kraje, musel poznať bojové umenie. V boji sa osvedčil ako udatný bojovník a vďaka jeho rozvahe a bojovým schopnostiam, Slovania v boji nad Avarmi vždy vyhrali.

Jeho statočnosť bola natoľko veľká, že

kvôli tomu si ho Slovania zvolili v roku 623 za kráľa. Bol to veľmi dobrý veliteľ, odvážny panovník a dobrý vládca. Dokázal to, keď položil základy štátneho útvaru, z ktorých neskôr vznikla Veľká Morava. No vládol nielen mečom v ruke. Vybudoval silné hospodárstvo, nadviazal obchodné styky s Franskou ríšou a jeho kráľovstvo si upevnilo moc a prosperovalo. Až kým neprišiel rok 631. 

 

1:45

14:45

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 17 – Ext. Samovho kráľovstva, slovanského mesta.

 

Hraná scéna: Ukážka nádhernej prírody a následne inscenácia života v rannom stredoveku, s trhom v jednom slovanskom ranno-stredovekom mestskom centre.

Rozkvitajúce slovanské sídlo v Samovej ríši, ríši všetkých Vinidov.

Následne záber na Samove sídlo; pred bránami do jeho „paláca“ stoja strážcovia. Prichádza vyslanec franského kráľa Sicharius preoblečený do slovanských šiat, lebo ho Samo odmietol prijať. Prichádza v rúchu so zahalenou tvárou, keď vojde do Samovej sály, sníme si kapucňu a odvážne predstúpi pred neho, aby mu odovzdal posolstvo.

Samo rozhorčený vyskočí zo stolca, že prišiel napriek jeho odmietnutiu.

 

 

Sicharius, takisto rozvášnený a presvedčený o moci svojej krajiny vyriekne slová s veľkou opovážlivosťou a žiada od neho okamžitú náhradu poškodenia, inak bude východiskom konflikt.

 

Nastáva naozaj ostrý konflikt medzi dvomi predstaviteľmi veľmocí.

 

Sicharius provokuje a dáva šancu k prehĺbeniu konfliktu, naráža na Sama a jeho kráľovstvo. V sále sú prítomní všetci slovanskí veľmoži a počúvajú túto hlbokú roztržku, ktorá môže znamenať pohromu a dorásť až k vojnovému konfliktu.

 

Vo Fredegarovej kronike sa uvádza, že Sicharius ako hlúpy vyslanec natoľko rozhneval slovanského kráľa, že Samo dal vyslanca vyhnať z jeho krajiny.

A tým bola spečatená aj ďalšia budúcnosť politických vzťahov medzi týmito dvoma štátmi.

 

Zvuk:

Zvuk z reálneho obrazového materiálu, slovanské mesto.

 

 

 

 

 

 

 

 

Sicharius:

„Samo, kráľ všetkých Slovanov, prichádzam za tebou v mene franského kráľa, aby som ti odovzdal posolstvo.“

 

Samo:

„Predsa som ťa odmietol! Ako je možné, že v sebe nachádzaš toľkú opovážlivosť za mnou prísť?“

 

Sicharius:

„Pane, táto správa je dôležitá pre prežitie vášho kráľovstva. Ľudia z vášho národa usmrtili kupcov a obrali ich o majetok, a preto v mene našej mocnej ríše žiadame okamžitú náhradu! Nech sa nikto neodvažuje napádať nás, najmocnejší národ! Vaše kráľovstvo je povinné službe tomu nášmu. Slovanský bezbožný ľud je poddaný franskému!“

 

Samo:

„Ak pôda, ktorú máme, patrí Vám, a s nimi aj my, ste potom povinní zachovávať s nami priateľstvo!“

 

Sicharius:

„Nie je možné, aby kresťania a sluhovia Boží uzatvárali priateľstvo s bezbožnými psami.“

 

Samo:

„Ak ste teda vy Božími sluhami a my bezbožní psi, potom ak proti nim neustále konáte, máme právo roztrhať vás zubami!“

 

 

 

 

1:45

16:30

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 18 – Ext. vojenského zhromaždiska v Métach (história, prestrih) VOJNA.

 

Hraná scéna: záber na nohy pochodujúcich vojakov po pláni, symbolizujúci príchod vojny.

 

Na pláň pri Métach, kde sa hromaždilo vojsko, prišla obrovská organizovaná vojenská sila veľkej franskej armády pochodujúcej do slovanskej krajiny (cca 40-tisíc).

Hudba č. 5:

Vojenská, výpravná hudba.

 

Moderátor:

Pre franského kráľa Dagoberta slúžil tento incident ako perfektná zámienka. A prvé čo spravil bolo rozhodnutie, že pokorí slovanskú opovážlivosť jedinou vhodnou metódou; vojenskou silou.

0:15

16:45

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 19 – Ilustr. mapy (stratégia boja).

 

Animácia: Zábery na digitálnu mapu Západnej a Strednej Európy s vyznačením Franskej a Samovej ríše.

Vojsko zhromažďujúce sa v Métach, pokračuje v troch prúdoch;

Alamani do Čiech, Austrázijci po Dunaji do centra Samovej ríše a Langobardi z Talianska do Korutánska.

 

Moderátor:

Franský kráľ viedol vojnu podľa starej a osvedčenej stratégie. Vojsko postupovalo v troch prúdoch, aby naraz zasadilo krajine rozhodujúci úder. Armáda vyrazila z Mét, rozdelila sa; Alamani pokračovali do Čiech, Langobardi do Korutánska a hlavné voje pod velením samotného Dagoberta smerovali do centra Samovej ríše.

0:20

17:05

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 20 – Ext. Samovej krajiny, mapa (prestrih, priebeh vojny).

 

Zábery zobrazujúce franskú armádu, ktorá vtrhla do Samovej krajiny. Obrazy vykresľujúce osady podpaľujúcich, ľudí vraždiacich, krajinu pustošiacich vojakov franskej armády, pochod vojakov tejto armády, ktorej sa najlepšie darí v otvorenom boji. Zábery na scénu otvoreného boja víťaziacich Alamanov a Longobardov, ktorí po boji odvádzajú veľký počet zajatcov.

Digitálna mapa, na ktorej je vyznačená vtedajšia situácia, ako Alamani a Longobardi vtrhli do krajiny a spustošili územie, (vyznačená je symbolická vlajka víťazstva), avšak hlavná časť armády pod kráľovým Dagobertovým velením (s vlajkou označujúcou hlavné voje) narazí na pevnosť Wogastisburg, v ktorej sa opevnili najpočetnejšie oddiely Slovanov.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu

 

 

 

 

Moderátor:

Severná a južná časť franského vojska pustošila celý kraj a odviedla veľký počet zajatcov. Franská moc slávila úpechy.

Hlavná časť franskej armády pod velením Dagoberta tiahla do srdca Samovej ríše, aby rozbila moc priamo v centre štátu. Dagobertovo vojsko narazilo ale na hradisko, ktoré Fredegar pomenoval ako Wogastisburg.

 

0:25

17:30

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 21 – Ext. Wogastisburg –BITKA.

 

Hraná scéna: Zábery na hlavné franské vojsko (cca 20-tisíc mužov zahŕňajúce v sebe najlepších franských vojakov), ktoré narážajú na veľké hradisko; Wogastisburg.

Nastáva obliehanie a franské vojská sa pokúšajú o dobytie pevnosti. Narážajú na hradby, vniknú síce do pevnosti, ale predsa pred bránami víťazstva v malom priestore pri bráne hradiska nastáva krvavý boj zblízka, ťažký úder ohromuje franskú vojenskú, ale aj psychickú silu.

Boj je naozaj veľký. Dagobert vysiela všetky oddiely na podporu dobýjania jednotiek. Odvážni Slovania sa ale nevzdávajú a rozhodujúcim úderom odrážajú útoky na hradby.

 

Naozaj krutá bitka pokračovala a Slovania, využijúc ten správny okamih vyrážajú von a podnikajú veľký protiútok. Unavené franské vojsko prekvapia v tábore, zapália ho, pobijú všetkých vojakov až kým ich nezaženú.

Vojsko, na čele so samotným Dagobertom, zbabelo uteká so svojho tábora a Samo so svojím vojskom na odvetu spustoší pohraničné oblasti v Durínsku.

 

Hudba č. 6:

Vojenská hudba, znázorňujúca veľké bojové stretnutie.

 

 

 

Moderátor:

Početné oddiely opevnených Slovanov kládli veľký odpor prichádzajúcim votrelcom.

V trojdňovej bitke Slovania odvážne bránia svoju krajinu a odrážajú všetky útoky.

 

Zvuk:

Zvuk bitky, „reálny“ k obrazovému materiálu.

 

 

Moderátor:

Samovi sa podarilo obrátiť Dagobertovu taktiku proti nemu samému. Využil to, že franský kráľ rozdelil svoje sily a sústredil všetku slovanskú moc na jeden bod. Opevnil sa, čím získal taktickú prevahu. Rozhodujúcim úderom zasadil unaveným obliehajúcim vojskám ťažký zásah a zahnal ich.

Možno franské vojská dosiahli čiastočné úspechy, ale Samo v rozhodujúcom boji hrdinsky vyhral a Frankovia, zanechajúc všetky stany a veci v tábore, spupne zutekajú a navrátia sa do svojich sídiel.

2:00

19:30

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obraz č. 22 – Ext. hrad (hľadanie Wogastisburgu).

 

Hraná scéna: Pomalý záber na prírodu v Bavorsku. Zábery prechádzajúce z lúky cez líniu farebnej vegetácie na hrad v diaľke…

Ešte aj z hradu je počuť zvuky prírody,  pokojnej planiny. Je to stredoveký hrad z čias Svätej ríše rímskej v Bavorsku.

Jeden z mnohých hradov, o ktorých si historici mysleli, že je to legendárny Wogastisburg. A nielen v Bavorsku, ale aj v iných krajinách hľadali toto opevnenie.

Po opevnení sa prechádzajú dvaja muži, vládca a jeho poradca diskutujúc o stave krajiny a o riešení istých problémov.

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu.

 

 

 

 

 

 

Moderátor:

Je tu ale jedna otázka;

Kde sa nachádzal onen Wogastisburg, kde hlavné voje Samovej armády dosiahli legendárne víťazstvo?

 

Hudba č. 7:

Staroveká hudba. Hudba pripomínajúca starovek.

 

0:25

19:55

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. DIEL

 

Obraz č. 1 – Ext. Mikulčice (komplot, dosadenie Rastislava na trón), hraná scéna.

 

Po dlhej tme sa postupne objavuje veľký záber plochej krajiny zhora, zo vzduchu. Obrovské, až po zuby ozbrojené franské vojsko pochoduje po pláni na Veľkú Moravu (cca 30-tisíc vojakov). Blízky záber pochodujúceho vojska, na čele ktorého tiahne východofranský kráľ Ľudovít Nemec.

Nasleduje záber bitky, Moravania bránia predmostie Mikulčíc. Frankovia, dobre vycvičení a početne silnejší, zaháňajú slovanských vojakov na útek. Budujú priechod cez rieku, ktorá obklopuje mohutné mikulčické hradisko. Bráni ho aj veľká drevená palisáda s obrovskými drevenými vežami, hrubou hradbou a veľkým kniežacím palácom v strede hradiska na vyvýšenine.

Nasleduje záber na kniežací palác veľkomoravského panstva a následné zábery hranej scény. Do sály vládára vchádza veľký kráľ, Ľudovít Nemec so svojimi najvernejšími rytiermi. Vchádza cez bránu, dominantne a nahnevane prechádza vedľa zbrojnošov. Prichádza priam kričiac na Mojmíra, Mojmír sa zdvíha a Ľudovít Nemec ho žiada, aby sa vzdal svojho postavenia, berie Mojmírovi korunu a hádže ju na zem, čo pôsobí veľmi urážlivo. Porazený Mojmír sa pozerá na Ľudovíta bez šance odporu, vystrašene, priam zbabelo. 

Následný záber predstavuje Rastislava, ukazuje sa jeho podobyzeň a následná hraná scéna korunovácie, ustanovenia za veľkomoravské knieža.

Záber odjazdu od mohutných Mikulčíc, v obraze sa ukazujú franské vojská pochodujúce preč v domnienke, že sem už nikdy viac nebudú musieť pritiahnuť. Následne záber na dnešné Mikulčice, na archeologické pozostatky a výskumy starých sídiel.

Konečný záber pred zvučkou na podobu tváre Rastislava.

 

Hudba č. 19:

Majestátna pomalá hudba.

 

 

 

Moderátor:

V roku 846 vytiahol východofranský kráľ Ľudovít Nemec s vojskom proti Veľkej Morave. Hrozilo totiž, že sa stane nezávislou od franskej moci. A to rozhodne nechcel pripustiť.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu (bitka).

 

 

 

 

Moderátor:

Akcia sa skončila komplotom. Východofranský kráľ zosadil Mojmíra z trónu. Aby si upevnil moc, chcel na veľkomoravský kniežací stolec posadiť svojho človeka. Dosadenie nejakého bavorského vyslanca by vyvolalo vzburu a nepokoje, a preto si vybral niekoho z mojmírovskej dynastie. Dosadil na trón niekoho, kto sa zdal byť loajálny a naklonený na franskú stranu. A bol to Mojmírov synovec, Rastislav.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu.

Moderátor:

Paradoxne sa franským dosadencom stal človek, ktorý bol neskôr hlavným protagonistom odporu voči franskej moci. Franská ríša sa v Rastislavovej loajálnosti zmýlila. Práve za jeho vlády nastal na území Veľkej Moravy veľký kultúrny rozvoj. Za vlády Rastislava sa Veľká Morava stala veľkou vojenskou mocnosťou v Európe. Jej najväčší rozvoj mal ešte len prísť.

 

2:10

2:10

Obraz č. 2 – (upútavka).

 

Úvodná upútavka sa skladá zo stručného zostrihu celého dokumentárneho seriálu, hlavne z obrazov predstavujúcich osobnosti, bitky, hrady a opevnenia.

Pozadie je bledohnedé, s digitálnou mapou oblasti zodpovedajúcej územiu Veľkej Moravy.

 

Hudba č. 1:

Výsostná a mohutná hudba, najvhodnejšie z opery Kráľ Svätopluk od Eugeňa Suchoňa.      

0:35

2:45

Obraz č. 3 – (titulok).

 

Titulok:          Veľká Morava

 

Titulok:                  2.časť

Konštantín a Metod

Moderátor:

Slovenská televízia uvádza päťdielny dokumentárny seriál o histórii dovtedy najväčšieho zjednoteného slovanského štátu

Veľká Morava.

 

Časť druhá – Konštantín a Metod.

 

0:15

3:00

Obraz č. 4 – Ext.,  mapa, Rím, Konštantínopol (Byzantská ríša).

 

Po tme sa objaví digitálna mapa, zobrazujúca Byzantskú ríšu v časoch Konštantína a Metoda, teda v polovici 9. storočia. V tej dobe sa rozprestierala na Gréckom polostrove, v Trákii s Konštantínopolom a v Malej Ázii len po Kapadókiu. Ďalej na východ sa rozprestieral arabský svet tlačený smerom k Egejskému moru Bulharmi, ktorí prišli spolu so Slovanmi so svojimi sídlami až priveľmi blízko k Solúnu, k rodisku Cyrila a Metoda.

Záber na grécke sochy, Akropolu v Aténach, symboly znázorňujúce vyspelú grécku civilizáciu.

Po prestrihu sa v zábere objaví Koloseum v Ríme a následne starý rímsky senát (Forum Romanum), dva symboly rímskej moci a štátnosti.

Pokračuje záber na Rím prestavujúci jeho obrovskú cirkevnú moc. V obraze je Vatikán, katedrála sv. Pavla so svojím námestím a okolitými záhradami, kaplnka na Vatikánskom návrší.

Záber na Konštantínopol v dnešnej podobe (Istanbul). Veľké a silne opevnené mesto na Bospore, pri zátoke Zlatého rohu, s nádherným chrámom Hagia Sofia zo 6. storočia.

Prestrih na poetický záber Konštantínopolu zo stredoveku (počítačová animácia). Počítačová animácia predstavuje Konštantínopol s mohutnými hradbami a s celou jeho veľkoleposťou, ktorý je napadnutý Turkami. Hraná scéna predstavuje veľké osmanské vojsko, ktoré útočí spoza mora na hradby, (s obrovskou bombardou) s loďami vytvára akýsi „most“, cez ktorý prechádzajú vojaci dobyť mesto.

Konečný záber predstavuje pohľad na horiaci Konštantínopol, s vejúcou osmanskou vlajkou na najvyššej veži.

 

Moderátor:

Byzantská ríša.

Patriarchijný štátny útvar prameniaci z civilizácie vyspelej gréckej kultúry, neskôr súčasť Rímskej ríše ako provincia s názvom Acháia. V roku pána 395 došlo k rozdeleniu Ríma na dve časti. Byzancia existovala ako bývalá Východorímska ríša až do pádu Rímskej ríše v roku 476.

Rím, ako všeobecne uznávaná historická epocha, ovplyvnil tak ako celý starovek a uberanie sa európskej histórie, rovnako aj celý život na tomto území. Štátny útvar a politická situácia z čias rímskych sa tu zachovala a pretrvávala až do neskorého stredoveku. Kultúra, životný štýl tohto vyspelého štátu pramenili z gréckej múdrosti a rímskej štátnosti. Aj keď Byzantská ríša vychádzala z Rímskej ríše, po niekoľkých storočiach sa od nej začala odkláňať, nábožensky ako aj politicky. Rím si po veľkých utrpeniach a vyľudnení konečne zabezpečil znovu svoje postavenie a vykĺzol z Doby temna. V rannom stredoveku sa stal už vážnou konkurenciou Konštantínopolu. V Byzancii vládol patriarchát a pretrvávali rozdielne názory, či svetské alebo náboženské. Ideologicky sa odkláňala od Rímskej oligarchie a pápežskej moci, čo viedlo ku konečnému znepriateleniu týchto dvoch náboženských veľmocí a rozdeleniu kresťanstva na dva prúdy. Na západné a východné. Byzantská ríša, po mnohých storočiach stratila svoju vtedajšiu moc z časov neskorej antiky a ranného stredoveku a nakoniec svoj boj o náboženskú prevahu prehrala. Viedlo to až k veľkolepému dobytiu Konštantínopolu osmanskými Turkami 29. mája 1453, čím sa začala epocha vlády polmesiaca nad juhovýchodnou Európou.

 

 

Hudba č. 20:

Vojensky znejúca arabská hudba.

2:15

5:15

Obraz č. 5 – Ext., Solún, Bulharsko (Úvod k dielu o Konštantínovi a Metodovi), reál, hraná scéna.

 

Dlhý záber predstavuje bulharskú krajinu. Dnešné Bulharsko, kde sa ešte aj dnes používa cyrilika, ktorú vytvorili solúnski bratia Cyril a Metod. Zábery na miesta pomníkov a sôch, na kultúrne pamiatky pripomínajúce solúnskych misionárov.

Zábery na výtvarné diela, obrazy malieb, kresieb, sôch a tapisérií zobrazujúcich byzantských učeníkov, rozširovateľov Písma Svätého.

Hraná scéna vykresľujúca misiu solúnskych bratov na Veľkej Morave, misiu rozširovania Božieho slova napísaného v novej kultúre, novým písmom, cyrilikou. Rastislav, majúc na tomto diele veľkú zásluhu, víta spolu so svojím ľudom Cyrila a Metoda vo svojej krajine. Víta ich v zástupe ľudí pri vchode do Mikulčíc, kde sa zhromaždili obyvatelia Veľkej Moravy. Nasleduje záber zobrazujúci Staré Mesto pri Uherskom Hradišti, cirkevné centrum a Veľkomoravskú akadémiu spolu s veľkou bazilikou. V zábere je vykreslená krása baziliky osvetlenej slnečným jasom, stovky prichádzajúcich ľudí, pred ktorých predstupujú solúnski misionári a akadémia, kde učia svojich pokračovateľov. 

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu (príroda).

 

 

 

 

Moderátor:

Prečo spomíname Byzantskú ríšu? Z tejto krajiny pochádzali slávni solúnski bratia. Misionári, ktorí priniesli na územie Veľkej Moravy cyriliku a významným spôsobom prispeli k vzniku viacerých kultúr. Rastislavova obrovská zásluha spočíva v utvorení slovanských národov. A v utvorení ich kultúry. Učenníci z Byzantskej ríše ovplyvnili celý priebeh dejín. Spoluvytvárali národnú identitu Slovanov, ktorá neskôr pomáhala prekonávať ťažké časy. A teraz si budeme pripomínať tieto udalosti. Teraz si pripomenieme dielo Konštantína a Metoda.

 

Hudba č. 21:

Veľkolepá hudba.

1:30

6:45

Obraz č. 6 – Int., ext., Mikulčický kniežací palác, výstavba hradísk (Jadro seriálu, Rastislav).

 

V zábere sú z vtáčej perspektívy predstavované Mikulčice, hradný komplex s veľkým kniežacím palácom.

Titulok: Mikulčice

Scéna predstavujúca kniežací palác z vnútra, veľkú kamennú stavbu, cez jej sály a chodby prechádzajúceho človeka. Po tmavej chodbe s fakľami na stenách a strážami pri každej bráne prichádza až k veľkolepej bráne, ktorá sa otvára do honosnej kniežacej sály.

Uprostred sály, v strede silných mohutných stĺpov sa vynára Rastislav za veľkým stolom a okolo neho dôležití veľmoži. Rastislav sedí na svojom tróne umiestnenom za vrchstolom, pri ňom stojí bavorský biskup, ako symbol vazalstva Veľkej Moravy franskému kléru.

Dlhý záber na Rastislava, na jeho tvár vyjadrujúcu odhodlanosť. Vládca náhle vstáva, biskup naňho nalieha, hnevá sa, Rastislav sa k nemu obracia, pohŕdavo odvetie a v sprievode svojich veľmožov odchádza preč zo sály.

Prestrih do obrazu príchodu Rastislava k Devínu. Vládca cvála so svojimi rytiermi na koni k Devínu, ktorý je v stavebnej prestavbe. Okolo pôvodnej osady prebieha budovanie drevených hradieb a na vrchu stavba kamennej pevnosti. Záber zhora predstavuje obrovský pevnostný komplex, ktorý nedokázala zlomiť ani východofranská vojenská sila.

Záber, ako Rastislav pochoduje do vnútra osady Devín, davy ho vítajú a on so svojimi veľmožmi cvála smerom k Devínskemu hradnému komplexu. V dlho-odďaľujúcom zábere sa ukazuje celý Devín, mohutné pozorovacie stanovište na hranici s Východofranskou ríšou, podobné skôr veľkej pevnosti.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu.

 

 

 

 

Moderátor:

Tento príbeh sa začína úplne v úzadí, v počiatkoch vlády nového kniežaťa. Rastislav, ktorý vyrastal v bavorskom prostredí kléru, sa stal franským dosadencom na veľkomoravský trón. Rastislav mal byť riadenou bábkou Frankov, ktorá ich poslúchne na slovo. Tak sa stala Veľká Morava na istý čas franským vazalom. V tejto súvislosti vystupuje jedna otázka: bol Rastislav naozaj verným psom Východofranskej moci a mienil jej byť podriadeným po celý život?

Alebo bol o niečo múdrejší a tieto roky pokoja využil na vnútornú stabilizáciu krajiny a vytváranie pôdy na novú veľkú ofenzívu?

 

Hudba č. 3:

Prestrihová stredoveká hudba.

 

Moderátor:

Prikláňame sa k druhej mienke.

Rastislav v čase vazalstva pripravoval krajinu na novú vojnu. Bolo treba naplniť sýpky, pripraviť vojakov, zohnať výzbroj a vycvičiť vojsko. Rastislav dal vybudovať také honosné pevnosti, ktoré naháňali strach aj franskej moci a ponižovali celý vojenský potenciál východofranskej vojenskej sily.

Toto všetko bolo potrebné k vojnovému konfliktu s takou veľmocou, akou bola Východofranská ríša.

 

Hudba č. 17:

Prestrihová výstižná, dramatická a mohutná hudba.

2:00

8:45

Obraz č. 7 – Ext., Východofranská ríša, Čechy (Situácia vo VF ríši).

 

Obraz predstavuje mesto Frankfurt nad Mohanom v podobe, v akej pravdepodobne vyzeral za čias Ľudovíta Nemca (animácia). Hraná scéna začína záberom na východofranského kráľa Ľudovíta Nemca vo svojej kráľovskej paráde, v kožuchu, s korunou a žezlom v ruke, sediaceho na tróne v Dóme vo Frankfurte.

Scéna pokračuje predstavením Ľudovíta Nemca na čele tiahnuceho vojska.

Následný obraz zobrazuje krajinu národa Čechov, neskoršie územie slávneho Českého kráľovstva rodu Přemyslovcov (napr. Přemysel Otakar II; ktorý padol v roku 1278 v Bitke na Moravskom poli).

Scéna zobrazuje bitku medzi Čechmi a Frankami. Česi útočia proti východofranským ťažkoodencom svojím slovanským spôsobom útoku kopijníkov, nastáva krvavý boj zblízka.

Ďalší obraz predstavuje lesy, lúky a planiny povodia veľkej rieky Labe. V nížine, na jednom hradnom návrší stojí Pražský hrad (animácia pravdepodobného výzoru v tom období). Prestrih na dnešnú Prahu, stovežaté mesto.

Prestrih do záberu vykresľujúceho príchod východofranského kráľa k českým kniežatám. Scéna jeho príchodu na hradisko, priznania národnej nezávislosti Čechov, ktorí však vazalmi stále ostávajú. České kniežatá sa na znak podriadenia Ľudovítovi Nemcovi hlboko klaňajú.

 

Moderátor:

Zatiaľ, čo Rastislav pripravoval svoj plán,  Východofranská ríša sa zaoberala inými problémami.

Ľudovít Nemec, východofranský kráľ sa stal veľkým a rozhodujúcim panovníkom na politickom parkete Európy. A po vyriešení problémov na Veľkej Morave prišli nové starosti. Tentoraz to boli Česi.

 

Hudba č. 6:

Vojenská hudba, znázorňujúca veľké bojové stretnutie.

 

 

 

Moderátor:

Národ Čechov sa chcel odtrhnúť a stať sa nezávislým. Ľudovít Nemec na to reagoval zvyčajným spôsobom, a to vojenským. Boje v Čechách prebiehali od roku 847 až 849 a východofranské vojská spustošili celý kraj. Česi ale neboli úplne porazení, bránili sa statočne a dostavili sa nielen porážky, ale aj víťazstvá. Treba povedať, že Česi si vydobili určitú nezávislosť. Nie ako štátne zoskupenie, len ako národ, aj keď naďalej zostali vazalmi Východofranskej ríše.

Ďalším konfliktom sa nevyhli ani ostatné slovanské krajiny.

 

Hudba č. 3:

Prestrihová stredoveká hudba.

 

1:15

10:00

Obraz č. 8  - Srbsko, mapa (Srbská vojna, prechod k moravsko-franskej vojne).

 

Obraz znázorňuje srbskú krajina, povodie Sávy a Dunaja, v zábere sú pláne a lesy patriace slovanskému národu. Záber pochodovania franského vojska.

Digitálna mapa zobrazuje Východofranskú ríšu spolu s jej susedmi. Viditeľné sú jednotlivé krajiny; Korutánsko pod franskou mocou, podriadené vazalské štáty Chorvátsko, Srbsko a národy Čechov, Lužických Srbov a nakoniec samozrejme slávna Veľká Morava, na ktorú sa upriamuje najväčšia pozornosť.

Nasleduje prestrih z mapy na záber vojny. Rastislav s veľkomoravským mečom na bedrách vznešene stojí na vrchu nad krajinou. Ukazuje sa detail jeho pohľadu zahľadeného do ďaleka. Vtom prichádza veľké franské vojsko a stavia obrovský tábor. Z hlavného stanu vychádza Ľudovít Nemec a pozerá sa na Rastislava. Upriamuje naňho svoj zrak, Rastislav po dlhej chvíli zdvíha svoj meč nad hlavu, honosne ho drží na znak nezlomného odporovania franskej vojenskej moci.

 

Moderátor:

V roku 851 na Východofranskú ríšu zaútočili Srbi. Útok na Korutánsko vyvolal nespočetné reakcie a franská odplata pokračovala na srbskom národe. Východofranská ríša bola práve v štádiu upevňovania moci a nachádzala sa v zdanlivej dominantnosti. Dostávala sa do vlády nad okolitým svetom.

Ale úplnej moci nad svojimi susedmi sa Ľudovít Nemec nikdy nedožil.

Práve bola východofranská moc totiž na ceste k novému konfiktu, ktorý mal zmeniť celý jej osud. Mal zmeniť celý život v krajine. Mal zmeniť celkovú situáciu v Strednej Európe.

Tá naozajstná vojna bola ešte len na ceste. Dlhé obdobie moravsko-franských vojen sa ešte len malo začať.

Vojna sa blížila.

 

Hudba č. 2

Mohutná a veľkolepá hudba.

 

1:00

11:00

Obraz č. 9 – Mikulčice, Devín (Moravsko-franská vojna pred rokom 855).

 

V obraze je franské vojsko, vojaci pochodujúci pod kopcom, v šíkoch a formáciách zaujímajú bojové postavenia.

Veľký široký záber celého vojska, ktoré zaujíma postavenia, záber zhora.

Prelínačka k scéne predstavujúcej cirkevnú synodu v Regensburgu. V obraze je predstavený kláštor z vonkajšieho pohľadu a následne aj jeho vnútrajšok s prebiehajúcim súdnym procesom. Zhromaždenie biskupov (kardinál, detail) vyhlasuje rozsudok proti akémusi Albgisovi, ktorý ukradol manželku inému mužovi (blízky záber naňho a na stráže).

Prestrih na veľké a mohutné Mikulčické hradisko ukazujúce sa v úplne novej podobe. Na druhom brehu rieky obkolesujúcej mesto postavili palisády, samotné pevnostné hradisko zväčšili o mohutné a veľké drevené hradbové veže s dvojstupňovými palisádami, veľkými a hrubými hradbami a obrovským kniežacím palácom uprostred hradiska.

 

Hudba č. 5:

Vojenská, výpravná hudba.

 

 

Moderátor:

Ľudovít Nemec napadol so svojimi vojskami Veľkú Moravu v roku 855. Ako zámienka mu poslúžil škandál, že Rastislav vo svojej krajine skrýval náboženských odsúdencov. Tri roky predtým bol totiž vynesený rozsudok zboru biskupov v Regensburgu proti nejakému Albgisovi. Ten ukradol inému manželku a odišiel s ňou na Veľkú Moravu, kde neskôr za tento čin vypukla vojna. Skutočnosť však bola taká, že rozhodujúcou príčinou moravsko-franskej vojny bolo niečo úplne iné. Dôvodom konfliktu bola hrozba zo strany Veľkej Moravy. Teda rozhodujúcim, „bojachtivým“ činiteľom tu bola Východofranská ríša. Ľudovít Nemec sa bál ďalšieho nárastu veľkomoravskej moci, čo by mohlo viesť k úplnej katastrofe. Veľká Morava by mohla dosiahnuť svoju nezávislosť. 

 

 

 

1:00

12:00

Obraz č. 10 – Ext. Východofranská ríša, Mikulčice (Výprava v roku 855).

 

Veľké východofranské vojsko (cca 35-tisíc vojakov) pochoduje rímskymi cestami, opúšťajúc Frankfurt a smerujúc do veľkomoravskej krajiny. Vojaci prechádzajú cez Dunaj a následne pripochodujú pod mikulčické hradisko, ktoré je veľmi silno bránené.

Ľudovít Nemec, brázdiac na koni krajinou vidí, že Rastislavova moc narástla tak veľmi, že teraz už predstavuje veľkú hrozbu. Muž, ktorému kedysi pomohol na trón, je teraz jeho najhorším nepriateľom.

Obraz končí scénou vykresľujúcou franských vojakov útočiacich na veľkomoravské hradby.

 

Veľký oddiel Frankov je postrieľaný streľbou z lukov mieriacich z hradieb a ostatní sú pobití pri pokuse prelomiť mocnú obranu Moravanov. Keď Ľudovít vidí, že jeho vojakov odrážajú hneď pri prvej obrannej línii, rozkáže útok odvolať.

 

Odchádza s neveľkou porážkou a plieni Rastislavovu krajinu (obraz plienenia).

 

Nasleduje záber, ako Ľudovít odchádza so svojím vojskom, cvála za ním na koni a poslednýkrát sa obracia smerom k Veľkej Morave. Blízky záber cez celý obraz ukazuje zlostnú zaťatú tvár Ľudovíta Nemca, ktorý je potupený svojou neschopnosťou pokoriť tento štát. V jeho výraze sa odzrkadľuje hrozná nespokojnosť, pocit potupy z vojenských udalostí a súčasná odhodlanosť bojovať ďalej v mene pomsty.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu (pochodujúce vojsko).

 

Moderátor:

A tak Ľudovít Nemec zaútočil na Rastislavove kniežatstvo. Vtrhol na územie Veľkej Moravy s obrovským vojskom. Bol pripravený pokoriť tento ohromný živel odporu voči Východofranskej ríši. Rastislav však neprijal jeho spôsob boja a opevnil sa do svojej veľkej pevnosti. Nastal krutý boj.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu (bitka).

 

 

 

Moderátor:

Východofranské vojská neboli schopné dobyť túto mocnú pevnosť. A tak sa Ľudovít zmohol len na plienenie okolitej krajiny a bez významnejšieho víťazstva sa rozhodol vrátiť späť. Dokonca pri návrate domov utrpel veľké straty, keď naňho Rastislav útočil a plienil krajinu za Dunajom. Dalo by sa povedať, že Ľudovít utrpel potupnú porážku. A to tým, že nebol schopný pokoriť Rastislavov štát.

Veľká Morava ďalej prosperovala a rástla na moci. Výprava, ktorej cieľom bolo zničiť ústrednú moc Rastislava, sa nepodarila. A preto sa Ľudovít Nemec rozhodol pre ďalší pokus.

 

Hudba č. 14:

Prestrihová mohutná hudba, tichá ale aj vážna.

 

1:30

13:30

Obraz č. 11 – Int., ext., Ríšsky palác, Dóm vo Frankfurte (Moravsko-franská vojna v rokoch 856-858).

 

Vonkajší záber na Ríšsky palác vo Frankfurte prechádza do vnútra, do veľkej honosnej sály so všetkým jej bohatstvom. Do sály veľkej franskej moci, kde sa rozhodovalo o osude národov. V tejto sále sa teraz vládca Ľudovít Nemec radí so svojimi veľmožmi o vojne so Slovanmi a na svojej stredovekej mape ukazuje krajiny, ktoré zničí, ukazuje na dlhé slovanské ťaženie z rokov 856-858.

Nasleduje veľký a dlhý záber na Frankfurt, centrum Východofranskej ríše. Do stredu záberu je zasadený monumentálny frankfurtský Dóm, symbol kresťanskej moci.

Ďalší záber predstavuje scénu bojov v Česku. Na Pražskom hradnom kopci bojujú východofranskí vojaci. Nasleduje scéna, v ktorej do Mikulčíc prichádza Sclavitagus, český knieža so svojou vernou družinou hľadať útočisko k Rastislavovi.

Scéna sa prestriháva do Frankfurtu. Ľudovít Nemec sa vracia do mesta na koni po výprave v Čechách. V zápätí si sadá na svoj trón ako mocný kráľ. Záber sa prestriháva k Rastislavovi, ktorý tiež sedí na tróne, tiež ako mocný kráľ.

Nasleduje obraz pochodujúcich vojakov. Ukazujú sa nohy východofranských vojakov, ktorí sú pripravení zničiť Veľkú Moravu.

Záber na Veľkú Moravu, hradisko Devín ako symbol moci celého slovanského národa, v  zábere pod oslnivým západom slnka.

 

Moderátor:

Spolu s odporom Rastislava prepukli vzbury u všetkých Slovanov. Tieto pokusy o osamostatnenie riešila východofranská moc veľmi razantne. V nasledujúcom roku, v roku 856 prepukla ďalšia vojna. Vojenská výprava tentoraz smerovala proti Čechom. Východofranské vojská nivočili českú krajinu a rozpútali veľké nepokoje. Programové vojny proti Slovanom sa ešte prehĺbili druhou výpravou proti Čechom, pri ktorej vojská plienili aj Rastislavovu krajinu.

 

Hudba č. 13:

Tichá, prestrihová hudba v pozadí.

 

Moderátor:

V roku 857 bola česká krajina natoľko zničená, že české knieža Sclavitagus prišiel hľadať útočisko k Rastislavovi. Veľkú Moravu bolo treba chápať ako celok, pomocný štát Slovanov. Veľká Morava predstavovala precedens k akémukoľvek ďalšiemu odporu v slovanských krajinách. Ona, krajina Rastislava bola príčinou týchto konfliktov. A túto skutočnosť pochopil aj Ľudovít Nemec.

Na to, aby získal kontrolu nad západnými Slovanmi, musel zničiť tento štát, musel vymazať  Rastislavovu krajinu z mapy, musel zničiť Veľkú Moravu.

 

Hudba č. 15

Mohutná, vojenská hudba.

1:35

15:05

Obraz č. 12 – Kopec nad slovanskou krajinou, mapa, franský tábor (rok 858).

 

Vtáčí záber, v ktorom sa mihá bavorská a rakúska krajina, tvoriaca hranicu medzi znenávidenými Slovanmi a Nemcami.         Na vysokom kopci, týčiacom sa nad celou krajinou, sa objavuje veľká franská armáda. Tisíchlavá, po zuby ozborojená, obrovská východofranská armáda pripravená na veľkú ofenzívu. Na tomto kopci, pred celým veľkým vojskom sedí na koni Ľudovít. Pozerá sa z kopca na výhľad, ktorý sa mu naskytol, na krajinu veľkomoravského kraja.

Ľudovít Nemec na koni s tvárou vyjadrujúcou odhodlanosť, statočnosť a túžbu po moci, honosne sa týčiaci nad celou krajinou, pripravený pokoriť všetkých Slovanov. S týmto záberom v pozadí sa objavuje celá východná hranica Ľudovítovej ríše, veľká  a rozsiahla krajina Slovanov, s mocnou Veľkou Moravou uprostred, ktorá bola jeho hlavným terčom.

 

Scéna zobrazujúca nočný franský tábor. V tábore, pozostávajúcom z množstva stanov s horiacimi fakľami, prichádzajú poslovia k hlavnému stanu, k stanu východofranského kráľa.

V hlavnom stane, za strážami, ktoré vpúšťajú poslov, sedí Ľudovít Nemec vo svojom kresle. Tí prichádzajúci ľudia sú sprisahanci proti Karolovi Holému, Ľudovítovmu bratovi vládnucemu vo Francii. Sprisahanci sa mu prihovárajú, kľaknú si pred neho a žiadajú o pomoc. Ľudovít, od vekov chamtivec, chvíľu rozmýšľa, vstane z kresla a jasným slovom rozhodne presadiť si moc na západe, ísť proti svojmu bratovi.

 

Prestrih na veľkomoravskú krajinu. Záber na ľudí, ako si pokojne žijú na úrodných poliach Podunajskej nížiny.

 

Moderátor:

Ľudovít Nemec, východofranský vládca, sa v roku 858 pripravoval na veľkú ofenzívu. Plánoval zaútočiť na celom dlhom slovanskom ťažení a udusiť Veľkú Moravu zo všetkých strán. Toto mala byť veľká vojna.

Bola namierená proti všetkým neposlušným slovanským kmeňom a mala za cieľ navždy vyriešiť problémy na východe. Jej výsledkom mala byť absolútna moc nad východnou hranicou Ľudovítovej ríše. Proti Veľkej Morave mala smerovať armáda pod velením Karolmana, Ľudovítovho syna. Vojaci stáli v plnej zbroji na zhromaždiskách. Východofranské vojsko, väčšie ako nikdy pred tým, bolo pripravené pokoriť Slovanov. Vojsko stálo na miestach a čakalo na ústredný povel, na povel, ktorým mohli rozbiť Veľkú Moravu.

 

Hudba č. 17:

Prestrihová výstižná, dramatická a mohutná hudba.

 

Moderátor:

Tento povel ale nedošiel.

Dôvodom bolo to, že Ľudovít dostal tesne pred tým dôležitú správu. Tá správa bola od feudálov, ktorí sa sprisahali proti jeho bratovi, Karolovi Holému, vládnucemu vo Francii. Sprisahanci žiadali od Ľudovíta Nemca pomoc. A on, východofranský kráľ, vycítiac možnosť rozšírenia moci na západe, sa rozhodol zapliecť do udalostí. Jeho chamtivosť a nenásytnosť zamiešala karty. Vďaka tomu, že bažil po moci, zachránil Veľkú Moravu pred zánikom.

Ľudovít sa zamiešal do situácie a tak nastal na tri roky na východe pokoj. Počas celého tohto času krajine nad Dunajom bezpečne vládol Rastislav.

 

Hudba č. 8:

Prestrihová mohutná a záhadná hudba.

 

1:45

16:50

Obraz č. 13 – Východná Marka, hrad tajného stretnutia (Karolman a sprisahanie).

 

Záber na krajinu Veľkej Moravy, hradisko Devín a osadu Pohansko. Nasleduje záber na roľníkov zbierajúcich úrodu a napĺňajúcich sýpky, na vojakov zhromažďujúcich sa v kasárňach a berúcich si zbrane.

Nočný záber na temný hrad, na temnú chodbu, na bránu pri vchode do sídla, osvetlenú fakľami. Cez bránu prichádza muž v rúchu, prechádza vedľa stráží a kráča chodbami do hlavnej sály, aby doniesol správu Karolmanovi.

V priestannej sále, uprostred pri stole, okolo ktorého sedia sprisahanci, stojí hlavný vodca sprisahancov; gróf Ernst.

Pustí sa do pomalej chôdze, pri ktorej rozpráva ostatným bohatým feudálom o krokoch, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie úspechu na slovanskom ťažení. Kráča pomaly okolo stola, so zloženými rukami za chrbtom. Záber upriamený naňho sa zastavuje. Následne gróf Ernst uvidí, ako prichádza posol, ktorý mu prináša správu. Po prestrihu sa ukazuje za stolom prísediaci sprisahanec Karolman, syn Ľudovíta Nemca. Karolman, ktorý si znepriatelil vlastného otca. 

Následne vstáva a prehovorí. Rozpráva o priateľstve s veľkomoravským kniežaťom Rastislavom, ktorý bude spoločne s ním plieniť krajinu. 

Vo veľkom chráme, pred všetkými veľmožmi zeme sa Karolman vyhlasuje za miestneho vládcu. V pozadí scény sa objavuje digitálna mapa zobrazujúca jeho krajinu až po rieku Inn a pohyb Rastislavovho vojska.

Do franskej krajiny vpochoduje veľké veľkomoravské vojsko. Slovanskí vojaci porážajú miestnu domobranu pri bránení vidieka v Bavorsku a vojsko napácha veľkú skazu v krajine (obraz plienenia).

 

Moderátor:

Veľkomoravania potrebovali tento čas na dôkladnú prípravu na ďalší konflikt. Využili každú štrbinu, aby narušili či zvnútra rozložili východofranskú moc. Zatiaľ čo sa Ľudovít zaoberal problémami na západe, v krajine práve vznikala skupina odbojníkov. Týchto neskôr Rastislav využil pre oslabenie východofranskej politickej moci. Príležitosť prišla o chvíľu.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu.

 

Moderátor:

Odbojnícku skupinu viedol dávny priateľ Ľudovíta Nemca, gróf Ernst. Bol presvedčený o tom, že vladárov postoj k situácii na slovanskej pôde môže mať neblahé následky pre celú ríšu. Upozorňoval na nesprávne rozhodnutia Ľudovíta Nemca zaoberať sa v týchto ťažkých časoch situáciou v susednej Západofranskej ríši. Dôležité bolo ale to, že gróf Ernst bol svokrom kráľovho syna Karolmana. A Karolman stál na jeho strane.

Spriahol sa proti svojmu vlastnému otcovi.

 

 

Hudba č. 22:

Prestrihová dramatická hudba.

 

Moderátor:

Sprisahanie prinieslo výhody aj pre veľkomoravský štát. Karolman sa odklonil od otca  a zmocnil sa časti ríše s pomocou Rastislavovou. Stal sa novým a nezávislým panovníkom a zmocnil sa krajiny až po rieku Inn. A veľkú zásluhu na tomto niesol aj veľkomoravské knieža. Rastislav potom lúpil v Ľudovítovej krajine ako „spojenec“. Tento veľký vnútorno-dynastický konflikt sa odohral v roku 860. Toto sprisahanie zmenilo celkovú situáciu na Dunaji. Vyvolalo taký veľký nárast Rastislavovej moci a slávy, že ho bolo treba ešte dlhý čas hasiť.

 

 

1:50

18:35

Obraz č. 14 – Blatnohrad (odstránenie Pribinu).

 

Obraz zobrazujúci Blatnohrad v čase 60. rokov, ešte za vlády Pribinu. Obraz sledujúci dlhý záber na mesto spolu so stepnou krajinou okolo jazera. V zábere sa ukazuje nádherná stredoveká metropola s množstvom chrámov, s veľkou bazilikou pri hradnom nádvorí nachádzajúcou sa na kopci.

Veľké mesto sa predsatavuje ako živá metropola. Vnútri v ňom sa zobrazujú veľké trhy, okolo ktorých stoja mohutné hradby a v kostoloch sa konajú omše bavorských kňazov a biskupov.

 

Obraz zobrazujúci Pribinu v kniežacom paláci. Prestrih do scény vykresľujúcej Pribinu kráčajúceho od brány na hradnom kopci, popri mohutnej bazilike s výhľadom na celé mesto. Naproti sa ukazuje kopec predstavujúci obranu mesta chráneného z dvoch strán horami, z východnej strany jazerom a zo západnej strany silnými hradbami (počítačová animácia).

Záber vykresľujúci vraždu Pribinu vykonanú v temnej chodbe agentom Karolmana (v zábere sú len tiene odrážajúce sa na protiľahlej stene).

 

Hudba č. 13:

Tichá, prestrihová hudba v pozadí.

 

Moderátor:

Za pomoc, ktorú Rastislav poskytol Karolmanovi, žiadal jediné; a to odstránenie Pribinu. Mal tak v úmysle oslabiť východofranskú moc v Blatnohrade a priniesť Pribinovho syna Koceľa do svojho ovčinca.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu.

 

Blatnohrad bol v tom čase rozkvitajúcim mestom. Celú Panóniu dostal Pribina v roku 847 do trvalého vlastníctva. Pribina sa konečne stal vládcom v silnom kniežatstve.

Ale aj z jeho strany prichádzala hrozba. Nebol totiž priateľsky naladený k mojmírovskej dynastii.

Karolman v tejto situácii, rozmýšľajúc unáhlene, vykonal to čo od neho Rastislav žiadal. Pribina padol v boji alebo bol zavraždený. Isté je, že zomrel a Koceľ, cítiac vtedajší pulz doby, ochotne jednal s Rastislavom. Takto sa skončila vláda Pribinu, takto sa uzatvoril jeho osud.

1:15

19:50

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3. DIEL

 

Obraz č. 1 – Ext., int., Nitra, Mikulčice, Bavorsko, Veľká Morava (Koniec Rastislavovej vlády a zrada Svätoplukova).

 

Obraz predstavuje Nitru s jej typickým vysokým hradným kopcom uprostred nížiny a majestátnym kniežacím opevnením. Obraz je ofarbený žiarivým svetlom slnečného západu, na oblohe sa objavujú veľké ťažké mraky putujúc zachmúrenou krajinou.

Záber na sídlo, potom na krajinou pochodujúcich veľkomoravských vojakov.

Prestrih na scénu do vnútra paláca, kde sa Svätopluk stretáva s veľmožmi. Opozičná skupina pod vedením Rastislava horlivo rokuje o ďalšej budúcnosti a o Karolmanovi. Potom všetci vstávajú od stola, vytasia meče a spoločne prisahajú na boj za budúcnosť veľkomoravského ľudu, čím spečatia sprisahanie.

Záber na Svätopluka, ktorý nasadá na koňa pred palácom a vydáva sa do Bavorska cválajúc smerom k zapadajúcemu slnku do východofranskej krajiny.

Svätopluk sa v ďalšom obraze poddáva Karolmanovi, dáva mu sľub vernosti a on mu za to ponúka pokoj a mier. Karolman chytí Svätopluka za plece a dáva mu falošný sľub, že túto zmluvu zachová.

Scéna sa presúva do Mikulčíc, do sály, kde sa upriamuje na sediaceho Rastislava.

Do miestnosti vchádza poradca a prináša mu správu o Svätoplukových činoch. Veľkomoravské knieža sa silne rozhnevá a zúrivo stiera na stole umiestnené predmety zhadzujúc ich  na podlahu. Spomalený záber padajúcej čaše v zápätí rozbitej na márne kúsky umocňuje emotívnosť obrazu, ktorý prechádza na Rastislavovu stuhnutú tvár, na pery hovoriace o vražde.

Nasleduje scéna hostiny, za stolom plným jedla sedia s Rastislavom na hlavnom stolci  veľmoži z veľkomoravského dvora. Všetci vstávajú a dvíhajúc čaše pripíjajú na nezávislosť. Aj Svätopluk pripíja s pichľavým pohľadom pozerajúcim sa na Rastislava. K stolu prichádza verný vládcov sluha a šepkajúc do ucha zvestuje mu správu

 o odhalenom sprisahaní. Svätopluk sa zdvíha od stola a oznamuje svoj odchod na poľovačku so sokolmi. Otočí sa a so svojou družinou odchádza z hostiny. Rastislav sa nečinne prizerá, rázne položí pohár a rozhodne sa nasledovať svojho protivníka, ktorého nájde uprostred lesnej čistinky, ako sa zabáva so sokolmi. Zábavu preruší hluk z kopca cválajúcej vojenskej družiny s Rastislavom na čele, smerujúci rovno k Svätoplukovi. Svätopluk pohotovo nasadá na koňa a cvála preč.

Rastislav naháňa Svätopluka a sám sa chytá do pasce, dve družiny sa zrážajú a nastáva urputný boj.

Rastislav je zranený, zajatý a prinášaný k nohám Svätopluka, ktorý rozkáže odovzdať ho Karolmanovi.

Nasleduje obraz transportu poníženého zajatca Rastislava, ako ho zo silným vojenským sprievodom prevážajú do Bavorska, do Regensburgu, kde ho budú súdiť. Za silného slnečného svetla je prevážaný východofranskou krajinou, s množstvom vojakov do zajatia.

    

Hudba č. 26:

Mohutná a výrazná úvodná hudba.

 

Moderátor:

Píše sa rok 870.

Veľkomoravská krajina je zmietaná vážnou vnútroštátnou krízou, hlboko poznačená minuloročnou pustošivou výpravou a oslabená dlhotrvajúcou vojnou za nezávislosť. Veľká Morava nutne potrebovala dlhodobý a rozhodujúci mier na vnútornú stabilizáciu a reorganizáciu štátnej správy i armády. Toto napätie v kniežatstve naštrbilo Rastislavovu autoritu. Začala sa formovať opozičná skupina s rozdielnou politikou. Na čele tohto zoskupenia stál sám Svätopluk.

Vládca Nitrianskeho panstva sa rozhodol riešiť situáciu podľa vlastného uváženia. Svätopluk sa poddal Karolmanovi ako jeho vazal a za to dostal zaručenie mieru a pokojného prosperovania štátu. Tento krok mal ale oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky.

 

Hudba č. 8:

Prestrihová mohutná a záhadná hudba.

 

Moderátor:

Rastislav sa na svojho synovca silne rozhneval, jeho počínanie pokladal za zradu a takéto priestupky sa vtedy tvrdo trestali. Rozhodol sa Svätopluka na hostine zavraždiť.

 

Hudba č. 24:

Mohutná a výrazná hudba do prestrihu.

 

Moderátor:

Vnútrodynastické napätie bolo čoraz silnejšie. Tieto vzťahy sa vyostrili až do takej miery, že viedli k rozhodnutiu o vražde Svätopluka. Priamo v Rastislavovom prostredí sa ale našli veľmoži, ktorí tento krok považovali za neprimerané riešenie sporov. A tak bol Rastislav prezradený. Svätopluk uprostred hostiny zahlásil, že si ide zapoľovať so sokolmi. Svojím odchodom prekazil plány svojho strýka. Rastislav si bol vedomý prekazenia jeho zámeru. A tak sa so svojou družinou poponáhľaľ prenasledovať Svätopluka  po moravských lesoch a hájoch s úmyslom zajať ho.

 

Hudba č. 22:

Prestrihová dramatická hudba.

 

Moderátor:

Vtedy, v tomto osudovom čase zasiahol Boží súd, ako hovorí Fuldský letopisec. Stal sa presný opak a Rastislav bol zajatý Svätoplukom. A odovzdal veľkomoravské knieža Karolmanovi. Stal sa veľký obrat vo veci a situácia bola neuveriteľne napätá. Veľká Morava bola na pokraji svojho konca, na samom konci zápasu. Končil sa zápas o nezávislosť.

 

2:30

2:30

Obraz č. 2 – (Upútavka).

 

Úvodná upútavka, stručný zostrih celého dokumentárneho seriálu, hlavne obrazy  osobností, bitiek, hradov a opevnení.

Pozadie bledohnedé, s digitálnou mapou oblasti zodpovedajúcej územiu Veľkej Moravy.

 

Hudba č. 1:

Výsostná a mohutná hudba, najvhodnejšie z opery Kráľ Svätopluk od Eugeňa Suchoňa.      

0:35

3:05

Obraz č. 3 – (Titulok).

 

Titulok:          Veľká Morava

 

Titulok:                  3.časť

                           Svätopluk

 

Moderátor:

Slovenská televízia uvádza päťdielny dokumentárny seriál o histórii dovtedy najväčšieho zjednoteného slovanského štátu

Veľká Morava.

 

Časť tretia – Svätopluk

 

0:15

3:20

Obraz č. 4 – Ext., int., Veľká Morava, hrad (Príčina Svätoplukovej politiky).

 

V obraze je veľkomoravská krajina (Nitrianske panstvo), pulzujúca a žijúca svoj každodenný život. Roľníci orú na poliach, v jednej väčšej osade (napr. v Majcichove) prebieha trh na trhovisku, kováč kuje meče.

Nasleduje prestrih do hradu, v zábere je veľká brána, ktorá sa otvára a do nej vstupuje muž. Ukazuje sa veľká a priestranná sála vo vnútri hradu, kde sa stretávajú veľmoži pod vedením Svätopluka, sediaceho na veľkom vyvýšenom stolci, znázorňujúcom jeho vládcovstvo.

Prestrih na Rastislava, zraneného, vyčerpaného a poníženého, ako ho prevážajú do Bavorska, v klietke na voze, s veľkým vojenským sprievodom.

Opakovaný prestrih na Svätopluka, ako rozpráva pred celým zhromaždením veľmožov s rukami položenými na stole, nakoniec sa vystiera a nasleduje blízky záber na jeho tvár, vyrovnanú, spravodlivú, ale zároveň prísnu.

Obraz vojny. Záber na hotové práve ukuté meče v kováčskej dielni, ku ktorým pristupujú muži, teraz už vojaci, berúc si jeden po druhom svoju zbraň.

Záber na oheň rozložený na počesť vojny. Oheň sa zväčšuje, stáva sa symbolom ničenia, skazy, nenávisti a zároveň utrpenia.

Záber na vojakov v plnej výzbroji (brnenie, štít, kopija a meč na páse), kamera prechádza od jedného k druhému, na polocelok. 

Scéna zobrazuje Svätopluka prechádzajúceho sa po sále svojho hradu, v poloprázdnej, veľkej a tmavej miestnosti. Kráča s rukami za chrbtom, od stolca k oknu, cez ktoré sa pozerá na nádhernú krajinu, prírodu, široké pláne, a to všetko pri koloryte silných farieb zapadajúceho slnka, znásobujúceho mohutnú veľkoleposť záberu.

 

Moderátor:

Svätopluk bol v tomto čase už pár rokov vládcom Nitrianskeho panstva. Ako synovec Rastislava bol správcom strategicky najdôležitejšej časti Veľkej Moravy. V roku 870 ale Svätopluk učinil dôležitý krok, ktorý sa stal prelomovým vo veľkomoravskej histórii. Uzavrel dohodu s Karolmanom ako jeho vazal. Tento čin mal rozsiahle následky. Kvôli nemu došlo až ku konečnému prevratu a k zajatiu Rastislava. Rastislav, muž, ktorý tak dlho bojoval proti franskej moci za nadľudský cieľ dosiahnutia slobody pre národ, bol nakoniec porazený vlastnou krvou. Úporne bojoval proti svojim nepriateľom a pritom zabudol na priateľov. Následok bol však taký významný, že znamenal jeho úplnú porážku. Rastislav bol zajatý a predvedený pred súd. Tento nezlomný človek bol na konci svojich síl, utrpel jasnú porážku. Spolu s ním mal zomrieť aj veľkomoravský národ. Prečo?

Koho vinou? Prečo Svätopluk zradil? Prečo a v mene akých záujmov takto činil?

Pokúsme sme sa na tieto otázky nájsť odpoveď.

 

Hudba č. 8:

Prestrihová mohutná a záhadná hudba.

 

Moderátor:

Veľkú Moravu už 15 rokov sužovala ničivá vojna. Moravsko-franská vojna postupne oslabovala krajinu a vyčerpávala jej materiálne zdroje. Veľkomoravská moc slabla. Svätopluk bol presvedčený, že Rastislavova politika sa dopracovala k mŕtvemu bodu. Veľká Morava potrebovala pauzu, mierové obdobie, pretože inak môže svoju vojnu prehrať. Kniežatstvo potrebovalo mier, inak bude odsúdené na zánik. Môžeme teda povedať, že Svätopluk činil v záujme celého štátu, že konal v záujme záchrany krajiny.

Pretože všetky zločiny učinené v záujme vyššieho dobra boli v tom čase ospravedlniteľné.

 

 

1:40

5:00

Obraz č. 5 – Ext., Veľká Morava (Prestrih).

 

Záber na veľkomoravskú prírodu, na široký potok, voda sa valí dole údolím a naráža s hrmotom na skaly.

Záber z diaľky na celý potok s obomi brehmi. Záber sa odďaľuje na celé údolie, následný prestrih prechádza na záber z lesa na kopci. Záber je smerovaný z lesa na údolie, uprostred neho sa valí potok. Obraz zostáva ešte dlhý čas v hustom lese na koruny stromov, nahor až na belasé jasné nebo.

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu (zvuk prírody).

 

 

 

 

0:30

5:30

Obraz č. 6 – Ext., int. Regensburg, Bavorsko, kláštor (Súd v Regensburgu).

 

V prestrihovom zábere je bavorská krajina, lúka  a veľký les. Záber predstavuje les zvonku, potom aj vo vnútri. Mohutné koruny bukov, dubov a iných listnatých velikánov za jasného slnka tancujú svoje konárové tance, vietor ovieva z nich opadávajúce jesenné lístie. Nasleduje vtáčí pohybový záber na les ako sa odďaľuje, až kým nevojde do širokého záberu v popredí s cestou, jazdcami a kopijníkmi, ako vezú Rastislava.

Blízky záber na pochodujúcich vojakov. Nakoniec prichádza veľkolepý a rozsiahly záber na celý Regensburg s katedrálou, budovami a palácom, v ktorom zasadal ríšsky snem a tiež so slávnym Dunajom i mostom, cez ktorý prechádza vojenský sprievod s Rastislavom. Následný záber zhora ukazuje most, ktorý vedie cez Dunaj a na ktorom prebieha vojenský pochod s významným väzňom; veľkomoravským kniežaťom. V zábere je aj prekrásny Dunaj s krištáľovo čistou vodou, na ktorom dlho ostane, až kým nepríde druhá scéna.

Scéna zobrazujúca starého bradatého Metoda, ako sa spolu so svojou vernou družinou vracia po bratovej smrti späť cez Panóniu do Veľkej Moravy. Záber na sprievod s vozom tiahnuci po rímskej ceste, následný detail na Metodovu životom unavenú, 55-ročnú tvár.

V zápätí ich prepadáva franský vojenský oddiel, Metod sa pokúša o útek, no do cesty mu vojde franský biskup Hermanarich, ktorý sa mu zákerne vysmieva.

Nasleduje záber na väzenie, kde je Metod neprávom zadržaný. V malom priestore tmavej cely je väznený moravsko-panónsky arcibiskup.

Nasleduje prestrih na súd v Regensburgu, najprv do záberu na vonkajší vzhľad vysokej budovy, robustného paláca, v ktorom zasadá ríšsky snem, potom nastane obraz vo vnútri paláca. V priestrannej sále zasadá početný snem v polkruhovitom koncile, na čele ktrorého stojí východofranský kráľ Ľudovít Nemec. 

V strede sály za stolcom sedí zničený Rastislav. Nahnevaný, zúfalý, a bezmocný sa prizerá, ako ním všetci pohŕdajú, nadávajú mu a obviňujú ho. Na konci súdu vyhlasuje Ľudovít Nemec rozsudok; oslepenie a doživotné kláštorné väzenie. Odvádzajú ho preč a on, zničený a potom aj oslepený, dožíva posledné dni svojho strašného konca. Obraz na kláštor zvonku obkolesený zasneženou krajinou a vnútrajšok, kde leží zosnulý Rastislav.

Nasleduje blízky záber na Metodovu tvár vo väzení, obraz na celu, ktorú otvárajú, aby ho previezli na súd. So železnými putami na rukách ho prevážajú do sály s franskými biskupmi. V strede zhromaždenia franského duchovenstva si sadá za stôl a počúva obvinenia z nepovoleného kázania a učenia.

Biskup Hermanarich ho osočuje, Metod sa bráni, na čo biskup vyskočí a začne Metoda šľahať bičíkom na kone, ostatní mu však v tom zabránia. A tak sa Metod ďalej húževnato obhajuje.

Nakoniec ho odvážajú za silného sneženia do Švábska. Nasleduje blízky záber na Metodove putá, ako na symbol zajatia a bezmocnosti. Záber odjazďuje, Metoda postrčia na zem, padá na kolená, záber sa ešte viac odďaľuje na celok so žoldniermi a arcibiskupom, na väčší a širší záber, až na celú pôsobivo bielu zimnú krajinu, vytkresľujúcu úzkosť a boj o prežitie.

 

Hudba č. 13:

Tichá, prestrihová hudba v pozadí.

 

 

 

 

 

 

Moderátor:

Tieto udalosti mali vážne dôsledky, ktoré zásadne zmenili chod dejín Veľkej Moravy.

Rastislav bol zajatý a s vojenským sprievodom odvezený do Bavorska. Svätopluk vydal svojho strýka napospas franskej moci, ktorá nemala zľutovanie. Tu, v Regensburgu naňho čakal súd a Ľudovít Nemec, ktorý bol nepochybne jeho najväčším nepriateľom.      

Súd, ktorý mal rozhodnúť o osude Rastislava  a o osude celého veľkomoravského národa. Veľkomoravské knieža bol definitívne porazený,  Veľkomoravské kniežatstvo prehrala svoj súboj o nezávislosť a zdalo sa, že veľkomoravská moc vymizla. Veľká Morava umierala.

 

Hudba č. 17:

Prestrihová výstižná, dramatická a mohutná hudba.

 

Moderátor:

Ani Metod sa nevyhol krutému osudu. Po bratovom úmrtí sa vracal cez Panóniu naspäť do Veľkej Moravy. Franská moc nového moravsko-panónskeho arcibiskupa zatkla a uvrhla do väzenia. Celú jeseň musel znášať dôsledky surového väzenia a zaobchádzania biskupom Hermanarichom. Metod bol väznený svojimi duchovnými bratmi nespravodlivo a s najmenšími právami. Až dovtedy, kým neprišiel čas súdenia. 

 

Hudba č. 3:

Prestrihová stredoveká hudba.

 

Moderátor:

Rastislava a Metoda súdil ríšsky snem s franským duchovenstvom v Regensburgu v novembri roku 870. Súd, ktorému predsedal Ľudovít Nemec, obvinil Rastislava z porušenia zmlúv medzi Východofranskou ríšou a vyniesol jasný rozsudok; trest smrti. Východofranský kráľ chcel prejaviť svoju „veľkorysosť“, a zmenil trest na oslepenie a doživotné väzenie. Rastislavov život a jeho boj za slobodu sa skončil takouto krutou ranou osudu. Človek, ktorý tak odhodlane a húževnato bojoval za svoju krajinu, sa dočkal takejto hroznej smrti. Svoje posledné dni prežil v kláštore niekde v Bavorsku, kde aj naposledy vydýchol.

 

 

Metodov príbeh bol rovnako dramatický. Ľudovít Nemec zorganizoval zhromaždenie franských biskupov, ktoré ho súdilo. Vytýkali mu, že učí v ich eparchii, on však podotkol, že mu povolenie dal sám svätý otec, pápež Hadrián II. Došlo k vážnemu konfliku, ktorý vyústil až do hádky medzi biskupmi a Metodom. Potom bolo zhromaždenie rozpustené. Arcibiskupa Metoda odsúdili na doživotné väzenie a uväznili vo Švábsku. Dvaja najvýznamnejší predstavitelia Veľkej Moravy boli potlačení a Frankom už nič nebránilo v tom, aby konečne zničili veľkomoravské kniežatstvo. Východofranská ríša sa rozhodla obsadiť ten nenávidený štát, zmietnuť ho z mapy Európy. Blížil sa boj o holé prežitie.

 

Hudba č. 15

Mohutná, vojenská hudba.

2:15

7:45

Obraz č. 7 – Ext., Veľká Morava, Mikulčice (Obsadenie Veľkej Moravy Karolmanom).

 

Scéna sa začína veľkolepým záberom na východofranskú armádu, ako tiahne po pláni na Veľkú Moravu.

Na čele armády stojí Karolman, cvála na koni smerom do veľkomoravskej krajiny.

Východofranská armáda pochoduje k Mikulčiciam, brány sa otvárajú, vojaci vchádzajú do mesta a Karolman na čele bojovníkov si v blízkom zábere vydýchne. Na jeho tvári sa odzrkadľuje radosť z úspechu, z toho, že ako prvý vkročil na tak obávané a toľkokrát neúspešne dobýjané miesto.

Nasleduje široký záber, v ktorom sa predstavujú Mikulčice, cez ulice prechádzajú východofranskí vojaci. Karolman zostupuje z koňa a vstupuje do paláca. Ďalší záber je situovaný do vládcovskej miestnosti, v ktorej sú zhromaždení franskí feudáli na čele so správcami Moravy Viliamom a Engelšalkom.

Nasleduje záber na Veľkú Moravu z veľkej diaľky a výšky, na mohutné Mikulčice ožiarené západom slnka. Záber sa točí a ukazuje pevnosť z iného uhla, slnko sa zakrýva a veľkolepým pohľadom na symbol štátnej moci dávnej Veľkej Moravy sa scéna končí.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu (zvuk pochodu).

 

 

 

 

Moderátor:

Východofranská moc neváhala a v krátkom čase zhromaždila vojsko. Na čelo armády sa postavil Karolman, ktorý bez akéhokoľvek odporu vtrhol do Rastislavovej Moravy. Obsadil všetky mestá a hrady, ako aj slávne Mikulčice. Bol prvým a aj posledným východofranským vojvodcom, ktorý vkročil do tejto pevnosti. Karolman sa následne obohatil kráľovským pokladom a kniežatsvo usporiadal podľa svojej vôle. Za správcov tu dosadil franských vojvodov Viliama a Engelšalka a vrátil sa domov.

 

Hudba č. 25:

Krátka výstižná prestrihová hudba.

 

Moderátor:

Východofranská ríša si po desaťročiach vojny konečne podrobila Veľkomoravské kniežatstvo.

Veľká Morava bola pokorená a jej moc zmietnutá. Ale na Svätopluka ešte len čakal dramatický osud.

1:00

8:45

Obraz č. 8 – Ext., int., Nitra, väzenie (Karolmanova lesť, uväznený Svätopluk).

 

Obraz Nitry so Svätoplukovým sídlom v detailnom zábere a s predelom do vnútra hradu. Cez chodbu popri temných kútoch a strážach kráča vznešený Svätopluk. Záber na jeho impozantný meč zblízka. Svätopluk prichádza do sály, kde sa stretáva s Karolmanom.

Obaja stoja oproti sebe, Karolman sa usmieva a Svätopluk v rozhorčení tuší, že dôjde k zrade. Obaja sa pozerajú priamo do očí, zábery na ich tváre sa striedajú, Karolman zavelí a k Svätoplukovi prídu stráže, vojaci ho schmatnú za ruky, nasadia mu okovy a sotia ho na podlahu. Karolman stojí nad ním so škodoradostným úsmevom a neskrývanou radosťou.

Svätopluk na kolenách hľadí na Karolmana  ukrutným pomstychtivým pohľadom. Nasleduje záber na Nitriansky hrad s vtedajším výzorom. Svätopluka vedú von, nasadá na koňa a cválajú s ním preč. Kamera odjazďuje od detailu brány na celý hrad a sídlo pod ním, veľké mesto s honosným hradom na vysokom vrchu Zobor, týčiacim sa majestátne nad celým krajom.

Nasleduje záber na Svätopluka sediaceho v cele, kde si pestuje nenávisť a kuje pomstu. Sedí v kamennom studenom kúte tmavého väzenia a pozerá sa do steny. V následnom zábere sa na jeho tvári objaví mimika vyjadrujúca myšlienku zrady, bezmocnosti a samoobviňovania za následky spojenectva, súčasne však aj zlosti a nenávisti k Frankom, ktorí ho tak zákerne podviedli, nehorázne obvinili a bezprávne uväznili. Svätopluk sa pozerá na okno a na svetlo, ktoré vchádza do miestnosti. Jasné svetlo.  

Záber prechádza cez stenu väznice ležiacej na vysokom skalnom brale úpätia hory do vnútra. Otáča sa smerom k slnku, ktoré všetko presvetľuje svojím jasným svetlom. 

 

Hudba č. 22:

Prestrihová dramatická hudba.

 

 

 

Moderátor:

Najvýznamnejší podiel na tomto úspechu niesol Svätopluk. Za to, že im vydal nenávideného protivníka Rastislava, mal dostať aspoň malú odmenu. To sa však nestalo.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu.

 

Moderátor:

Udalosti sa vyvinuli presne naopak. Za pol roka Svätopluka zajali a obvinil zo zrady. Frankovia ho uvrhli do väzenia za to, že im dopomohol k víťazstvu. Lsťou a zákernosťou podviedli svojho bývalého spojenca. Karolman tak odstránil poslednú osobnosť predstavujúcu veľkomoravskú štátnosť. Veľkomoravská moc už neexistovala a Veľkomoravské kniežatstvo sa stalo  minulosťou.

 

Hudba č. 14:

Prestrihová mohutná hudba, tichá ale aj vážna.

 

Moderátor:

Týmto činom však zároveň Karolman spečatil svoj osud. Za celý čas, ktorý Svätopluk strávil vo väzení, myslel len na zákernú zradu, ktorú nad ním vykonali. Svätopluk si teraz už jasne uvedomoval následky svojich rozhodnutí a váhu jeho spojenectva s Karolmanom. Zradil a bol zradený. Vo väzení si ujasnil veci v hlave. Zo Svätopluka sa stal nepriateľ a zosnovovateľ odplaty. Odplaty, ktorá mala znovuzrodiť veľkomoravskú štátnosť a vrátiť mu ukradnutý život. Svätopluk potom už čakal len na vhodnú príležitosť, aby mohol vykonať spravodlivú pomstu. Tá príležitosť sa naskytla zakrátko.

 

Hudba č. 4:

Mohutná hudba, tichá ale aj vážna.

1:30

10:15

Obraz č. 9 – Ext., Mikulčice, Veľká Morava, Bavorsko (Ofenzíva povstaleckých vojsk na Morave na jar roku 871).

 

Záber vykresľuje veľkomoravskú krajinu, dolinu a pole pri okraji mesta. Obraz prechádza smerom k hradnému sídlu, pod ním na zhromaždenie obrovského množstva nespokojných ľudí, ktorí povstali proti Frankom a chcú odplatu za zajatie Svätopluka.

Záber prechádza až do blízkeho pohľadu na kričiace tváre vzbúrencov. Predel na pohľad z terasy hradu, odkiaľ je vidno na všetkých vzbúrených ľudí cez chrbty osôb. Následný prestrih naproti tým osobám, ktorými sú poradcovia panovníka, na východ z terasy. Z tmy vychádza človek, nový vládca, ktorý spočiatku nie je k rozpoznaniu, potom však nasleduje prestrih na jeho tvár.

Je to Slavomír. Kňaz slúžiaci na dvore, príbuzný kniežaťa Svätopluka.

Nasleduje prestrih do vojenskej scény, povstalci sa ozbrojujú, berú si meče rovno z kováčskej dielne. Záber na ruky kováča, ako kuje železo a kalí ho na oceľ.

Scéna občianskej vojny, ozbrojení rebeli plienia v osade, na koňoch útočia na sedliakov s mečmi, tí ich však porážajú pri horiacej dielni. Všade naokolo je oheň.

Obraz vojny, vojaci sa zhromažďujú vo svojej zbroji (štít, brnenie, kopija) do šíkov a družina sa združuje do formácie.

Slavomír nasadá na koňa, zdvíha meč a na čele celého vojska vyráža do dobýjania Moravy. Ukazuje sa celá armáda z výšky (cca 10-tisíc vojakov), ako pochoduje smerom k Mikulčiciam. Nasleduje obraz boja s Frankami, jazdci padajú z koní, neľútostne sa zabíjajú.

Záber na Mikulčice, mohutné a majestátne opevnené mesto, ktoré dobýjajú slovanské vojská. Na drevené hradby vrhajú z katapultov kamenné gule, vojaci sa ženú k bránam mesta a prinútia Frankov na útek. Veľkomoravskí bojovníci bojujú úporne a húževnato kosia za sebou franských obrancov bývalej veľkomoravskej pevnosti. Slovanskí kopijníci pochodujú ulicami, pripravujú sa na drvivý útok bavorskej ťažkej jazdy. Jazdci padajú z koňov a následne bojujú na život a na smrť. Na cestách ležia mŕtvi a bojovníci sa prebíjajú cez hradby. Ďalší záber ukazuje mesto z výšky, smerom k hradnému palácu smerujú povstalci a poslední franskí votrelci odhodlane bránia pevnosť, ktorá nepatrí im. Veľkomoravskí vojaci sa dostávajú až k centru opevneného mesta, až k schodom vedúcim k bránam kniežacieho paláca. Odstraňujú stráže a dobýjajú naspäť symbol svojej nezávislosti.

Slavomír prichádza k bráne, otáča sa a prizerá sa výhľadu, ktorý sa mu naskytol, pozerá sa na veľkomoravskú krajinu. Záber sleduje celú pevnosť, nížinatú slnkom ožiarenú Moravu, slobodnú Veľkú Moravu.

Veľkomoravania vedú naozaj krvavú bitku, v ktorej nakoniec zvíťazia dobytím pevnosti (posledný záber; kamera ukazuje Mikulčice zo široka a z veľkej diaľky). 

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu.

 

Moderátor:

Dôsledkom udalostí sa v Nitrianskom kniežatstve udiali prevratné zmeny. Ľud bol pobúrený Karolmanovou zradou a vnútroštátne napätie vrcholilo. Svätoplukove uväznenie spôsobilo preliatie čaše slovanskej vierolomnosti. Ovzdušie nepokojov v krajine vzbĺklo v oheň odporu. Prebudila sa tak dlho utlmovaná nenávisť voči franským okupantom. Prepuklo ľudové povstanie.

 

Hudba č. 23:

Dramatická a mohutná hudba do prestrihu.

 

Moderátor:

Vtedajšia situácia bola vážna. A vládu nad krajinou prevzal príbuzný Svätopluka, ktorý slúžil na jeho dvore. Bol to kňaz Slavomír. Ten neváhal a rozkázal zhromaždiť vojsko. Vojsko zložené z roľníkov, veľmožov a bývalých vojakov malo viesť oslobodzovaciu vojnu. Na jar roku 871 sa začalo občianske povstanie.

 

Hudba č. 6:

Vojenská hudba, znázorňujúca veľké bojové stretnutie.

 

Moderátor:

Slavomír viedol povstaleckú ofenzívu do Moravy a bojoval v zdĺhavej vojne proti franskej moci, ako posledná nádej veľkomoravského národa. Povstalecká armáda sa za krutých bojov prebila zo zovretia franskej armády. S Bavormi zviedla mnoho krvavých bitiek, až kým sa dostala pod hradby Mikulčíc. Povstalecké vojsko pod velením Slavomíra dobylo naspäť túto pevnosť.

Veľká Morava bola oslobodená.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu.

 

 

  

 

 

2:00

12:15

Obraz č. 10 – Ext., int., Bavorsko, Veľká Morava (Prevrat a Svätoplukov návrat do politiky, boj proti vlastným).

 

Scéna znázorňuje prepustenie Svätopluka. Karolman a jeho verní poradcovia kráčajú temnými chodbami bavorského väzenia.

Sprievod prechádza popri zbrojnošoch až do časti hradu s celami k miestnosti, v ktorej je uväznený Svätopluk.

Svätopluk sedí na chladnej kamennej podlahe. Prestrih na jeho tvár znázorňuje pohľad nenávisti.

Väzenský strážca otvára celu, odvádza Svätopluka, ktorý sa bráni, von pred Karolmana.

Franský kráľ mu pripomína jeho úlohu - pokoriť veľkomoravskú moc.

Svätopluk súhlasí so všetkým, len aby mu bol dovolený návrat do vlasti.

Ďalšia scéna zobrazuje odovzdávanie darov a honosnej výzbroje Svätoplukovi, len aby potlačil veľkomoravských vzbúrencov.

Nasleduje záber, ako Svätopluk v nádhernom brnení, so svojim veľmožským mečom nasadá na koňa a ako dôstojný veliteľ bavorskej armády vedie ju smerom k Mikulčiciam.

Bavorské vojsko (cca 20-tisíc vojakov) sa dostáva na kopec, rozkladá sa do bojových formácií. Svätopluk na svojom koni v majestátnej zbroji sa stavia pred nich, kôň nervózne prechádza z jednej strany na druhú. Nitriansky vojvodca prechádza popri šíku a pozerá sa na obrovskú moravskú pevnosť. Záber prechádza z jeho tváre na veľkú, krásnu a majestátnu veľkomoravskú krajinu, z kopca vidno obrovské Mikulčice, ktoré sa za posledných 30 rokov mimoriadne rozrástli, na masívne hradby, mohutne opevnené mesto s prekrásnym kniežacím palácom.

Ukazuje sa Svätoplukova tvár, ako hľadí na tú krásnu scenériu vidiac v nej slobodu, konečné víťazstvo a hroznú odplatu.

 

Moderátor:

Situácia, v ktorej sa nachádzala franská moc, bola naozaj kritická. Karolman sa ocitol v takmer beznádejnej situácii. Povstalci sa opevnili do pevnosti, ktorú sa márne pokúšali dobýjať už v roku 869. A tak bol Karolman donútený pristúpiť na najkrajnejšiu možnosť. 

 

Hudba č. 25:

Krátka výstižná prestrihová hudba.

 

Moderátor:

Na tieto vojenské zámery sa rozhodol využiť Svätopluka. Keďže mu nikto nedokázal preukázať jeho vinu, museli ho prepustiť. Karolman mu venoval početné dary a ponúkul mu obchod. Svätopluk súhlasil, len aby mu bol dovolený návrat do vlasti. Za to mal pokoriť povstalcov. Svojich vlastných veľkomoravanov. Postavili ho do čela bavorskej armády pozbieranej z domorodcov a Korutáncov. Mal bojovať proti vlastným krajanom. Svätopluk dostal za úlohu navždy uhasiť plameň slovanského odporu voči franskej nadvláde.

 

Hudba č. 5:

Vojenská, výpravná hudba.

 

Moderátor:

Bavorské vojsko vedené Svätoplukom sa dostalo už začiatkom júla na Veľkú Moravu. Pochodovalo k hradbám pevnosti s cieľom vymazať veľkomoravskú štátnosť z pamäte ľudu a navždy pochovať veľkomoravský národ. Svätopluk mal viesť bitku proti svojmu ľudu, bojovať proti svojim rodným a doviesť svoju vlastnú krajinu k úplnému zničeniu.

Svätoplukova vôla však bola silnejšia, jeho hrdosť mocnejšia a túžba po odplate nepremožiteľnejšia, než bolesť zo zrady, ktorá mu nedovoľovala spať v bavorskom väzení. Svätoplukovi sa naskytla najvhodnejšia príležitosť k pomste, stál pred najvážnejšou výzvou svojho života. Nitriansky vojvodca sa rozhodol na večné časy zmietnuť franskú nadvládu nad Veľkou Moravou. Svoju pomstu musel vykonať práve teraz. 

 

1:45

13:00

Obraz č. 11 – Ext., int., Mikulčice (Svätoplukovo hrdinské víťazstvo proti Bavorom pod hradbami Mikulčíc roku 871).

 

Obraz Bavorov stavajúcich svoj tábor. Svätopluk prechádza hrdo vztýčený popri stanoch s vojakmi. Ako veliteľa vojska ho všetci zdravia, keď kráča smerom k okraju tábora.

Prestrih na záber v noci, na Svätopluka nasadajúceho na koňa, smerujúceho k k Slovanom s cieľom získať si ich dôveru a ľsťou poraziť Bavorov. A tak zasadiť  franskej moci ten vysnívaný zdrvujúci úder. Záber sa premiestni do sály pevnosti, kde Svätopluk predstupuje pred slovanských veľmožov a pred Slavomíra.

Oni cítia k nemu odpor, nitriansky vládca sa im snaží vysvetliť situáciu, ujasniť udalosti a presvedčiť ich, aby bojovali pod jeho velením.

Záber na mohutné hradby Mikulčickej pevnosti, za nimi sa zhromažďujú slovanskí bojovníci a pred nimi stojí bavorský tábor, ktorý o chvíľu ľahne popolom.

Nasleduje scéna slávnej bitky, záber smeruje na oblohu, na práve sa prebúdzajúce slnko, ranné mrholenie, úsvit svetla zobúdzajúci krajinu z nočného spánku a chladný vietor predpovedajúci rozhodujúcu udalosť, divokú a krvavú bitku pod hradbami veľkomoravskej štátnosti.

Vzbúrenci vychádzajú popod hradby cez bránu a formujú sa do šíkov, predstupujú na vyvýšeninu pred bavorský tábor.

Svätopluk pochoduje so svojou družinou na najvyšší bod, spolu s veľkomoravskými veľmožmi chrániť pravé krídlo Veľkomoravanov. Svätopluk vo svojej majestátnej zbroji zavelí lukostrelcom, aby predstúpili a pozdravili Bavorov spŕškou ohnivých šípov. Tie zapália stany a prekvapia ešte len zobúdzajúcich sa bojovníkov pod východofranskou zástavou. Zanedlho sa rozostavujú prví bojovníci, franskí kopijníci sa formujú do bojových zostáv a nitriansky vojvodca zavelí na útok. Veľkomoravská pechota, zbesilí slovanskí bojovníci utekajú smerom k Frankom, s hrmotom narážajú na davy Bavorov, ktorí so strachom v tvári hľadia na rozzúrených protivníkov. Slovania bojujú neľútostne,   s mečmi narážajú do bavorských štítov a sekajú do nich.

Bavori sa odvážne bránia. Jeden slovanský bojovník bojuje s veľkou sekerou, ktorá prejde každou zbrojou a plný zlosti zabíja franských okupantov. Frankovia sa tiež odhodlane bránia, veľa slovanských bojovníkov padá v tomto krvavom boji. Svätopluk s celou jazdou sa vtom rozbieha smerom na ľavé krídlo bavorských kopijníkov a zdrvujúcim útokom im zasadzuje otriasajúci úder, z koňov zabíjajú bavorských bojovníkov.

Bavori sa dávajú na zúfalý útek do tábora. Veľmoži a družina ich prenasledujú a nechávajú za sebou len mŕtvoly. Následne vchádzajú do tábora a zabíjajú Bavorov pred stanmi. Podpaľujú stany a tak sa celý tábor ocitne v plameňoch. Veľkomoravská jazda ničí všetko naokolo a bavorskí vojaci umierajú po desiatkach, v kŕčoch hroznou smrťou. Po tomto strašnom vyčíňaní sa v tábore v uličke pred hlavným stanom franských vojvodov Viliama a Engelšalka zhromaždí veľký oddiel ťažkej pechoty a kopijníkov. Družina sa rozbieha, Svätopluk zavelí na útok, cválajú veľkou rýchlosťou a s otrasom narážajú do Frankov. Bojovníci vylietavajú do vzduchu a kopijníci umierajú. Kone so slovanskými bojovníkmi padajú na zem, kde ich zabíjajú. Aj Svätopluk padá a pred strašnou smrťou ho zachráni jeho osobný strážca, ktorý stihne zkosiť vladárovho útočníka. Svätopluk sa stavia na nohy a rozbieha sa so svojim mečom, kosí za sebou franských vojakov, zabíja krutým a neľútostným spôsobom, až kým z Frankov ostanú len kopy nehybných tiel. Svätopluk postupuje, prechádza popri strážach, ktoré zlikviduje, až k hlavnému stanu. V jeho vchode sa objaví vojvoda Engelšalk a postaví sa mu na odpor. Svätopluk s ním vedie neľútostný súboj. Napokon mu silným švihom rozbije meč, bezbranný Engelšalk sa však vzchopí, zdvíha zo zeme mohutnú ťažkú  dvojčepeľovú sekeru a oháňa sa ňou. Zo zadu mu prichádza na pomoc Viliam, kričiac sa rozbehne, aby zákerným spôsobom zaryl Svätoplukovi meč do chrbta. Svätopluk sa otáča a svojím veľmožským mečom odráža ten jeho. Viliam zrazu padá na zem, Svätopluk ho zasiahne do brucha a on umiera. Engelšalk vidiac túto hroznú scénu sa v zlosti rozbieha s ťažkou sekerou oproti Svätoplukovi, ten uskočí dozadu, aby sa vyhol zásahu. Engelšalk nedokáže s ťažkou sekerou dobre manévrovať, na ďalší výpad sa musí pripraviť, nestíha však zdvihnúť zbraň. Svätopluk je rýchlejší a s rozbehom, kričiac, priamym výpadom mu mečom prepichuje hrudník. Engelšalk padá na zem mŕtvy, s mečom prebodnutým cez telo.

Z diaľky cvála na koni bavorský bojovník s cieľom zaútočiť rovno na Svätopluka, ten sa otáča, v chvate berie Viliamov meč a obrovskou silou ho hádže do jazdca, ktorého tá veľká kinetická energia odhodí na zem. Svätopluk vdychujúc novú energiu berie svoj meč a smeruje späť k svojej družine a k veľkému oddielu ťažkej pechoty. Tí mu ukazujú situáciu na druhej strane tábora, kde sa zhromaždila obrovská sila (cca 5000 vojakov) a plánuje útok na hlavný slovanský pluk na kopci. Svätopluk rozkáže obrániť pozície na kopci a napadnúť Bavorov v rozhodujúcom údere zo zadu.

Ten veľký bavorský oddiel útočí v zbesilom rozbehu, Slovania hádžu oštepy, ktorými zasahujú Bavorov a následne prejdú do obrannej pozície, s vystrčenými kopijami. Nastáva krutý boj, obraňujúci Slovania majú veľké straty a miska váh sa prikláňa na stranu Frankov. Tentokrát zaútočí franská ťažká jazda a zasadzuje Slovanom na ľavom krídle hrozný úder. Teraz nastáva naozaj krvavý boj. Kopijníci však za cenu veľkých strát udržujú obrannú líniu a prelomia morálku franskej jazdy.

Celá situácia sa zmení, keď kričiaci oddiel ťažkej pechoty na čele so Svätoplukom zaútočí zozadu na Bavorov. Tento manéver slovanských protivníkov neúmerne prekvapil a Slovania využívajúc silu tohto momentu zabíjajú kruto a bezohľadne. Ťažká slovanská pechota dostáva Bavorov medzi dva ohne a rozseká celý pluk na kusy. Bavori sú obkľúčení a v hroznom ukrutnom boji na život a na smrť aj pozabíjaní. Svätopluk so svojim mečom seká bavorských bojovníkov a prebíja sa do vnútra ich formácie. Nastáva naozajstný masaker.

Svätopluk, celý zakrvavený sa otáča a mučený všetkou tou hrôzou sa prizerá  panoráme tejto krvavej bitky. Pozerá na  hustú a chaotickú bitku, nekontrovolateľnú a neľútostnú scenériu, všade naokolo sa bojuje, zem pod nohami je pokrytá mŕtvolami, celý bavorský tábor horí v obrovskom požiari, pod veľkým a čiernym mrakom dymu nenávisti a smrti.

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu.

 

 

 

 

Moderátor:

Svätopluk neváhal a využil túto jedinečnú príležitosť. Zatiaľ čo Bavori stavali tábor, vstúpil do pevnosti a predstúpil pred Slovanov.

 

Hudba č. 15

Mohutná, vojenská hudba.

 

Moderátor:

Slavomírovi i veľmožom sa pokúšal vysvetliť svoju neľahkú situáciu a ukázať pravdu. Podarilo sa mu ubezpečiť ich, že koná v záujme krajiny a presvedčiť ich o vhodnosti okamihu zasadenia zdrvujúcej porážky franskej moci. Svätopluk využil túto jedinečnú šancu a pripravil veľkomoravské sily na prekvapujúci úder proti Bavorom. Bitka o holú existenciu Veľkej Moravy sa začala.

 

 

 

Hudba č. 22:

Prestrihová dramatická hudba.

 

 

 

 

 

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu (pochod).

 

 

 

 

 

 

 

Svätopluk:

Za Veľkú Moravu!

 

 

 

 

 

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu (zvuk bitky).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu (zvuk masakru v stredovekej bitke).

 

 

 

 

 

 

 

 

Moderátor:

Svätopluk napadol Bavorov v prekvapujúcom útoku, ktorý neočakávali, a neboli nedostatočne obozretní. Povstalecké vojsko na čele so Svätoplukom pobilo takmer celú franskú armádu a zahnalo ju na útek. Mnoho bojovníkov bolo zajatých, ale takmer všetci ostatní pozabíjaní.

V tejto ukrutnej bitke Svätopluk porazil franskú vojenskú silu a Východofranskej ríši, večnému rivalovi veľkomoravského národa, zasadil zdrvujúci úder.

 

 

Zvuk:

Reálny zvuk z obrazového materiálu.

 

 

 

 

Moderátor:

Svätopluk vybojoval hrdinské víťazstvo. Víťazstvo, ktoré zmenilo túto krajinu a oslobodilo ju od tyranie a útlaku. Vybojoval víťazstvo, ktoré vrátilo nádej do sŕdc veľkomoravského ľudu. Toto víťazstvo znamenalo znovuzrodenie Veľkej Moravy.

 

3:30

16:30