V nasledujúcich
stránkach prezentujem ukážku z hotových scenárov 1.,2., a 3. dielu,
z každého prvých 10 strán.
Verím,
že čitateľ pochopí, že si musím chrániť svoje autorské práva k týmto
scenárom a z tohto dôvodu prezentujem len ukážku. V prípade
vážneho záujmu investora, samozrejme ten môže nahliadnúť aj do úplných
scenárov.
1. DIEL
Obraz č. 1 – Ext. mapy, lesa, mesta (história). Animácia:
Po roztmievačke sa objaví digitálna mapa Východnej a Strednej Európy
s označením pravlasti Slovanov (medzi riekami Visla, Dneper, Dnester
a Bug); dnešného
východného Poľska, západnej Ukrajiny, a pravlasti
ostatných národov: Germánov, Keltov, Frankov, Gótov, Hunov alebo Avarov. Potom
nasleduje animácia sťahovania národov, hlavne Slovanov. Hraná
scéna: Zábery na ľudí kočujúcich krajinou. Zobrazenie
namáhavého prechádzania lesom po blatnatej ceste, s vozmi ťahanými
volami. Zábery na ľudí, ktorí hľadajú svoj domov až kým ho nenájdu. Reál: Zábery na slovanské mesto Nitru. Vyobrazenie sôch solúnskych bratov, ako jedných z
dôležitých článkov utvárania slovenského národa. |
Moderátor: Slovania. Slovania patria
k najväčším národom na svete. Z tohto veľkého a silného národa
pramenia aj Slováci. Už pred 3000 rokmi žili vo svojej pravlasti medzi
povodiami riek Visly, Dnepra a Dnestra. Po prvýkrát boli predkovia tohto
početného zväzku národov označení za Slovanov v 6.storočí v rôznych
byzantských, gotických a franských kronikách. V tom čase boli
rozdelení do viacerých kmeňov. Počas veľkého
sťahovania národov v 4. až 6. storočí začali krajinami prúdiť medzi
inými národmi aj prúdy Slovanov. Sťahovali sa v troch smeroch; jedni išli na
východ, druhí na juh a ostatní na západ. Takto sa rozčlenili na
východných, južných a západných Slovanov. Nie je jasné,
kedy presne sa zo Slovanov stali Slováci, kedy si povedali; no, od teraz sa
budeme volať slovenským národom. Preto bude radšej cieľom našej filmovej
odkrývačky dejín Veľká Morava, štát Slovanov. Počiatky slovenského
národa nie sú presne ohraničené a nedajú sa definovať. História národov
a civilizácií je veľmi spochybniteľná a zložitá. Takisto aj história
štátov. Ale skôr než vám predstavíme udalosti z čias Veľkej Moravy
a jej poučenia, zamyslime sa trochu nad slovom „história“. |
1:30 1:30 |
Obraz č. 2 – Ext. rieky a krajiny (prestrih). Reál: Obraz krajiny so siluetou rieky, ktorá preteká cez lužné lesy západného Slovenska. Rieka Váh zhora, ako jej vody v meandroch brázdia krajom slovenským. |
Zvuk: Reálny zvuk z obrazového materiálu. |
0:10 1:40 |
Obraz č. 3 – Int. izby (filozofia). Hraná scéna: Zábery predstavujúce históriu prostredníctvom starých letopisov, listín a kroník. Detailné sledovanie ruky kronikára píšuceho do listín opis
udalostí vtedajších kráľovstiev. Záber prechádzajúci od pera ležiacom na
stole, cez papiere a zvitky, nádobou s atramentom k hre svetla zo
sviečky, ktorá v tmavej miestnosti osvetľuje svojím dohárajúcim svetlom
masívny pracovný stôl kronikára. |
Moderátor: Čo si my ľudia
predstavujeme pod slovom história? Len holé fakty a prachom času
zanesené príbehy, ktoré nám už nemajú čo povedať? Alebo tie
príbehy znamenajú aj niečo viac? Podľa mnohých historikov je história len
spleť právd, výmyslov a klamstiev. Ako vieme preukázať, že všetky tie
dávno napísané kroniky, z ktorých čerpáme informácie, nie sú len opisom
udalostí poprekrúcaných fantazijným perom pisateľa? Ako zistíme, či pred 4000
rokmi neboli vyspelejšie civilizácie, či bola Samova Ríša naozaj prvým
zjednoteným slovanským štátom? Ako prelstíme tisícročia prekrúcané dejiny,
ako nájdeme tú prapôvodnú pravdu? O to sa
dnes budeme pokúšať. |
1:00 2:40 |
Obraz č. 4 – (upútavka). Úvodná
upútavka, stručný zostrih celého dokumentárneho seriálu, hlavne zábery osobností, bitiek, hradov a opevnení.
Pozadie bledohnedé, s interaktívnou digitálnou mapou oblasti zodpovedajúcej územiu Veľkej Moravy. |
Hudba
č. 1 Výsostná
a mohutná hudba, najvhodnejšie z opery Kráľ Svätopluk od Eugeňa
Suchoňa. |
0:35 3:15 |
Obraz č. 5 – (titulok). Titulok: Veľká Morava Titulok: 1.časť Nitrianske kniežatstvo Vznik Veľkej Moravy |
Moderátor: Slovenská televízia
uvádza päťdielny dokumentárny seriál o histórii dovtedy najväčšieho
zjednoteného slovanského štátu Veľká Morava. Časť prvá –
Nitrianske kniežatstvo a vznik Veľkej Moravy. |
0:15 3:30 |
Obraz č. 6 – Ext. poľa (filozofia). Reál: Pomalý záber postupne prechádzajúci zo zvetralých kameňov mohutného hradu na celok lúky, detaily vetrom rozkývaných stebiel trávy (kamera sa otáča po vlastnej osi) až na les (záber bez ľudí). Záber v pokračujúcom pohybe prechádza cez hustý les, sleduje padajúce lístie, symfóniu vetrom rozkývaných konárov stromov do následného odjazdu na jasné, žiariace slnko v pozadí s modrou oblohou, ktoré preniká cez škáry radov stromov a ktoré symbolizuje istotu, že tu bolo aj vtedy, tak ako je tu teraz a bude aj potom... Slnko, ktoré bolo svedkom vtedajších udalostí, svedkom histórie. |
Moderátor: História sa
píše už niekoľko tisícročí. Svet sa od jeho
vzniku ustavične mení a je zaujímavé sledovať, aké nové poznatky sa nám ľuďom
naskytli, koľko nových vecí sme objavili, koľko udalostí sa udialo a aké to
bolo rozdielne v minulosti, ale zároveň aj úplne rovnaké. My ľudia radi
počúvame príbehy z minulosti, radi sledujeme, aké chyby iní ľudia
v tých časoch napáchali. História je na to dobrá, aby sme sa z tých
chýb aj niečo naučili. Veď nemusíme opakovať chyby predpotopných ľudí
napáchané pred 1200 rokmi. Niekedy sa však zdá, že aj napriek terajšej
vyspelej vede a technike sa ešte stále nedokážeme poučiť a vyhnúť
sa konfliktom, vojnám a iným trápeniam sveta. Už pred 2000
rokmi rímsky spisovateľ Cicero takúto múdrosťvyhlásil: Moderátor 2: „Nevedieť, čo sa stalo predtým, než si sa
narodil znamená toľko, ako navždy zostať dieťaťom“. |
1:00 4:30 |
Obraz č. 7 – Ext., vtáčí záber (prestrih). Reál:
Záber prechádzajúci z vtáčej perspektívy cez krajinu popri Nitre, samozrejme
s navodením ilúzie krajiny spred 1200 rokov, takže vyhýbajúci sa cestám,
stĺpom a ostatným funkcionalistickým znakom modernej doby. Záber
v pohybe zhora vykresľuje len prírodu, lesy, lúky, línie kopcov
a pahorkov. Prelet nad hradom Nitra; záber na letiaceho orla a obraz preletu nad hustým lesom, potom prelínačka. Orol letí nad Slovenskom, Orol tatranský. |
Hudba č. 2 Mohutná a veľkolepá hudba. |
1:00 5:30 |
Obraz č. 8 – Int. kláštornej miestnosti (city). Hraná scéna: Pohľad na práve narodené dieťa, ženu zabaľujúcu dieťa do povidiel a odovzdávajúcu ho do náručia matky. Odjazd od detailu krásneho dieťaťa na tmavý kút miestnosti osvetlenej plameňom sviečky. |
Moderátor: Skôr než si
predstavíme históriu Veľkej Moravy, zamerajme sa na prvý známy slovanský
štát, na Samovu Ríšu. Premiestnime sa teda približne do roku 600 do oblasti
dnešného Paríža, kde sa Samo narodil. |
0:20 5:50 |
Obraz č. 9 – Ext. Francia (história). Animácia:
Záber na staroveký Paríž, už vtedy veľké mesto (veľmi realistická animácia;
náročné rendery). Zábery na trh, domy, v diaľke kostol St.
Germain-des-Prés a veľa iných kostolov. Titulok: Okolo roku 600, ParížMapa vykresľujúca severné Francúzsko, postupné oddiaľovanie, záber na Franskú ríšu s viditeľným ohraničením, nápisom Franská ríša a označením Paríža (vtedajšieho centra Neustrie) od začiatku záberu; ohraničenie Franskej Ríše v roku 600: od Biskajského zálivu po polovicu Bavorska a od Severného mora po Ligúrske more a Alpy. |
Moderátor: Samo. Tento významný
panovník v neskoroantickej historickej epoche Slovanov predstavuje veľkú
osobnosť tohto medzníka v národných dejinách Slovákov. Aj keď si to
neuvedomujeme, aj v tomto skorom období ranného stredoveku, v tzv.
Dobe temna Slovákom vlastne vládol cudzí človek, lebo pochádzal
z Franska. Ale to, akej národnosti bol, ešte nedefinuje, akú veľkú úlohu
v dejinách zohrával. Bol veľkým
panovníkom, aj keď toto svoje poslanie naplnil až v neskorom veku
a pôvodne bol obchodníkom. To, že o ňom vieme, nie je žiadnou
zásluhou múdrych ľudí, ktorí ho vymysleli, ale zásluhou toho, že sa zachovala
stará listina, Fredegarova kronika popisujúca udalosti odohraté vo Franskej
ríši v 6. a 7. storočí. Tieto letopisy
hovoria; |
1:00 6:50 |
Obraz č. 10 – Ext. krajiny Slovanov (príbeh, Fredegarova
kronika). Hraná scéna: Pohybový záber prechádzajúci od ruky kronikára píšuceho do listiny o udalostiach vtedajších stredovekých kráľovstiev na ďalšie perá umiestnené na masívnom stole, na zvitky listín, nádoby s atramentom a sviečku, ktorá svojím dohárajúcim svetlom osvetľuje roh tmavej miestnosti so stolom. Hraná scéna: Pochodujúce avarské vojsko a proti nemu stojace šíky Slovanov. Hraná scéna: Vraždenie, zneužívanie a vypaľovanie osád slovanského národa Avarmi, vyobrazené ako krutá realita vtedajšej doby. Hraná scéna: Veľká bitka medzi Avarmi a Slovanmi. Avari cválajúc na koňoch bijú Slovanov, ale vďaka rôznym prekvapeniam, úskokom a neustálemu napádaniu zo skrýš, sa Avari aj napriek výhode jazdy proti pechote, vzdávajú. Scéna predstavujúca Sama ako kráľa sediaceho na kráľovskom stolci. |
Moderátor 2: V štyridsiatom
roku Chlotarovho panovania, v roku Pána 623 zhromaždil muž menom Samo –
pôvodom Frank z kraja senonského – väčší počet kupcov a pobral sa
za obchodom do krajiny Slovanov, zvaných tiež Vinidi. Slovania sa už začali
búriť proti Avarom zvaným Huni a proti ich vládcovi Kaganovi. Vinidi už
oddávna slúžili Avarom ako befulci. Befulkami ich nazývali preto, lebo
v boji postupovali pred nimi v prvom šíku. Avari
každoročne prichádzali k Slovanom prezimovať a manželky
i dcéry Slovanov si brali do postelí. Okrem iných prejavov útlaku
platili Slovania Avarom dane. Nakoniec však Slovania nechceli znášať krivdy
a útlak a vzpierali sa nadvláde Avarov, začali sa búriť. Keď
Slovania zaútočili proti Avarom, kupec Samo tiahol s nimi vo vojsku. V boji
s Avarmi preukázal takú statočnosť, že to vzbudilo obdiv a obrovské
množstvo z nich pobili meče Slovanov. Slovania, spoznajúc Samovu
schopnosť, zvolili si ho za kráľa a on im panoval šťastne tridsaťpäť
rokov. Za jeho vlády Slovania zviedli mnoho bojov s Avarmi a vďaka
jeho rozvahe i schopnosti vždy Avarov premohli. Samo mal dvanásť
manželiek zo slovanského rodu a s nimi mal dvadsaťdva synov
a pätnásť dcér. |
1:40 8:30 |
Obraz č. 11 – Ext. hradu (prestrih). Ilustrovanie slovanského hradu z čias Doby temna za vlády kráľa Sama. |
Hudba č. 3: Prestrihová
stredoveká hudba. |
0:10 8:40 |
Obraz č. 12 – Int. kráľovského sídla (história, Samova národnosť). Hraná scéna zobrazujúca obrovskú obchodnú karavánu obchodníka Sama tiahnucu planinami Strednej Európy do krajiny Slovanov. Hraná scéna predstavujúca život kráľovského sídla so zábermi na Sama, sediaceho na slovanskom kráľovskom stolci. Zábery na dobové portréty Františka Palackého, významného českého historika 19. storočia a Pavla Jozefa Šafárika. Zábery na známe listiny Conversia, teda Salzburské letopisy. Digitálna mapa Veľkého sťahovania národov, ilustrujúca premiešavanie všetkých národov, Frankov s Keltmi, Gótov s Germánmi, Slovanov, Keltov a Hunov s Gótmi, Galov s Frankami, tvoriacich jeden európsky národnostný „guláš“. Hraná scéna vyobrazenia rozkvitajúceho starovekého franského mesta, s jeho trhmi a prekvitajúcim obchodom. |
Moderátor: Samo, podľa
Fredegara patriaci k národu Frankov, sa vybral za Slovanmi, aby im
predával zbrane. S obrovskou
obchodnou karavánou prišiel na Stredný Dunaj, kde si ho slovanský ľud zvolil
za kráľa. Človeka, ktorý bol poddaný franskému kráľovi. Ale pre mnohých ľudí
sa toto javilo ako veľmi zvláštne. To, že si ľudia pripustili cudzinca za
svojho vládcu a ako obvykle sa začalo špekulovať. Aj historici ako Pavel
Jozef Šafárik zastávali názor, že Samo bol Slovan a ako prameň uvádzajú
kroniku Convercius. Alebo aj Salzburské letopisy, kde sa hovorí že Samo sa
narodil v Korutánsku. A keďže boli napísané na objednávku
salcburskej diecézy so zámerom spochybniť a znevážiť misie Cyrila
a Metoda, je tento prameň vlastne nedôveryhodný. A aj Samovo meno svedčí
proti tomuto názoru, pretože je jasne keltské. Môžeme teda zo
spomenutých troch dôkazov skonštatovať, že po Veľkom sťahovaní národov, keď
sa všetky národy vtedajšej Európy začali premiešavať, vznikli hybridné
národy, ktorých súčasťou bol aj Samo. Frankovia,
Kelti, Germáni, Góti, Huni, Galovia a Slovania, všetci sa podieľali na vytvorení
pestrej miešaniny obyvateľstva Európy. Z tohto veľkého a pestrého
ľudského mraveniska vyšiel aj náš Samo. Bol potomkom starej keltskej menšiny
a po nej mu zostalo meno. Bol poddaným franského kráľa, z čoho
vysvetliť Fredegarovo tvrdenie. Pravdepodobne
je toto tvrdenie pravdivé, ale v histórii si človek nikdy nemôže byť
istý. |
1:50 10:30 |
Obraz č. 13 – Ext. (prestrih). Zábery na tmavý les s pohľadom nahor na oblohu, kde tróni jasné slnko a s pohľadom na padajúce slnečné lúče na okolitú krajinu. |
Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu. |
0:05 10:35 |
Obraz č. 14 – Ext. vojna Avarov a Slovanov (Holé fakty, opisovanie života Slovanov, krutosti Avarov). Hraná
scéna predstavujúca začiatok vojny Slovanov proti Avarom. Scéna zobrazuje
ľudí, ktorí sa začínajú zhromažďovať a vyzbrojovať. Scéna, ako obyčajným odhodlaným mladým ľuďom, nevojakom, rozhodnutým bojovať, rozdávajú meče. Následné vyobrazenie avarského bojovníka na koni v plnej zbroji. Digitálna mapa Ázie s cestou putovania Avarov z Mongolska, cez pustatiny Ázie a severné predhoria Kavkazu, k Čiernemu moru a k slovanskej vlasti na strednom Dunaji. Príchod Avarov do Karpatskej kotliny až k Slovanom. Vyznačenie centra ich pastierskeho štátu, okolo Debrecína. Hraná scéna zobrazujúca útlak Slovanov. Avarská horda na koňoch vchádza do slovanskej osady, ničí a znetvoruje všetko čo príde do jej šialenej cesty. Obrazy následného vypaľovania a vyvražďovania osady. Hrôzu naháňajúce zábery. Prestrih na ďalšiu scénu - obrazy krutej zimy, na smrť unavených kočovných avarských jazdcov hľadajúcich útočisko pred víchricou a hladom v slovanskej osade, lebo sami nemajú jedlo pre seba ani pre svoje kone. |
Moderátor: Ďalej už vieme,
že Samo prišiel k Slovanom v čase, keď bola vojna na hornom toku
Dunaja v plnom prúde. Slovania tvrdo zápasili nie s nejakým
vzdialeným národom, ale s nepriateľom, ktorý im denne strpčoval život.
S Avarmi. Avari
pochádzali z ďalekej oblasti medzi Bajkalským jazerom a hranicami
dnešnej Kórey a Číny. Kvôli konfliktu s tureckými kmeňmi vraj
museli ujsť až na severné predhoria Kaukazu. Nadviazali dobré vzťahy
s Byzantskou ríšou a bojovali pre ňu proti mnohým kmeňom, ktorí
útočili na Byzanciu zo severu. V druhej
polovici 6.storočia sa presťahovali do Valašskej nížiny k Dunaju, aby
boli bližšie k svojmu chlebodarcovi. Neskôr prišli až k Slovanom do
Karpatskej kotliny a tu sa natrvalo usadili. Zo začiatku sa ani príliš
nehrnuli do dobýjania územia ich suseda, pokojných slovanských roľníkov.
Pretože im neboli ani trochu na obtiaž, Slovania im totiž platili dane, mohli
u nich prezimovať a občas sa im chcelo pogúľať sa aj po slovanských
posteliach. Avari pálili, lúpili a vyvražďovali celé osady. Pre Slovanov
znamenali tieto hrôzostrašné časy ukrutností nočnú moru. No a zo
všetkého tohto utlačovania vyšla nenávisť k ich pánom, a keď sa
džbán slovanskej trpezlivosti prelial, nezostávalo nič iné ako vojenská
konfrontácia.
|
1:45 12:20 |
Obraz č. 15 – Ext. bitky na planine (z vojny proti Avarom). Hraná scéna: Záber z pohľadu letiaceho orla na planinu slovenskú, aká bola za čias Samových. Nájazd na planinu, kde sa zrazu objaví veľký oddiel armády Slovanov, asi 5000 mužov, pochodujúcich proti Avarom na koňoch na protiľahlom pahorku. Následne sa oddiely pustia proti sebe, nasleduje panoramatický záber zhora, zobrazujúci veľkú bitku Slovanov proti Avarom. |
Hudba č. 4: Mohutná hudba, tichá ale aj vážna. |
0:40 13:00 |
Obraz č. 16 – Ext. lesa, slovanského územia (vojna, história). Hraná
scéna: Ukážka vojny Slovanov proti Avarom, ľudia sa zhromažďujú a ozbrojujú. Obyčajným mladým ľuďom, ktorí sa rozhodli ísť bojovať, sa rozdávajú meče. Boj Slovanov. Slovania v lese prepadávajú nič netušiacich Avarov. Zábery na Slovanov – bojovníkov, ktorí nenosili žiadne brnenie, ich výzbroj však bola pestrá, pozostávala najčastejšie z dvoch – troch vrhacích oštepov, sekery, nožov a lukov so šípmi napustenými jedom, len výnimočne niektorí so štítom. Ukážka boja odvážnych Avarov na planine. Ľudí na koňoch, s reflexným lukom. Ich výzbroj zahŕňala šabľu s ohnutou čepeľou, bojovú sekeru, paloš (ťažký meč s jednou čepeľou a rukoväťou s kožou). Boj Slovanov s Avarmi. Slovania ich dorážajú zo zeme, z lesa na nich útočia a prekvapivými útokmi vyhrávajú na bojovom poli. Scéna vyzdvihujúca Sama ako veliteľa bojujúceho za Slovanov, s mečom v ruke, ktorý honosne drží nad hlavou a kričí na oslavu víťazstva. |
Moderátor: Keď vypukla
vojna medzi Avarmi a Byzantskou ríšou, Slovania využili príležitosť a
povstali proti svojim utláčateľom. Triezvi
odhadcovia konfliktu nedávali Slovanom, pokojným roľníkom príliš veľké šance.
Nezabúdajme však ani na to, že bojovali v predných šíkoch avarských
armád a za ten čas sa niečo stihli naučiť. Slovania využívali všelijaké
pasce, úskoky a špecializovali sa na nečakané útoky, na boj zblízka. Len
zriedka sa odvážili na boj v otvorenej pláni a to len preto, aby nalákali
nepriateľa do pasce. Avari zase
využívali otvorený boj, boli to bojovníci priam zrastení so svojimi koňmi.
S obrovskou odvahou typickou pre mongoloidné rasy
naháňali Európanom strach. Slovania sa však proti nim odvážili a na
to museli mať guráž. Samo Slovanom
dodal kvalitné franské meče a ako kupec, ktorý pochodil všelijaké
nebezpečné kraje, musel poznať bojové umenie. V boji sa osvedčil ako
udatný bojovník a vďaka jeho rozvahe a bojovým schopnostiam,
Slovania v boji nad Avarmi vždy vyhrali. Jeho statočnosť
bola natoľko veľká, že kvôli tomu si
ho Slovania zvolili v roku 623 za kráľa. Bol to veľmi dobrý veliteľ,
odvážny panovník a dobrý vládca. Dokázal to, keď položil základy
štátneho útvaru, z ktorých neskôr vznikla Veľká Morava. No vládol nielen
mečom v ruke. Vybudoval silné hospodárstvo, nadviazal obchodné styky
s Franskou ríšou a jeho kráľovstvo si upevnilo moc a prosperovalo.
Až kým neprišiel rok 631. |
1:45 14:45 |
Obraz č. 17 – Ext. Samovho kráľovstva, slovanského mesta. Hraná scéna: Ukážka nádhernej prírody a následne inscenácia života v rannom stredoveku, s trhom v jednom slovanskom ranno-stredovekom mestskom centre. Rozkvitajúce slovanské sídlo v Samovej ríši, ríši všetkých Vinidov. Následne záber na Samove sídlo; pred bránami do jeho „paláca“ stoja strážcovia. Prichádza vyslanec franského kráľa Sicharius preoblečený do slovanských šiat, lebo ho Samo odmietol prijať. Prichádza v rúchu so zahalenou tvárou, keď vojde do Samovej sály, sníme si kapucňu a odvážne predstúpi pred neho, aby mu odovzdal posolstvo. Samo rozhorčený vyskočí zo stolca, že prišiel napriek jeho odmietnutiu. Sicharius, takisto rozvášnený a presvedčený o moci svojej krajiny vyriekne slová s veľkou opovážlivosťou a žiada od neho okamžitú náhradu poškodenia, inak bude východiskom konflikt. Nastáva naozaj ostrý konflikt medzi dvomi predstaviteľmi veľmocí. Sicharius provokuje a dáva šancu k prehĺbeniu konfliktu, naráža na Sama a jeho kráľovstvo. V sále sú prítomní všetci slovanskí veľmoži a počúvajú túto hlbokú roztržku, ktorá môže znamenať pohromu a dorásť až k vojnovému konfliktu. Vo Fredegarovej kronike sa uvádza, že Sicharius ako hlúpy vyslanec natoľko rozhneval slovanského kráľa, že Samo dal vyslanca vyhnať z jeho krajiny. A tým bola spečatená aj ďalšia budúcnosť politických vzťahov medzi týmito dvoma štátmi. |
Zvuk: Zvuk
z reálneho obrazového materiálu, slovanské mesto. Sicharius: „Samo, kráľ
všetkých Slovanov, prichádzam za tebou v mene franského kráľa, aby som
ti odovzdal posolstvo.“ Samo: „Predsa som ťa
odmietol! Ako je možné, že v sebe nachádzaš toľkú opovážlivosť za mnou
prísť?“ Sicharius: „Pane, táto
správa je dôležitá pre prežitie vášho kráľovstva. Ľudia z vášho národa
usmrtili kupcov a obrali ich o majetok, a preto v mene
našej mocnej ríše žiadame okamžitú náhradu! Nech sa nikto neodvažuje napádať
nás, najmocnejší národ! Vaše kráľovstvo je povinné službe tomu nášmu.
Slovanský bezbožný ľud je poddaný franskému!“ Samo: „Ak pôda, ktorú
máme, patrí Vám, a s nimi aj my, ste potom povinní zachovávať
s nami priateľstvo!“ Sicharius: „Nie je možné,
aby kresťania a sluhovia Boží uzatvárali priateľstvo s bezbožnými
psami.“ Samo: „Ak ste teda vy
Božími sluhami a my bezbožní psi, potom ak proti nim neustále konáte, máme právo
roztrhať vás zubami!“ |
1:45 16:30 |
Obraz č. 18 – Ext. vojenského zhromaždiska v Métach (história, prestrih) VOJNA. Hraná scéna: záber na nohy pochodujúcich vojakov po pláni, symbolizujúci príchod vojny. Na pláň pri Métach, kde sa hromaždilo vojsko, prišla obrovská organizovaná vojenská sila veľkej franskej armády pochodujúcej do slovanskej krajiny (cca 40-tisíc). |
Hudba č. 5: Vojenská,
výpravná hudba. Moderátor: Pre franského
kráľa Dagoberta slúžil tento incident ako perfektná zámienka. A prvé čo
spravil bolo rozhodnutie, že pokorí slovanskú opovážlivosť jedinou vhodnou
metódou; vojenskou silou. |
0:15 16:45 |
Obraz č. 19 – Ilustr. mapy (stratégia boja). Animácia: Zábery na digitálnu mapu Západnej a Strednej Európy s vyznačením Franskej a Samovej ríše. Vojsko zhromažďujúce sa v Métach, pokračuje v troch prúdoch; Alamani do Čiech, Austrázijci po Dunaji do centra Samovej ríše a Langobardi z Talianska do Korutánska. |
Moderátor: Franský kráľ
viedol vojnu podľa starej a osvedčenej stratégie. Vojsko postupovalo
v troch prúdoch, aby naraz zasadilo krajine rozhodujúci úder. Armáda
vyrazila z Mét, rozdelila sa; Alamani pokračovali do Čiech, Langobardi
do Korutánska a hlavné voje pod velením samotného Dagoberta smerovali do
centra Samovej ríše. |
0:20 17:05 |
Obraz č. 20 – Ext. Samovej krajiny, mapa (prestrih, priebeh vojny). Zábery zobrazujúce franskú armádu, ktorá vtrhla do Samovej krajiny. Obrazy vykresľujúce osady podpaľujúcich, ľudí vraždiacich, krajinu pustošiacich vojakov franskej armády, pochod vojakov tejto armády, ktorej sa najlepšie darí v otvorenom boji. Zábery na scénu otvoreného boja víťaziacich Alamanov a Longobardov, ktorí po boji odvádzajú veľký počet zajatcov. Digitálna mapa, na ktorej je vyznačená vtedajšia situácia, ako Alamani a Longobardi vtrhli do krajiny a spustošili územie, (vyznačená je symbolická vlajka víťazstva), avšak hlavná časť armády pod kráľovým Dagobertovým velením (s vlajkou označujúcou hlavné voje) narazí na pevnosť Wogastisburg, v ktorej sa opevnili najpočetnejšie oddiely Slovanov. |
Zvuk: Reálny zvuk z obrazového materiálu Moderátor: Severná a južná časť franského vojska pustošila celý kraj a odviedla veľký počet zajatcov. Franská moc slávila úpechy. Hlavná časť franskej armády pod velením Dagoberta tiahla do srdca Samovej ríše, aby rozbila moc priamo v centre štátu. Dagobertovo vojsko narazilo ale na hradisko, ktoré Fredegar pomenoval ako Wogastisburg. |
0:25 17:30 |
Obraz č. 21 – Ext. Wogastisburg –BITKA. Hraná scéna: Zábery na hlavné franské vojsko (cca 20-tisíc mužov zahŕňajúce v sebe najlepších franských vojakov), ktoré narážajú na veľké hradisko; Wogastisburg. Nastáva obliehanie a franské vojská sa pokúšajú o dobytie pevnosti. Narážajú na hradby, vniknú síce do pevnosti, ale predsa pred bránami víťazstva v malom priestore pri bráne hradiska nastáva krvavý boj zblízka, ťažký úder ohromuje franskú vojenskú, ale aj psychickú silu. Boj je naozaj veľký. Dagobert vysiela všetky oddiely na podporu dobýjania jednotiek. Odvážni Slovania sa ale nevzdávajú a rozhodujúcim úderom odrážajú útoky na hradby. Naozaj krutá bitka pokračovala a Slovania, využijúc ten správny okamih vyrážajú von a podnikajú veľký protiútok. Unavené franské vojsko prekvapia v tábore, zapália ho, pobijú všetkých vojakov až kým ich nezaženú. Vojsko, na čele so samotným Dagobertom, zbabelo uteká so svojho tábora a Samo so svojím vojskom na odvetu spustoší pohraničné oblasti v Durínsku. |
Hudba č. 6: Vojenská hudba, znázorňujúca veľké bojové stretnutie. Moderátor: Početné oddiely opevnených Slovanov kládli veľký odpor prichádzajúcim votrelcom. V trojdňovej bitke Slovania odvážne bránia svoju krajinu a odrážajú všetky útoky. Zvuk: Zvuk bitky, „reálny“ k obrazovému materiálu. Moderátor: Samovi sa podarilo obrátiť Dagobertovu taktiku proti nemu samému. Využil to, že franský kráľ rozdelil svoje sily a sústredil všetku slovanskú moc na jeden bod. Opevnil sa, čím získal taktickú prevahu. Rozhodujúcim úderom zasadil unaveným obliehajúcim vojskám ťažký zásah a zahnal ich. Možno franské vojská dosiahli čiastočné úspechy, ale Samo v rozhodujúcom boji hrdinsky vyhral a Frankovia, zanechajúc všetky stany a veci v tábore, spupne zutekajú a navrátia sa do svojich sídiel. |
2:00 19:30 |
Obraz č. 22 – Ext. hrad (hľadanie Wogastisburgu). Hraná scéna: Pomalý záber na prírodu v Bavorsku. Zábery prechádzajúce z lúky cez líniu farebnej vegetácie na hrad v diaľke… Ešte aj z hradu je počuť zvuky prírody, pokojnej planiny. Je to stredoveký hrad z čias Svätej ríše rímskej v Bavorsku. Jeden z mnohých hradov, o ktorých si historici mysleli, že je to legendárny Wogastisburg. A nielen v Bavorsku, ale aj v iných krajinách hľadali toto opevnenie. Po opevnení sa prechádzajú dvaja muži, vládca a jeho poradca diskutujúc o stave krajiny a o riešení istých problémov. |
Zvuk: Reálny zvuk z obrazového materiálu. Moderátor: Je tu ale jedna otázka; Kde sa nachádzal onen Wogastisburg, kde hlavné voje Samovej armády dosiahli legendárne víťazstvo? Hudba č. 7: Staroveká hudba. Hudba pripomínajúca starovek. |
0:25 19:55 |
2. DIEL
Obraz č. 1 –
Ext. Mikulčice (komplot, dosadenie Rastislava na trón), hraná scéna. Po dlhej tme sa
postupne objavuje veľký záber plochej krajiny zhora, zo vzduchu. Obrovské, až
po zuby ozbrojené franské vojsko pochoduje po pláni na Veľkú Moravu (cca
30-tisíc vojakov). Blízky záber pochodujúceho vojska, na čele ktorého tiahne
východofranský kráľ Ľudovít Nemec. Nasleduje záber
bitky, Moravania bránia predmostie Mikulčíc. Frankovia, dobre vycvičení
a početne silnejší, zaháňajú slovanských vojakov na útek. Budujú
priechod cez rieku, ktorá obklopuje mohutné mikulčické hradisko. Bráni ho aj
veľká drevená palisáda s obrovskými drevenými vežami, hrubou hradbou
a veľkým kniežacím palácom v strede hradiska na vyvýšenine. Nasleduje záber
na kniežací palác veľkomoravského panstva a následné zábery hranej
scény. Do sály vládára vchádza veľký kráľ, Ľudovít Nemec so svojimi
najvernejšími rytiermi. Vchádza cez bránu, dominantne a nahnevane
prechádza vedľa zbrojnošov. Prichádza priam kričiac na Mojmíra, Mojmír sa
zdvíha a Ľudovít Nemec ho žiada, aby sa vzdal svojho postavenia, berie
Mojmírovi korunu a hádže ju na zem, čo pôsobí veľmi urážlivo.
Porazený Mojmír sa pozerá na Ľudovíta bez šance odporu, vystrašene, priam
zbabelo. Následný záber
predstavuje Rastislava, ukazuje sa jeho podobyzeň a následná hraná scéna
korunovácie, ustanovenia za veľkomoravské knieža. Záber odjazdu
od mohutných Mikulčíc, v obraze sa ukazujú franské vojská pochodujúce
preč v domnienke, že sem už nikdy viac nebudú musieť pritiahnuť.
Následne záber na dnešné Mikulčice, na archeologické pozostatky a výskumy
starých sídiel. Konečný záber
pred zvučkou na podobu tváre Rastislava. |
Hudba č. 19: Majestátna
pomalá hudba. Moderátor: V roku 846
vytiahol východofranský kráľ Ľudovít Nemec s vojskom proti Veľkej Morave.
Hrozilo totiž, že sa stane nezávislou od franskej moci. A to rozhodne
nechcel pripustiť. Zvuk: Reálny zvuk z
obrazového materiálu (bitka). Moderátor: Akcia sa
skončila komplotom. Východofranský kráľ zosadil Mojmíra z trónu. Aby si upevnil
moc, chcel na veľkomoravský kniežací stolec posadiť svojho človeka. Dosadenie
nejakého bavorského vyslanca by vyvolalo vzburu a nepokoje, a preto
si vybral niekoho z mojmírovskej dynastie. Dosadil na trón niekoho, kto
sa zdal byť loajálny a naklonený na franskú stranu. A bol to
Mojmírov synovec, Rastislav. Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu. Moderátor: Paradoxne sa
franským dosadencom stal človek, ktorý bol neskôr hlavným protagonistom
odporu voči franskej moci. Franská ríša sa v Rastislavovej loajálnosti
zmýlila. Práve za jeho vlády nastal na území Veľkej Moravy veľký kultúrny
rozvoj. Za vlády Rastislava sa Veľká Morava stala veľkou vojenskou mocnosťou
v Európe. Jej najväčší rozvoj mal ešte len prísť. |
2:10 2:10 |
Obraz č. 2 –
(upútavka). Úvodná
upútavka sa skladá zo stručného zostrihu celého dokumentárneho seriálu,
hlavne z obrazov predstavujúcich osobnosti, bitky, hrady a opevnenia. Pozadie
je bledohnedé, s digitálnou mapou oblasti zodpovedajúcej územiu Veľkej
Moravy. |
Hudba
č. 1: Výsostná
a mohutná hudba, najvhodnejšie z opery Kráľ Svätopluk od Eugeňa
Suchoňa. |
0:35 2:45 |
Obraz č. 3 –
(titulok). Titulok: Veľká Morava Titulok: 2.časť Konštantín a Metod |
Moderátor: Slovenská
televízia uvádza päťdielny dokumentárny seriál o histórii dovtedy
najväčšieho zjednoteného slovanského štátu Veľká Morava. Časť druhá –
Konštantín a Metod. |
0:15 3:00 |
Obraz č. 4 –
Ext., mapa, Rím, Konštantínopol
(Byzantská ríša). Po tme sa objaví
digitálna mapa, zobrazujúca Byzantskú ríšu v časoch Konštantína
a Metoda, teda v polovici 9. storočia. V tej dobe sa
rozprestierala na Gréckom polostrove, v Trákii s Konštantínopolom
a v Malej Ázii len po Kapadókiu. Ďalej na východ sa rozprestieral arabský
svet tlačený smerom k Egejskému moru Bulharmi, ktorí prišli spolu so
Slovanmi so svojimi sídlami až priveľmi blízko k Solúnu, k rodisku
Cyrila a Metoda. Záber na grécke
sochy, Akropolu v Aténach, symboly znázorňujúce vyspelú grécku
civilizáciu. Po prestrihu sa
v zábere objaví Koloseum v Ríme a následne starý rímsky senát
(Forum Romanum), dva symboly rímskej moci a štátnosti. Pokračuje záber
na Rím prestavujúci jeho obrovskú cirkevnú moc. V obraze je Vatikán,
katedrála sv. Pavla so svojím námestím a okolitými záhradami, kaplnka na
Vatikánskom návrší. Záber na
Konštantínopol v dnešnej podobe (Istanbul). Veľké a silne opevnené
mesto na Bospore, pri zátoke Zlatého rohu, s nádherným chrámom Hagia
Sofia zo 6. storočia. Prestrih na
poetický záber Konštantínopolu zo stredoveku (počítačová animácia).
Počítačová animácia predstavuje Konštantínopol s mohutnými hradbami
a s celou jeho veľkoleposťou, ktorý je napadnutý Turkami. Hraná
scéna predstavuje veľké osmanské vojsko, ktoré útočí spoza mora na hradby,
(s obrovskou bombardou) s loďami vytvára akýsi „most“, cez ktorý
prechádzajú vojaci dobyť mesto. Konečný záber
predstavuje pohľad na horiaci Konštantínopol, s vejúcou osmanskou vlajkou na
najvyššej veži. |
Moderátor: Byzantská ríša. Patriarchijný štátny útvar prameniaci
z civilizácie vyspelej gréckej kultúry, neskôr súčasť Rímskej ríše ako
provincia s názvom Acháia. V roku pána 395 došlo k rozdeleniu
Ríma na dve časti. Byzancia existovala ako bývalá Východorímska ríša až do
pádu Rímskej ríše v roku 476. Rím, ako
všeobecne uznávaná historická epocha, ovplyvnil tak ako celý starovek
a uberanie sa európskej histórie, rovnako aj celý život na tomto území.
Štátny útvar a politická situácia z čias rímskych sa tu zachovala a
pretrvávala až do neskorého stredoveku. Kultúra, životný štýl tohto vyspelého
štátu pramenili z gréckej múdrosti a rímskej štátnosti. Aj keď Byzantská
ríša vychádzala z Rímskej ríše, po niekoľkých storočiach sa od nej
začala odkláňať, nábožensky ako aj politicky. Rím si po veľkých utrpeniach
a vyľudnení konečne zabezpečil znovu svoje postavenie a vykĺzol
z Doby temna. V rannom stredoveku sa stal už vážnou
konkurenciou Konštantínopolu. V Byzancii vládol patriarchát
a pretrvávali rozdielne názory, či svetské alebo náboženské. Ideologicky
sa odkláňala od Rímskej oligarchie a pápežskej moci, čo viedlo ku
konečnému znepriateleniu týchto dvoch náboženských veľmocí a rozdeleniu
kresťanstva na dva prúdy. Na západné a východné. Byzantská ríša, po
mnohých storočiach stratila svoju vtedajšiu moc z časov neskorej antiky
a ranného stredoveku a nakoniec svoj boj o náboženskú prevahu
prehrala. Viedlo to až k veľkolepému dobytiu Konštantínopolu osmanskými
Turkami 29. mája 1453, čím sa začala epocha vlády polmesiaca nad
juhovýchodnou Európou. Hudba č. 20: Vojensky
znejúca arabská hudba. |
2:15 5:15 |
Obraz č. 5 –
Ext., Solún, Bulharsko (Úvod k dielu o Konštantínovi a Metodovi),
reál, hraná scéna. Dlhý záber
predstavuje bulharskú krajinu. Dnešné Bulharsko, kde sa ešte aj dnes používa
cyrilika, ktorú vytvorili solúnski bratia Cyril a Metod. Zábery na
miesta pomníkov a sôch, na kultúrne pamiatky pripomínajúce
solúnskych misionárov. Zábery na
výtvarné diela, obrazy malieb, kresieb, sôch a tapisérií zobrazujúcich
byzantských učeníkov, rozširovateľov Písma Svätého. Hraná scéna
vykresľujúca misiu solúnskych bratov na Veľkej Morave, misiu rozširovania
Božieho slova napísaného v novej kultúre, novým písmom, cyrilikou. Rastislav,
majúc na tomto diele veľkú zásluhu, víta spolu so svojím ľudom Cyrila
a Metoda vo svojej krajine. Víta ich v zástupe ľudí pri vchode
do Mikulčíc, kde sa zhromaždili obyvatelia Veľkej Moravy. Nasleduje záber
zobrazujúci Staré Mesto pri Uherskom Hradišti, cirkevné centrum
a Veľkomoravskú akadémiu spolu s veľkou bazilikou. V zábere je
vykreslená krása baziliky osvetlenej slnečným jasom, stovky prichádzajúcich
ľudí, pred ktorých predstupujú solúnski misionári a akadémia, kde učia
svojich pokračovateľov. |
Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu (príroda). Moderátor: Prečo spomíname
Byzantskú ríšu? Z tejto krajiny pochádzali slávni solúnski bratia.
Misionári, ktorí priniesli na územie Veľkej Moravy cyriliku a významným
spôsobom prispeli k vzniku viacerých kultúr. Rastislavova obrovská
zásluha spočíva v utvorení slovanských národov. A v utvorení
ich kultúry. Učenníci z Byzantskej ríše ovplyvnili celý priebeh dejín.
Spoluvytvárali národnú identitu Slovanov, ktorá neskôr pomáhala prekonávať
ťažké časy. A teraz si budeme pripomínať tieto udalosti. Teraz si
pripomenieme dielo Konštantína a Metoda. Hudba č. 21: Veľkolepá
hudba. |
1:30 6:45 |
Obraz č. 6 –
Int., ext., Mikulčický kniežací palác, výstavba hradísk (Jadro seriálu,
Rastislav). V zábere
sú z vtáčej perspektívy predstavované Mikulčice, hradný komplex s veľkým
kniežacím palácom. Titulok: Mikulčice Scéna
predstavujúca kniežací palác z vnútra, veľkú kamennú stavbu, cez jej sály
a chodby prechádzajúceho človeka. Po tmavej chodbe s fakľami na
stenách a strážami pri každej bráne prichádza až k veľkolepej
bráne, ktorá sa otvára do honosnej kniežacej sály. Uprostred sály, v strede silných
mohutných stĺpov sa vynára Rastislav za veľkým stolom a okolo neho
dôležití veľmoži. Rastislav sedí na svojom tróne umiestnenom za vrchstolom,
pri ňom stojí bavorský biskup, ako symbol vazalstva Veľkej Moravy franskému
kléru. Dlhý záber na Rastislava, na jeho
tvár vyjadrujúcu odhodlanosť. Vládca náhle vstáva, biskup naňho nalieha,
hnevá sa, Rastislav sa k nemu obracia, pohŕdavo odvetie
a v sprievode svojich veľmožov odchádza preč zo sály. Prestrih do obrazu príchodu Rastislava
k Devínu. Vládca cvála so svojimi rytiermi na koni k Devínu, ktorý
je v stavebnej prestavbe. Okolo pôvodnej osady prebieha budovanie
drevených hradieb a na vrchu stavba kamennej pevnosti. Záber zhora
predstavuje obrovský pevnostný komplex, ktorý nedokázala zlomiť ani
východofranská vojenská sila. Záber, ako Rastislav pochoduje do vnútra
osady Devín, davy ho vítajú a on so svojimi veľmožmi cvála smerom
k Devínskemu hradnému komplexu. V dlho-odďaľujúcom zábere sa
ukazuje celý Devín, mohutné pozorovacie stanovište na hranici
s Východofranskou ríšou, podobné skôr veľkej pevnosti. |
Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu. Moderátor: Tento príbeh sa
začína úplne v úzadí, v počiatkoch vlády nového kniežaťa. Rastislav, ktorý
vyrastal v bavorskom prostredí kléru, sa stal franským dosadencom na
veľkomoravský trón. Rastislav mal byť riadenou bábkou Frankov, ktorá ich
poslúchne na slovo. Tak sa stala Veľká Morava na istý čas franským vazalom.
V tejto súvislosti vystupuje jedna otázka: bol Rastislav naozaj verným
psom Východofranskej moci a mienil jej byť podriadeným po celý život? Alebo bol
o niečo múdrejší a tieto roky pokoja využil na vnútornú
stabilizáciu krajiny a vytváranie pôdy na novú veľkú ofenzívu? Hudba č. 3: Prestrihová
stredoveká hudba. Moderátor: Prikláňame sa
k druhej mienke. Rastislav
v čase vazalstva pripravoval krajinu na novú vojnu. Bolo treba naplniť
sýpky, pripraviť vojakov, zohnať výzbroj a vycvičiť vojsko. Rastislav
dal vybudovať také honosné pevnosti, ktoré naháňali strach aj franskej moci
a ponižovali celý vojenský potenciál východofranskej vojenskej sily. Toto všetko
bolo potrebné k vojnovému konfliktu s takou veľmocou, akou bola
Východofranská ríša. Hudba
č. 17: Prestrihová
výstižná, dramatická a mohutná hudba. |
2:00 8:45 |
Obraz č. 7 –
Ext., Východofranská ríša, Čechy (Situácia vo VF ríši). Obraz
predstavuje mesto Frankfurt nad Mohanom v podobe, v akej
pravdepodobne vyzeral za čias Ľudovíta Nemca (animácia). Hraná scéna začína záberom
na východofranského kráľa Ľudovíta Nemca vo svojej kráľovskej paráde,
v kožuchu, s korunou a žezlom v ruke, sediaceho na tróne
v Dóme vo Frankfurte. Scéna pokračuje
predstavením Ľudovíta Nemca na čele tiahnuceho vojska. Následný obraz
zobrazuje krajinu národa Čechov, neskoršie územie slávneho Českého kráľovstva
rodu Přemyslovcov (napr. Přemysel Otakar II; ktorý padol v roku 1278 v Bitke na Moravskom poli). Scéna zobrazuje
bitku medzi Čechmi a Frankami. Česi útočia proti východofranským
ťažkoodencom svojím slovanským spôsobom útoku kopijníkov, nastáva krvavý boj
zblízka. Ďalší obraz
predstavuje lesy, lúky a planiny povodia veľkej rieky Labe.
V nížine, na jednom hradnom návrší stojí Pražský hrad (animácia
pravdepodobného výzoru v tom období). Prestrih na dnešnú Prahu,
stovežaté mesto. Prestrih
do záberu vykresľujúceho príchod východofranského kráľa k českým
kniežatám. Scéna jeho príchodu na hradisko, priznania národnej nezávislosti
Čechov, ktorí však vazalmi stále ostávajú. České kniežatá sa na znak podriadenia
Ľudovítovi Nemcovi hlboko klaňajú. |
Moderátor: Zatiaľ, čo
Rastislav pripravoval svoj plán,
Východofranská ríša sa zaoberala inými problémami. Ľudovít Nemec,
východofranský kráľ sa stal veľkým a rozhodujúcim panovníkom na politickom
parkete Európy. A po vyriešení problémov na Veľkej Morave prišli nové
starosti. Tentoraz to boli Česi. Hudba č. 6: Vojenská hudba, znázorňujúca veľké bojové stretnutie. Moderátor: Národ Čechov sa
chcel odtrhnúť a stať sa nezávislým. Ľudovít Nemec na to reagoval zvyčajným
spôsobom, a to vojenským. Boje v Čechách prebiehali od roku 847 až
849 a východofranské vojská spustošili celý kraj. Česi ale neboli úplne
porazení, bránili sa statočne a dostavili sa nielen porážky, ale aj
víťazstvá. Treba povedať, že Česi si vydobili určitú nezávislosť. Nie ako
štátne zoskupenie, len ako národ, aj keď naďalej zostali vazalmi
Východofranskej ríše. Ďalším
konfliktom sa nevyhli ani ostatné slovanské krajiny. Hudba č. 3: Prestrihová
stredoveká hudba. |
1:15 10:00 |
Obraz č. 8 - Srbsko, mapa (Srbská vojna, prechod
k moravsko-franskej vojne). Obraz
znázorňuje srbskú krajina, povodie Sávy a Dunaja, v zábere sú pláne
a lesy patriace slovanskému národu. Záber pochodovania franského vojska. Digitálna mapa
zobrazuje Východofranskú ríšu spolu s jej susedmi. Viditeľné sú
jednotlivé krajiny; Korutánsko pod franskou mocou, podriadené vazalské štáty
Chorvátsko, Srbsko a národy Čechov, Lužických Srbov a nakoniec
samozrejme slávna Veľká Morava, na ktorú sa upriamuje najväčšia pozornosť. Nasleduje
prestrih z mapy na záber vojny. Rastislav s veľkomoravským mečom na
bedrách vznešene stojí na vrchu nad krajinou. Ukazuje sa detail jeho pohľadu
zahľadeného do ďaleka. Vtom prichádza veľké franské vojsko a stavia
obrovský tábor. Z hlavného stanu vychádza Ľudovít Nemec a pozerá sa
na Rastislava. Upriamuje naňho svoj zrak, Rastislav po dlhej chvíli zdvíha
svoj meč nad hlavu, honosne ho drží na znak nezlomného odporovania franskej
vojenskej moci. |
Moderátor: V roku 851
na Východofranskú ríšu zaútočili Srbi. Útok na Korutánsko vyvolal nespočetné
reakcie a franská odplata pokračovala na srbskom národe. Východofranská
ríša bola práve v štádiu upevňovania moci a nachádzala sa
v zdanlivej dominantnosti. Dostávala sa do vlády nad okolitým svetom. Ale úplnej moci
nad svojimi susedmi sa Ľudovít Nemec nikdy nedožil. Práve bola
východofranská moc totiž na ceste k novému konfiktu, ktorý mal zmeniť
celý jej osud. Mal zmeniť celý život v krajine. Mal zmeniť celkovú situáciu
v Strednej Európe. Tá naozajstná
vojna bola ešte len na ceste. Dlhé obdobie moravsko-franských vojen sa ešte
len malo začať. Vojna sa
blížila. Hudba č. 2 Mohutná
a veľkolepá hudba. |
1:00 11:00 |
Obraz č. 9 –
Mikulčice, Devín (Moravsko-franská vojna pred rokom 855). V obraze je
franské vojsko, vojaci pochodujúci pod kopcom, v šíkoch a formáciách
zaujímajú bojové postavenia. Veľký široký
záber celého vojska, ktoré zaujíma postavenia, záber zhora. Prelínačka k
scéne predstavujúcej cirkevnú synodu v Regensburgu. V obraze
je predstavený kláštor z vonkajšieho pohľadu a následne aj jeho
vnútrajšok s prebiehajúcim súdnym procesom. Zhromaždenie biskupov
(kardinál, detail) vyhlasuje rozsudok proti akémusi Albgisovi, ktorý ukradol
manželku inému mužovi (blízky záber naňho a na stráže). Prestrih na
veľké a mohutné Mikulčické hradisko ukazujúce sa v úplne novej
podobe. Na druhom brehu rieky obkolesujúcej mesto postavili palisády, samotné
pevnostné hradisko zväčšili o mohutné a veľké drevené hradbové veže
s dvojstupňovými palisádami, veľkými a hrubými hradbami
a obrovským kniežacím palácom uprostred hradiska. |
Hudba č. 5: Vojenská,
výpravná hudba. Moderátor: Ľudovít Nemec
napadol so svojimi vojskami Veľkú Moravu v roku 855. Ako zámienka mu poslúžil
škandál, že Rastislav vo svojej krajine skrýval náboženských odsúdencov. Tri
roky predtým bol totiž vynesený rozsudok zboru biskupov v Regensburgu
proti nejakému Albgisovi. Ten ukradol inému manželku a odišiel
s ňou na Veľkú Moravu, kde neskôr za tento čin vypukla vojna. Skutočnosť
však bola taká, že rozhodujúcou príčinou moravsko-franskej vojny bolo niečo
úplne iné. Dôvodom konfliktu bola hrozba zo strany Veľkej Moravy. Teda
rozhodujúcim, „bojachtivým“ činiteľom tu bola Východofranská ríša. Ľudovít
Nemec sa bál ďalšieho nárastu veľkomoravskej moci, čo by mohlo viesť
k úplnej katastrofe. Veľká Morava by mohla dosiahnuť svoju
nezávislosť. |
1:00 12:00 |
Obraz č. 10 –
Ext. Východofranská ríša, Mikulčice (Výprava v roku 855). Veľké východofranské
vojsko (cca 35-tisíc vojakov) pochoduje rímskymi cestami, opúšťajúc Frankfurt
a smerujúc do veľkomoravskej krajiny. Vojaci prechádzajú cez Dunaj
a následne pripochodujú pod mikulčické hradisko, ktoré je veľmi silno
bránené. Ľudovít Nemec,
brázdiac na koni krajinou vidí, že Rastislavova moc narástla tak veľmi,
že teraz už predstavuje veľkú hrozbu. Muž, ktorému kedysi pomohol na
trón, je teraz jeho najhorším nepriateľom. Obraz končí
scénou vykresľujúcou franských vojakov útočiacich na veľkomoravské hradby. Veľký oddiel
Frankov je postrieľaný streľbou z lukov mieriacich z hradieb
a ostatní sú pobití pri pokuse prelomiť mocnú obranu Moravanov. Keď
Ľudovít vidí, že jeho vojakov odrážajú hneď pri prvej obrannej línii, rozkáže
útok odvolať. Odchádza
s neveľkou porážkou a plieni Rastislavovu krajinu (obraz
plienenia). Nasleduje
záber, ako Ľudovít odchádza so svojím vojskom, cvála za ním na koni
a poslednýkrát sa obracia smerom k Veľkej Morave. Blízky záber cez
celý obraz ukazuje zlostnú zaťatú tvár Ľudovíta Nemca, ktorý je potupený
svojou neschopnosťou pokoriť tento štát. V jeho výraze sa odzrkadľuje hrozná
nespokojnosť, pocit potupy z vojenských udalostí a súčasná odhodlanosť
bojovať ďalej v mene pomsty. |
Zvuk: Reálny zvuk z
obrazového materiálu (pochodujúce vojsko). Moderátor: A tak
Ľudovít Nemec zaútočil na Rastislavove kniežatstvo. Vtrhol na územie Veľkej
Moravy s obrovským vojskom. Bol pripravený pokoriť tento ohromný živel
odporu voči Východofranskej ríši. Rastislav však neprijal jeho spôsob boja
a opevnil sa do svojej veľkej pevnosti. Nastal krutý boj. Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu (bitka). Moderátor: Východofranské
vojská neboli schopné dobyť túto mocnú pevnosť. A tak sa Ľudovít zmohol
len na plienenie okolitej krajiny a bez významnejšieho víťazstva sa
rozhodol vrátiť späť. Dokonca pri návrate domov utrpel veľké straty, keď
naňho Rastislav útočil a plienil krajinu za Dunajom. Dalo by sa povedať,
že Ľudovít utrpel potupnú porážku. A to tým, že nebol schopný pokoriť Rastislavov
štát. Veľká Morava
ďalej prosperovala a rástla na moci. Výprava, ktorej cieľom bolo zničiť
ústrednú moc Rastislava, sa nepodarila. A preto sa Ľudovít Nemec
rozhodol pre ďalší pokus. Hudba č. 14: Prestrihová
mohutná hudba, tichá ale aj vážna. |
1:30 13:30 |
Obraz č. 11 –
Int., ext., Ríšsky palác, Dóm vo Frankfurte (Moravsko-franská vojna
v rokoch 856-858). Vonkajší záber
na Ríšsky palác vo Frankfurte prechádza do vnútra, do veľkej honosnej sály so
všetkým jej bohatstvom. Do sály veľkej franskej moci, kde sa rozhodovalo
o osude národov. V tejto sále sa teraz vládca Ľudovít Nemec radí so
svojimi veľmožmi o vojne so Slovanmi a na svojej stredovekej mape
ukazuje krajiny, ktoré zničí, ukazuje na dlhé slovanské ťaženie z rokov
856-858. Nasleduje veľký
a dlhý záber na Frankfurt, centrum Východofranskej ríše. Do stredu záberu je
zasadený monumentálny frankfurtský Dóm, symbol kresťanskej moci. Ďalší záber
predstavuje scénu bojov v Česku. Na Pražskom hradnom kopci bojujú
východofranskí vojaci. Nasleduje scéna, v ktorej do Mikulčíc prichádza
Sclavitagus, český knieža so svojou vernou družinou hľadať útočisko
k Rastislavovi. Scéna sa
prestriháva do Frankfurtu. Ľudovít Nemec sa vracia do mesta na koni po
výprave v Čechách. V zápätí si sadá na svoj trón ako mocný kráľ.
Záber sa prestriháva k Rastislavovi, ktorý tiež sedí na tróne, tiež ako
mocný kráľ. Nasleduje obraz
pochodujúcich vojakov. Ukazujú sa nohy východofranských vojakov, ktorí sú
pripravení zničiť Veľkú Moravu. Záber na Veľkú
Moravu, hradisko Devín ako symbol moci celého slovanského národa, v
zábere pod oslnivým západom slnka. |
Moderátor: Spolu
s odporom Rastislava prepukli vzbury u všetkých Slovanov. Tieto
pokusy o osamostatnenie riešila východofranská moc veľmi razantne.
V nasledujúcom roku, v roku 856 prepukla ďalšia vojna. Vojenská
výprava tentoraz smerovala proti Čechom. Východofranské vojská nivočili českú
krajinu a rozpútali veľké nepokoje. Programové vojny proti Slovanom sa
ešte prehĺbili druhou výpravou proti Čechom, pri ktorej vojská plienili aj
Rastislavovu krajinu. Hudba č. 13: Tichá,
prestrihová hudba v pozadí. Moderátor: V roku 857
bola česká krajina natoľko zničená, že české knieža Sclavitagus prišiel
hľadať útočisko k Rastislavovi. Veľkú Moravu bolo treba chápať ako
celok, pomocný štát Slovanov. Veľká Morava predstavovala precedens
k akémukoľvek ďalšiemu odporu v slovanských krajinách. Ona, krajina
Rastislava bola príčinou týchto konfliktov. A túto skutočnosť pochopil
aj Ľudovít Nemec. Na to, aby
získal kontrolu nad západnými Slovanmi, musel zničiť tento štát, musel
vymazať Rastislavovu krajinu z mapy,
musel zničiť Veľkú Moravu. Hudba
č. 15 Mohutná,
vojenská hudba. |
1:35 15:05 |
Obraz č. 12 –
Kopec nad slovanskou krajinou, mapa, franský tábor (rok 858). Vtáčí záber,
v ktorom sa mihá bavorská a rakúska krajina, tvoriaca hranicu medzi
znenávidenými Slovanmi a Nemcami. Na vysokom kopci, týčiacom sa nad celou krajinou, sa
objavuje veľká franská armáda. Tisíchlavá, po zuby ozborojená, obrovská
východofranská armáda pripravená na veľkú ofenzívu. Na tomto kopci, pred
celým veľkým vojskom sedí na koni Ľudovít. Pozerá sa z kopca na výhľad,
ktorý sa mu naskytol, na krajinu veľkomoravského kraja. Ľudovít Nemec
na koni s tvárou vyjadrujúcou odhodlanosť, statočnosť a túžbu po moci,
honosne sa týčiaci nad celou krajinou, pripravený pokoriť všetkých Slovanov.
S týmto záberom v pozadí sa objavuje celá východná hranica
Ľudovítovej ríše, veľká
a rozsiahla krajina Slovanov, s mocnou Veľkou Moravou
uprostred, ktorá bola jeho hlavným terčom. Scéna
zobrazujúca nočný franský tábor. V tábore, pozostávajúcom
z množstva stanov s horiacimi fakľami, prichádzajú poslovia
k hlavnému stanu, k stanu východofranského kráľa. V hlavnom
stane, za strážami, ktoré vpúšťajú poslov, sedí Ľudovít Nemec vo svojom
kresle. Tí prichádzajúci ľudia sú sprisahanci proti Karolovi Holému,
Ľudovítovmu bratovi vládnucemu vo Francii. Sprisahanci sa mu prihovárajú,
kľaknú si pred neho a žiadajú o pomoc. Ľudovít, od vekov chamtivec,
chvíľu rozmýšľa, vstane z kresla a jasným slovom rozhodne presadiť
si moc na západe, ísť proti svojmu bratovi. Prestrih na
veľkomoravskú krajinu. Záber na ľudí, ako si pokojne žijú na úrodných
poliach Podunajskej nížiny. |
Moderátor: Ľudovít Nemec,
východofranský vládca, sa v roku 858 pripravoval na veľkú ofenzívu.
Plánoval zaútočiť na celom dlhom slovanskom ťažení a udusiť Veľkú Moravu
zo všetkých strán. Toto mala byť veľká vojna. Bola namierená
proti všetkým neposlušným slovanským kmeňom a mala za cieľ navždy
vyriešiť problémy na východe. Jej výsledkom mala byť absolútna moc nad
východnou hranicou Ľudovítovej ríše. Proti Veľkej Morave mala smerovať armáda
pod velením Karolmana, Ľudovítovho syna. Vojaci stáli v plnej zbroji na
zhromaždiskách. Východofranské vojsko, väčšie ako nikdy pred tým, bolo
pripravené pokoriť Slovanov. Vojsko stálo na miestach a čakalo na ústredný
povel, na povel, ktorým mohli rozbiť Veľkú Moravu. Hudba
č. 17: Prestrihová
výstižná, dramatická a mohutná hudba. Moderátor: Tento povel ale
nedošiel. Dôvodom bolo
to, že Ľudovít dostal tesne pred tým dôležitú správu. Tá správa bola od
feudálov, ktorí sa sprisahali proti jeho bratovi, Karolovi Holému, vládnucemu
vo Francii. Sprisahanci žiadali od Ľudovíta Nemca pomoc. A on,
východofranský kráľ, vycítiac možnosť rozšírenia moci na západe, sa rozhodol
zapliecť do udalostí. Jeho chamtivosť a nenásytnosť zamiešala karty.
Vďaka tomu, že bažil po moci, zachránil Veľkú Moravu pred zánikom. Ľudovít sa
zamiešal do situácie a tak nastal na tri roky na východe pokoj. Počas celého
tohto času krajine nad Dunajom bezpečne vládol Rastislav. Hudba č. 8: Prestrihová mohutná a záhadná hudba. |
1:45 16:50 |
Obraz č. 13 –
Východná Marka, hrad tajného stretnutia (Karolman a sprisahanie). Záber na krajinu
Veľkej Moravy, hradisko Devín a osadu Pohansko. Nasleduje záber na
roľníkov zbierajúcich úrodu a napĺňajúcich sýpky, na vojakov zhromažďujúcich
sa v kasárňach a berúcich si zbrane. Nočný záber na
temný hrad, na temnú chodbu, na bránu pri vchode do sídla, osvetlenú fakľami.
Cez bránu prichádza muž v rúchu, prechádza vedľa stráží a kráča
chodbami do hlavnej sály, aby doniesol správu Karolmanovi. V priestannej
sále, uprostred pri stole, okolo ktorého sedia sprisahanci, stojí hlavný
vodca sprisahancov; gróf Ernst. Pustí sa do
pomalej chôdze, pri ktorej rozpráva ostatným bohatým feudálom o krokoch,
ktoré sú potrebné pre dosiahnutie úspechu na slovanskom ťažení. Kráča pomaly
okolo stola, so zloženými rukami za chrbtom. Záber upriamený naňho sa
zastavuje. Následne gróf Ernst uvidí, ako prichádza posol, ktorý mu
prináša správu. Po prestrihu sa ukazuje za stolom prísediaci sprisahanec
Karolman, syn Ľudovíta Nemca. Karolman, ktorý si znepriatelil vlastného
otca. Následne vstáva
a prehovorí. Rozpráva o priateľstve s veľkomoravským kniežaťom
Rastislavom, ktorý bude spoločne s ním plieniť krajinu. Vo veľkom
chráme, pred všetkými veľmožmi zeme sa Karolman vyhlasuje za miestneho
vládcu. V pozadí scény sa objavuje digitálna mapa zobrazujúca jeho
krajinu až po rieku Inn a pohyb Rastislavovho vojska. Do franskej
krajiny vpochoduje veľké veľkomoravské vojsko. Slovanskí vojaci porážajú
miestnu domobranu pri bránení vidieka v Bavorsku a vojsko napácha
veľkú skazu v krajine (obraz plienenia). |
Moderátor: Veľkomoravania
potrebovali tento čas na dôkladnú prípravu na ďalší konflikt. Využili každú
štrbinu, aby narušili či zvnútra rozložili východofranskú moc. Zatiaľ čo sa
Ľudovít zaoberal problémami na západe, v krajine práve vznikala skupina
odbojníkov. Týchto neskôr Rastislav využil pre oslabenie východofranskej
politickej moci. Príležitosť prišla o chvíľu. Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu. Moderátor: Odbojnícku
skupinu viedol dávny priateľ Ľudovíta Nemca, gróf Ernst. Bol presvedčený
o tom, že vladárov postoj k situácii na slovanskej pôde môže mať
neblahé následky pre celú ríšu. Upozorňoval na nesprávne rozhodnutia Ľudovíta
Nemca zaoberať sa v týchto ťažkých časoch situáciou v susednej
Západofranskej ríši. Dôležité bolo ale to, že gróf Ernst bol svokrom kráľovho
syna Karolmana. A Karolman stál na jeho strane. Spriahol sa
proti svojmu vlastnému otcovi. Hudba č. 22: Prestrihová
dramatická hudba. Moderátor: Sprisahanie
prinieslo výhody aj pre veľkomoravský štát. Karolman sa odklonil od otca a zmocnil sa časti ríše s pomocou
Rastislavovou. Stal sa novým a nezávislým panovníkom a zmocnil
sa krajiny až po rieku Inn. A veľkú zásluhu na tomto niesol aj
veľkomoravské knieža. Rastislav potom lúpil v Ľudovítovej krajine ako
„spojenec“. Tento veľký vnútorno-dynastický konflikt sa odohral v roku
860. Toto sprisahanie zmenilo celkovú situáciu na Dunaji. Vyvolalo taký veľký
nárast Rastislavovej moci a slávy, že ho bolo treba ešte dlhý čas hasiť. |
1:50 18:35 |
Obraz č. 14 –
Blatnohrad (odstránenie Pribinu). Obraz zobrazujúci
Blatnohrad v čase 60. rokov, ešte za vlády Pribinu. Obraz sledujúci dlhý
záber na mesto spolu so stepnou krajinou okolo jazera. V zábere sa
ukazuje nádherná stredoveká metropola s množstvom chrámov, s veľkou
bazilikou pri hradnom nádvorí nachádzajúcou sa na kopci. Veľké mesto sa
predsatavuje ako živá metropola. Vnútri v ňom sa zobrazujú veľké
trhy, okolo ktorých stoja mohutné hradby a v kostoloch sa konajú
omše bavorských kňazov a biskupov. Obraz
zobrazujúci Pribinu v kniežacom paláci. Prestrih do scény vykresľujúcej
Pribinu kráčajúceho od brány na hradnom kopci, popri mohutnej bazilike s
výhľadom na celé mesto. Naproti sa ukazuje kopec predstavujúci obranu mesta
chráneného z dvoch strán horami, z východnej strany jazerom
a zo západnej strany silnými hradbami (počítačová animácia). Záber
vykresľujúci vraždu Pribinu vykonanú v temnej chodbe agentom Karolmana
(v zábere sú len tiene odrážajúce sa na protiľahlej stene). |
Hudba č. 13: Tichá,
prestrihová hudba v pozadí. Moderátor: Za pomoc, ktorú
Rastislav poskytol Karolmanovi, žiadal jediné; a to odstránenie Pribinu.
Mal tak v úmysle oslabiť východofranskú moc v Blatnohrade
a priniesť Pribinovho syna Koceľa do svojho ovčinca. Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu. Blatnohrad bol
v tom čase rozkvitajúcim mestom. Celú Panóniu dostal Pribina v roku
847 do trvalého vlastníctva. Pribina sa konečne stal vládcom v silnom
kniežatstve. Ale aj z jeho
strany prichádzala hrozba. Nebol totiž priateľsky naladený
k mojmírovskej dynastii. Karolman
v tejto situácii, rozmýšľajúc unáhlene, vykonal to čo od neho Rastislav
žiadal. Pribina padol v boji alebo bol zavraždený. Isté je, že zomrel
a Koceľ, cítiac vtedajší pulz doby, ochotne jednal s Rastislavom.
Takto sa skončila vláda Pribinu, takto sa uzatvoril jeho osud. |
1:15 19:50 |
3. DIEL
Obraz č. 1 –
Ext., int., Nitra, Mikulčice, Bavorsko, Veľká Morava (Koniec Rastislavovej
vlády a zrada Svätoplukova). Obraz
predstavuje Nitru s jej typickým vysokým hradným kopcom uprostred nížiny
a majestátnym kniežacím opevnením. Obraz je ofarbený žiarivým svetlom
slnečného západu, na oblohe sa objavujú veľké ťažké mraky putujúc
zachmúrenou krajinou. Záber na sídlo,
potom na krajinou pochodujúcich veľkomoravských vojakov. Prestrih na
scénu do vnútra paláca, kde sa Svätopluk stretáva s veľmožmi. Opozičná
skupina pod vedením Rastislava horlivo rokuje o ďalšej budúcnosti
a o Karolmanovi. Potom všetci vstávajú od stola, vytasia meče a
spoločne prisahajú na boj za budúcnosť veľkomoravského ľudu, čím spečatia
sprisahanie. Záber na
Svätopluka, ktorý nasadá na koňa pred palácom a vydáva sa do Bavorska
cválajúc smerom k zapadajúcemu slnku do východofranskej krajiny. Svätopluk sa
v ďalšom obraze poddáva Karolmanovi, dáva mu sľub vernosti a on mu
za to ponúka pokoj a mier. Karolman chytí Svätopluka za plece a dáva mu
falošný sľub, že túto zmluvu zachová. Scéna sa
presúva do Mikulčíc, do sály, kde sa upriamuje na sediaceho Rastislava. Do miestnosti
vchádza poradca a prináša mu správu o Svätoplukových činoch.
Veľkomoravské knieža sa silne rozhnevá a zúrivo stiera na stole
umiestnené predmety zhadzujúc ich na
podlahu. Spomalený záber padajúcej čaše v zápätí rozbitej na márne kúsky
umocňuje emotívnosť obrazu, ktorý prechádza na Rastislavovu stuhnutú tvár, na
pery hovoriace o vražde. Nasleduje scéna
hostiny, za stolom plným jedla sedia s Rastislavom na hlavnom
stolci veľmoži z veľkomoravského
dvora. Všetci vstávajú a dvíhajúc čaše pripíjajú na nezávislosť. Aj Svätopluk
pripíja s pichľavým pohľadom pozerajúcim sa na Rastislava. K stolu
prichádza verný vládcov sluha a šepkajúc do ucha zvestuje mu správu o odhalenom sprisahaní. Svätopluk sa
zdvíha od stola a oznamuje svoj odchod na poľovačku so sokolmi. Otočí sa
a so svojou družinou odchádza z hostiny. Rastislav sa nečinne
prizerá, rázne položí pohár a rozhodne sa nasledovať svojho protivníka,
ktorého nájde uprostred lesnej čistinky, ako sa zabáva so sokolmi. Zábavu
preruší hluk z kopca cválajúcej vojenskej družiny s Rastislavom na
čele, smerujúci rovno k Svätoplukovi. Svätopluk pohotovo nasadá na koňa
a cvála preč. Rastislav
naháňa Svätopluka a sám sa chytá do pasce, dve družiny sa zrážajú
a nastáva urputný boj. Rastislav je
zranený, zajatý a prinášaný k nohám Svätopluka, ktorý rozkáže odovzdať
ho Karolmanovi. Nasleduje obraz
transportu poníženého zajatca Rastislava, ako ho zo silným vojenským
sprievodom prevážajú do Bavorska, do Regensburgu, kde ho budú súdiť. Za
silného slnečného svetla je prevážaný východofranskou krajinou,
s množstvom vojakov do zajatia. |
Hudba č. 26: Mohutná
a výrazná úvodná hudba. Moderátor: Píše sa rok
870. Veľkomoravská krajina je zmietaná vážnou vnútroštátnou krízou, hlboko poznačená minuloročnou pustošivou výpravou a oslabená dlhotrvajúcou vojnou za nezávislosť. Veľká Morava nutne potrebovala dlhodobý a rozhodujúci mier na vnútornú stabilizáciu a reorganizáciu štátnej správy i armády. Toto napätie v kniežatstve naštrbilo Rastislavovu autoritu. Začala sa formovať opozičná skupina s rozdielnou politikou. Na čele tohto zoskupenia stál sám Svätopluk. Vládca Nitrianskeho panstva sa rozhodol riešiť situáciu podľa vlastného uváženia. Svätopluk sa poddal Karolmanovi ako jeho vazal a za to dostal zaručenie mieru a pokojného prosperovania štátu. Tento krok mal ale oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky. Hudba č. 8: Prestrihová mohutná a záhadná hudba. Moderátor: Rastislav sa na svojho synovca silne rozhneval, jeho počínanie pokladal za zradu a takéto priestupky sa vtedy tvrdo trestali. Rozhodol sa Svätopluka na hostine zavraždiť. Hudba č. 24: Mohutná
a výrazná hudba do prestrihu. Moderátor: Vnútrodynastické
napätie bolo čoraz silnejšie. Tieto vzťahy sa vyostrili až do takej miery, že
viedli k rozhodnutiu o vražde Svätopluka. Priamo v Rastislavovom
prostredí sa ale našli veľmoži, ktorí tento krok považovali za neprimerané
riešenie sporov. A tak bol Rastislav prezradený. Svätopluk uprostred
hostiny zahlásil, že si ide zapoľovať so sokolmi. Svojím odchodom prekazil
plány svojho strýka. Rastislav si bol vedomý prekazenia jeho zámeru.
A tak sa so svojou družinou poponáhľaľ prenasledovať Svätopluka po moravských lesoch a hájoch
s úmyslom zajať ho. Hudba č. 22: Prestrihová
dramatická hudba. Moderátor: Vtedy,
v tomto osudovom čase zasiahol Boží súd, ako hovorí Fuldský letopisec.
Stal sa presný opak a Rastislav bol zajatý Svätoplukom. A odovzdal
veľkomoravské knieža Karolmanovi. Stal sa veľký obrat vo veci a situácia
bola neuveriteľne napätá. Veľká Morava bola na pokraji svojho konca, na samom
konci zápasu. Končil sa zápas o nezávislosť. |
2:30 2:30 |
Obraz č. 2 –
(Upútavka). Úvodná
upútavka, stručný zostrih celého dokumentárneho seriálu, hlavne obrazy osobností, bitiek, hradov a opevnení.
Pozadie
bledohnedé, s digitálnou mapou oblasti zodpovedajúcej územiu Veľkej
Moravy. |
Hudba
č. 1: Výsostná
a mohutná hudba, najvhodnejšie z opery Kráľ Svätopluk od Eugeňa
Suchoňa. |
0:35 3:05 |
Obraz č. 3 –
(Titulok). Titulok: Veľká Morava Titulok: 3.časť
Svätopluk
|
Moderátor: Slovenská
televízia uvádza päťdielny dokumentárny seriál o histórii dovtedy
najväčšieho zjednoteného slovanského štátu Veľká Morava. Časť tretia –
Svätopluk |
0:15 3:20 |
Obraz č. 4 – Ext.,
int., Veľká Morava, hrad (Príčina Svätoplukovej politiky). V obraze
je veľkomoravská krajina (Nitrianske panstvo), pulzujúca a žijúca svoj
každodenný život. Roľníci orú na poliach, v jednej väčšej osade (napr. v
Majcichove) prebieha trh na trhovisku, kováč kuje meče. Nasleduje
prestrih do hradu, v zábere je veľká brána, ktorá sa otvára a do
nej vstupuje muž. Ukazuje sa veľká a priestranná sála vo vnútri hradu,
kde sa stretávajú veľmoži pod vedením Svätopluka, sediaceho na veľkom
vyvýšenom stolci, znázorňujúcom jeho vládcovstvo. Prestrih na
Rastislava, zraneného, vyčerpaného a poníženého, ako ho prevážajú do
Bavorska, v klietke na voze, s veľkým vojenským sprievodom. Opakovaný
prestrih na Svätopluka, ako rozpráva pred celým zhromaždením veľmožov
s rukami položenými na stole, nakoniec sa vystiera a nasleduje
blízky záber na jeho tvár, vyrovnanú, spravodlivú, ale zároveň prísnu. Obraz vojny.
Záber na hotové práve ukuté meče v kováčskej dielni, ku ktorým
pristupujú muži, teraz už vojaci, berúc si jeden po druhom svoju zbraň. Záber na oheň
rozložený na počesť vojny. Oheň sa zväčšuje, stáva sa symbolom ničenia,
skazy, nenávisti a zároveň utrpenia. Záber na
vojakov v plnej výzbroji (brnenie, štít, kopija a meč na páse),
kamera prechádza od jedného k druhému, na polocelok. Scéna zobrazuje
Svätopluka prechádzajúceho sa po sále svojho hradu, v poloprázdnej,
veľkej a tmavej miestnosti. Kráča s rukami za chrbtom, od stolca
k oknu, cez ktoré sa pozerá na nádhernú krajinu, prírodu, široké pláne,
a to všetko pri koloryte silných farieb zapadajúceho slnka,
znásobujúceho mohutnú veľkoleposť záberu. |
Moderátor: Svätopluk bol
v tomto čase už pár rokov vládcom Nitrianskeho panstva. Ako synovec
Rastislava bol správcom strategicky najdôležitejšej časti Veľkej Moravy. V roku
870 ale Svätopluk učinil dôležitý krok, ktorý sa stal prelomovým vo
veľkomoravskej histórii. Uzavrel dohodu s Karolmanom ako jeho vazal.
Tento čin mal rozsiahle následky. Kvôli nemu došlo až ku konečnému prevratu a
k zajatiu Rastislava. Rastislav, muž, ktorý tak dlho bojoval proti
franskej moci za nadľudský cieľ dosiahnutia slobody pre národ, bol nakoniec
porazený vlastnou krvou. Úporne bojoval proti svojim nepriateľom
a pritom zabudol na priateľov. Následok bol však taký významný, že
znamenal jeho úplnú porážku. Rastislav bol zajatý a predvedený pred súd.
Tento nezlomný človek bol na konci svojich síl, utrpel jasnú porážku. Spolu s
ním mal zomrieť aj veľkomoravský národ. Prečo? Koho vinou?
Prečo Svätopluk zradil? Prečo a v mene akých záujmov takto činil? Pokúsme sme sa
na tieto otázky nájsť odpoveď. Hudba č. 8: Prestrihová mohutná a záhadná hudba. Moderátor: Veľkú Moravu už
15 rokov sužovala ničivá vojna. Moravsko-franská vojna postupne oslabovala
krajinu a vyčerpávala jej materiálne zdroje. Veľkomoravská moc slabla.
Svätopluk bol presvedčený, že Rastislavova politika sa dopracovala k mŕtvemu
bodu. Veľká Morava potrebovala pauzu, mierové obdobie, pretože inak môže
svoju vojnu prehrať. Kniežatstvo potrebovalo mier, inak bude odsúdené na
zánik. Môžeme teda povedať, že Svätopluk činil v záujme celého štátu, že
konal v záujme záchrany krajiny. Pretože všetky
zločiny učinené v záujme vyššieho dobra boli v tom čase
ospravedlniteľné. |
1:40 5:00 |
Obraz č. 5 –
Ext., Veľká Morava (Prestrih). Záber na
veľkomoravskú prírodu, na široký potok, voda sa valí dole údolím
a naráža s hrmotom na skaly. Záber
z diaľky na celý potok s obomi brehmi. Záber sa odďaľuje na celé
údolie, následný prestrih prechádza na záber z lesa na kopci. Záber je
smerovaný z lesa na údolie, uprostred neho sa valí potok. Obraz zostáva
ešte dlhý čas v hustom lese na koruny stromov, nahor až na belasé jasné
nebo. |
Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu (zvuk prírody). |
0:30 5:30 |
Obraz č. 6 –
Ext., int. Regensburg, Bavorsko, kláštor (Súd v Regensburgu). V
prestrihovom zábere je bavorská krajina, lúka a veľký les. Záber predstavuje les zvonku, potom aj vo vnútri.
Mohutné koruny bukov, dubov a iných listnatých velikánov za jasného
slnka tancujú svoje konárové tance, vietor ovieva z nich opadávajúce
jesenné lístie. Nasleduje vtáčí pohybový záber na les ako sa odďaľuje, až kým
nevojde do širokého záberu v popredí s cestou, jazdcami a
kopijníkmi, ako vezú Rastislava. Blízky záber na
pochodujúcich vojakov. Nakoniec prichádza veľkolepý a rozsiahly záber na
celý Regensburg s katedrálou, budovami a palácom, v ktorom
zasadal ríšsky snem a tiež so slávnym Dunajom i mostom, cez
ktorý prechádza vojenský sprievod s Rastislavom. Následný záber zhora ukazuje
most, ktorý vedie cez Dunaj a na ktorom prebieha vojenský pochod
s významným väzňom; veľkomoravským kniežaťom. V zábere je aj
prekrásny Dunaj s krištáľovo čistou vodou, na ktorom dlho ostane, až kým
nepríde druhá scéna. Scéna
zobrazujúca starého bradatého Metoda, ako sa spolu so svojou vernou
družinou vracia po bratovej smrti späť cez Panóniu do Veľkej Moravy. Záber na
sprievod s vozom tiahnuci po rímskej ceste, následný detail na Metodovu
životom unavenú, 55-ročnú tvár. V zápätí
ich prepadáva franský vojenský oddiel, Metod sa pokúša o útek, no do
cesty mu vojde franský biskup Hermanarich, ktorý sa mu zákerne vysmieva. Nasleduje záber
na väzenie, kde je Metod neprávom zadržaný. V malom priestore tmavej
cely je väznený moravsko-panónsky arcibiskup. Nasleduje
prestrih na súd v Regensburgu, najprv do záberu na vonkajší vzhľad
vysokej budovy, robustného paláca, v ktorom zasadá ríšsky snem, potom
nastane obraz vo vnútri paláca. V priestrannej sále zasadá početný snem
v polkruhovitom koncile, na čele ktrorého stojí východofranský kráľ Ľudovít
Nemec. V strede
sály za stolcom sedí zničený Rastislav. Nahnevaný, zúfalý, a bezmocný sa
prizerá, ako ním všetci pohŕdajú, nadávajú mu a obviňujú ho. Na konci
súdu vyhlasuje Ľudovít Nemec rozsudok; oslepenie a doživotné kláštorné
väzenie. Odvádzajú ho preč a on, zničený a potom aj oslepený,
dožíva posledné dni svojho strašného konca. Obraz na kláštor zvonku
obkolesený zasneženou krajinou a vnútrajšok, kde leží zosnulý Rastislav.
Nasleduje blízky
záber na Metodovu tvár vo väzení, obraz na celu, ktorú otvárajú, aby ho
previezli na súd. So železnými putami na rukách ho prevážajú do sály
s franskými biskupmi. V strede zhromaždenia franského duchovenstva
si sadá za stôl a počúva obvinenia z nepovoleného kázania a učenia.
Biskup
Hermanarich ho osočuje, Metod sa bráni, na čo biskup vyskočí a začne Metoda
šľahať bičíkom na kone, ostatní mu však v tom zabránia. A tak sa
Metod ďalej húževnato obhajuje. Nakoniec ho
odvážajú za silného sneženia do Švábska. Nasleduje blízky záber na Metodove
putá, ako na symbol zajatia a bezmocnosti. Záber odjazďuje, Metoda
postrčia na zem, padá na kolená, záber sa ešte viac odďaľuje na celok so
žoldniermi a arcibiskupom, na väčší a širší záber, až na celú pôsobivo
bielu zimnú krajinu, vytkresľujúcu úzkosť a boj o prežitie. |
Hudba č. 13: Tichá,
prestrihová hudba v pozadí. Moderátor: Tieto udalosti
mali vážne dôsledky, ktoré zásadne zmenili chod dejín Veľkej Moravy. Rastislav bol
zajatý a s vojenským sprievodom odvezený do Bavorska. Svätopluk
vydal svojho strýka napospas franskej moci, ktorá nemala zľutovanie. Tu,
v Regensburgu naňho čakal súd a Ľudovít Nemec, ktorý bol nepochybne
jeho najväčším nepriateľom. Súd, ktorý mal
rozhodnúť o osude Rastislava
a o osude celého veľkomoravského národa. Veľkomoravské
knieža bol definitívne porazený,
Veľkomoravské kniežatstvo prehrala svoj súboj o nezávislosť
a zdalo sa, že veľkomoravská moc vymizla. Veľká Morava umierala. Hudba
č. 17: Prestrihová
výstižná, dramatická a mohutná hudba. Moderátor: Ani Metod sa
nevyhol krutému osudu. Po bratovom úmrtí sa vracal cez Panóniu naspäť do
Veľkej Moravy. Franská moc nového moravsko-panónskeho arcibiskupa zatkla
a uvrhla do väzenia. Celú jeseň musel znášať dôsledky surového väzenia
a zaobchádzania biskupom Hermanarichom. Metod bol väznený svojimi
duchovnými bratmi nespravodlivo a s najmenšími právami. Až dovtedy, kým
neprišiel čas súdenia. Hudba č. 3: Prestrihová
stredoveká hudba. Moderátor: Rastislava
a Metoda súdil ríšsky snem s franským duchovenstvom
v Regensburgu v novembri roku 870. Súd, ktorému predsedal Ľudovít
Nemec, obvinil Rastislava z porušenia zmlúv medzi Východofranskou ríšou
a vyniesol jasný rozsudok; trest smrti. Východofranský kráľ chcel
prejaviť svoju „veľkorysosť“, a zmenil trest na oslepenie
a doživotné väzenie. Rastislavov život a jeho boj za slobodu sa skončil
takouto krutou ranou osudu. Človek, ktorý tak odhodlane a húževnato
bojoval za svoju krajinu, sa dočkal takejto hroznej smrti. Svoje posledné dni
prežil v kláštore niekde v Bavorsku, kde aj naposledy vydýchol. Metodov príbeh
bol rovnako dramatický. Ľudovít Nemec zorganizoval zhromaždenie franských
biskupov, ktoré ho súdilo. Vytýkali mu, že učí v ich eparchii, on však podotkol,
že mu povolenie dal sám svätý otec, pápež Hadrián II. Došlo k vážnemu
konfliku, ktorý vyústil až do hádky medzi biskupmi a Metodom. Potom bolo
zhromaždenie rozpustené. Arcibiskupa Metoda odsúdili na doživotné
väzenie a uväznili vo Švábsku. Dvaja najvýznamnejší predstavitelia
Veľkej Moravy boli potlačení a Frankom už nič nebránilo v tom, aby
konečne zničili veľkomoravské kniežatstvo. Východofranská ríša sa rozhodla
obsadiť ten nenávidený štát, zmietnuť ho z mapy Európy. Blížil sa boj
o holé prežitie. Hudba
č. 15 Mohutná,
vojenská hudba. |
2:15 7:45 |
Obraz č. 7 –
Ext., Veľká Morava, Mikulčice (Obsadenie Veľkej Moravy Karolmanom). Scéna sa začína
veľkolepým záberom na východofranskú armádu, ako tiahne po pláni na Veľkú
Moravu. Na čele armády
stojí Karolman, cvála na koni smerom do veľkomoravskej krajiny. Východofranská
armáda pochoduje k Mikulčiciam, brány sa otvárajú, vojaci vchádzajú do
mesta a Karolman na čele bojovníkov si v blízkom zábere vydýchne.
Na jeho tvári sa odzrkadľuje radosť z úspechu, z toho, že ako prvý
vkročil na tak obávané a toľkokrát neúspešne dobýjané miesto. Nasleduje
široký záber, v ktorom sa predstavujú Mikulčice, cez ulice prechádzajú
východofranskí vojaci. Karolman zostupuje z koňa a vstupuje do
paláca. Ďalší záber je situovaný do vládcovskej miestnosti, v ktorej sú
zhromaždení franskí feudáli na čele so správcami Moravy Viliamom
a Engelšalkom. Nasleduje záber
na Veľkú Moravu z veľkej diaľky a výšky, na mohutné Mikulčice
ožiarené západom slnka. Záber sa točí a ukazuje pevnosť z iného uhla, slnko
sa zakrýva a veľkolepým pohľadom na symbol štátnej moci dávnej Veľkej Moravy
sa scéna končí. |
Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu (zvuk pochodu). Moderátor: Východofranská
moc neváhala a v krátkom čase zhromaždila vojsko. Na čelo armády sa
postavil Karolman, ktorý bez akéhokoľvek odporu vtrhol do Rastislavovej
Moravy. Obsadil všetky mestá a hrady, ako aj slávne Mikulčice. Bol prvým
a aj posledným východofranským vojvodcom, ktorý vkročil do tejto
pevnosti. Karolman sa následne obohatil kráľovským pokladom a kniežatsvo
usporiadal podľa svojej vôle. Za správcov tu dosadil franských vojvodov
Viliama a Engelšalka a vrátil sa domov. Hudba č. 25: Krátka výstižná
prestrihová hudba. Moderátor: Východofranská
ríša si po desaťročiach vojny konečne podrobila Veľkomoravské kniežatstvo. Veľká Morava
bola pokorená a jej moc zmietnutá. Ale na Svätopluka ešte len čakal
dramatický osud. |
1:00 8:45 |
Obraz č. 8 –
Ext., int., Nitra, väzenie (Karolmanova lesť, uväznený Svätopluk). Obraz Nitry so
Svätoplukovým sídlom v detailnom zábere a s predelom do vnútra
hradu. Cez chodbu popri temných kútoch a strážach kráča vznešený
Svätopluk. Záber na jeho impozantný meč zblízka. Svätopluk prichádza do sály,
kde sa stretáva s Karolmanom. Obaja stoja
oproti sebe, Karolman sa usmieva a Svätopluk v rozhorčení tuší, že dôjde
k zrade. Obaja sa pozerajú priamo do očí, zábery na ich tváre sa
striedajú, Karolman zavelí a k Svätoplukovi prídu stráže, vojaci ho
schmatnú za ruky, nasadia mu okovy a sotia ho na podlahu. Karolman stojí nad
ním so škodoradostným úsmevom a neskrývanou radosťou. Svätopluk na
kolenách hľadí na Karolmana ukrutným
pomstychtivým pohľadom. Nasleduje záber na Nitriansky hrad s vtedajším
výzorom. Svätopluka vedú von, nasadá na koňa a cválajú s ním preč.
Kamera odjazďuje od detailu brány na celý hrad a sídlo pod ním, veľké
mesto s honosným hradom na vysokom vrchu Zobor, týčiacim sa majestátne
nad celým krajom. Nasleduje záber
na Svätopluka sediaceho v cele, kde si pestuje nenávisť a kuje
pomstu. Sedí v kamennom studenom kúte tmavého väzenia a pozerá sa do
steny. V následnom zábere sa na jeho tvári objaví mimika vyjadrujúca
myšlienku zrady, bezmocnosti a samoobviňovania za následky spojenectva,
súčasne však aj zlosti a nenávisti k Frankom, ktorí ho tak zákerne
podviedli, nehorázne obvinili a bezprávne uväznili. Svätopluk sa
pozerá na okno a na svetlo, ktoré vchádza do miestnosti. Jasné svetlo. Záber prechádza
cez stenu väznice ležiacej na vysokom skalnom brale úpätia hory do vnútra.
Otáča sa smerom k slnku, ktoré všetko presvetľuje svojím jasným
svetlom. |
Hudba č. 22: Prestrihová
dramatická hudba. Moderátor: Najvýznamnejší
podiel na tomto úspechu niesol Svätopluk. Za to, že im vydal nenávideného
protivníka Rastislava, mal dostať aspoň malú odmenu. To sa však nestalo. Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu. Moderátor: Udalosti sa
vyvinuli presne naopak. Za pol roka Svätopluka zajali a obvinil zo
zrady. Frankovia ho uvrhli do väzenia za to, že im dopomohol
k víťazstvu. Lsťou a zákernosťou podviedli svojho bývalého
spojenca. Karolman tak odstránil poslednú osobnosť predstavujúcu
veľkomoravskú štátnosť. Veľkomoravská moc už neexistovala a Veľkomoravské
kniežatstvo sa stalo minulosťou. Hudba č. 14: Prestrihová
mohutná hudba, tichá ale aj vážna. Moderátor: Týmto činom
však zároveň Karolman spečatil svoj osud. Za celý čas, ktorý Svätopluk
strávil vo väzení, myslel len na zákernú zradu, ktorú nad ním vykonali.
Svätopluk si teraz už jasne uvedomoval následky svojich rozhodnutí
a váhu jeho spojenectva s Karolmanom. Zradil a bol zradený. Vo
väzení si ujasnil veci v hlave. Zo Svätopluka sa stal nepriateľ
a zosnovovateľ odplaty. Odplaty, ktorá mala znovuzrodiť veľkomoravskú
štátnosť a vrátiť mu ukradnutý život. Svätopluk potom už čakal len na
vhodnú príležitosť, aby mohol vykonať spravodlivú pomstu. Tá príležitosť sa
naskytla zakrátko. Hudba č. 4: Mohutná hudba,
tichá ale aj vážna. |
1:30 10:15 |
Obraz č. 9 – Ext.,
Mikulčice, Veľká Morava, Bavorsko (Ofenzíva povstaleckých vojsk na Morave na
jar roku 871). Záber
vykresľuje veľkomoravskú krajinu, dolinu a pole pri okraji mesta. Obraz
prechádza smerom k hradnému sídlu, pod ním na zhromaždenie obrovského
množstva nespokojných ľudí, ktorí povstali proti Frankom a chcú odplatu
za zajatie Svätopluka. Záber prechádza
až do blízkeho pohľadu na kričiace tváre vzbúrencov. Predel na pohľad
z terasy hradu, odkiaľ je vidno na všetkých vzbúrených ľudí cez chrbty
osôb. Následný prestrih naproti tým osobám, ktorými sú poradcovia panovníka,
na východ z terasy. Z tmy vychádza človek, nový vládca, ktorý
spočiatku nie je k rozpoznaniu, potom však nasleduje prestrih na jeho tvár. Je to Slavomír.
Kňaz slúžiaci na dvore, príbuzný kniežaťa Svätopluka. Nasleduje
prestrih do vojenskej scény, povstalci sa ozbrojujú, berú si meče rovno
z kováčskej dielne. Záber na ruky kováča, ako kuje železo a kalí ho na
oceľ. Scéna
občianskej vojny, ozbrojení rebeli plienia v osade, na koňoch útočia na
sedliakov s mečmi, tí ich však porážajú pri horiacej dielni. Všade
naokolo je oheň. Obraz vojny,
vojaci sa zhromažďujú vo svojej zbroji (štít, brnenie, kopija) do šíkov
a družina sa združuje do formácie. Slavomír nasadá
na koňa, zdvíha meč a na čele celého vojska vyráža do dobýjania Moravy.
Ukazuje sa celá armáda z výšky (cca 10-tisíc vojakov), ako pochoduje
smerom k Mikulčiciam. Nasleduje obraz boja s Frankami, jazdci
padajú z koní, neľútostne sa zabíjajú. Záber na
Mikulčice, mohutné a majestátne opevnené mesto, ktoré dobýjajú slovanské
vojská. Na drevené hradby vrhajú z katapultov kamenné gule, vojaci sa
ženú k bránam mesta a prinútia Frankov na útek. Veľkomoravskí bojovníci
bojujú úporne a húževnato kosia za sebou franských obrancov bývalej veľkomoravskej
pevnosti. Slovanskí kopijníci pochodujú ulicami, pripravujú sa na drvivý útok
bavorskej ťažkej jazdy. Jazdci padajú z koňov a následne bojujú na život
a na smrť. Na cestách ležia mŕtvi a bojovníci sa prebíjajú cez
hradby. Ďalší záber ukazuje mesto z výšky, smerom k hradnému palácu
smerujú povstalci a poslední franskí votrelci odhodlane bránia pevnosť,
ktorá nepatrí im. Veľkomoravskí vojaci sa dostávajú až k centru
opevneného mesta, až k schodom vedúcim k bránam kniežacieho paláca.
Odstraňujú stráže a dobýjajú naspäť symbol svojej nezávislosti. Slavomír
prichádza k bráne, otáča sa a prizerá sa výhľadu, ktorý sa mu
naskytol, pozerá sa na veľkomoravskú krajinu. Záber sleduje celú pevnosť,
nížinatú slnkom ožiarenú Moravu, slobodnú Veľkú Moravu. Veľkomoravania
vedú naozaj krvavú bitku, v ktorej nakoniec zvíťazia dobytím pevnosti
(posledný záber; kamera ukazuje Mikulčice zo široka a z veľkej
diaľky). |
Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu. Moderátor: Dôsledkom
udalostí sa v Nitrianskom kniežatstve udiali prevratné zmeny. Ľud bol
pobúrený Karolmanovou zradou a vnútroštátne napätie vrcholilo. Svätoplukove
uväznenie spôsobilo preliatie čaše slovanskej vierolomnosti. Ovzdušie
nepokojov v krajine vzbĺklo v oheň odporu. Prebudila sa tak dlho
utlmovaná nenávisť voči franským okupantom. Prepuklo ľudové povstanie. Hudba č. 23: Dramatická a
mohutná hudba do prestrihu. Moderátor: Vtedajšia
situácia bola vážna. A vládu nad krajinou prevzal príbuzný Svätopluka, ktorý
slúžil na jeho dvore. Bol to kňaz Slavomír. Ten neváhal a
rozkázal zhromaždiť vojsko. Vojsko zložené z roľníkov, veľmožov
a bývalých vojakov malo viesť oslobodzovaciu vojnu. Na jar roku 871 sa
začalo občianske povstanie. Hudba č. 6: Vojenská hudba, znázorňujúca veľké bojové stretnutie. Moderátor: Slavomír viedol
povstaleckú ofenzívu do Moravy a bojoval v zdĺhavej vojne proti
franskej moci, ako posledná nádej veľkomoravského národa. Povstalecká armáda
sa za krutých bojov prebila zo zovretia franskej armády. S Bavormi
zviedla mnoho krvavých bitiek, až kým sa dostala pod hradby Mikulčíc.
Povstalecké vojsko pod velením Slavomíra dobylo naspäť túto pevnosť. Veľká Morava
bola oslobodená. Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu. |
2:00 12:15 |
Obraz č. 10 –
Ext., int., Bavorsko, Veľká Morava (Prevrat a Svätoplukov návrat do
politiky, boj proti vlastným). Scéna
znázorňuje prepustenie Svätopluka. Karolman a jeho verní poradcovia
kráčajú temnými chodbami bavorského väzenia. Sprievod prechádza
popri zbrojnošoch až do časti hradu s celami k miestnosti,
v ktorej je uväznený Svätopluk. Svätopluk sedí
na chladnej kamennej podlahe. Prestrih na jeho tvár znázorňuje pohľad
nenávisti. Väzenský
strážca otvára celu, odvádza Svätopluka, ktorý sa bráni, von pred Karolmana. Franský kráľ mu
pripomína jeho úlohu - pokoriť veľkomoravskú moc. Svätopluk
súhlasí so všetkým, len aby mu bol dovolený návrat do vlasti. Ďalšia scéna
zobrazuje odovzdávanie darov a honosnej výzbroje Svätoplukovi, len aby
potlačil veľkomoravských vzbúrencov. Nasleduje
záber, ako Svätopluk v nádhernom brnení, so svojim veľmožským mečom
nasadá na koňa a ako dôstojný veliteľ bavorskej armády vedie ju smerom k
Mikulčiciam. Bavorské vojsko
(cca 20-tisíc vojakov) sa dostáva na kopec, rozkladá sa do bojových formácií.
Svätopluk na svojom koni v majestátnej zbroji sa stavia pred nich, kôň
nervózne prechádza z jednej strany na druhú. Nitriansky vojvodca
prechádza popri šíku a pozerá sa na obrovskú moravskú pevnosť. Záber
prechádza z jeho tváre na veľkú, krásnu a majestátnu veľkomoravskú krajinu,
z kopca vidno obrovské Mikulčice, ktoré sa za posledných 30 rokov
mimoriadne rozrástli, na masívne hradby, mohutne opevnené mesto
s prekrásnym kniežacím palácom. Ukazuje sa
Svätoplukova tvár, ako hľadí na tú krásnu scenériu vidiac v nej slobodu,
konečné víťazstvo a hroznú odplatu. |
Moderátor: Situácia,
v ktorej sa nachádzala franská moc, bola naozaj kritická. Karolman sa
ocitol v takmer beznádejnej situácii. Povstalci sa opevnili do pevnosti,
ktorú sa márne pokúšali dobýjať už v roku 869. A tak bol Karolman
donútený pristúpiť na najkrajnejšiu možnosť.
Hudba č. 25: Krátka výstižná
prestrihová hudba. Moderátor: Na tieto
vojenské zámery sa rozhodol využiť Svätopluka. Keďže mu nikto nedokázal preukázať
jeho vinu, museli ho prepustiť. Karolman mu venoval početné dary
a ponúkul mu obchod. Svätopluk súhlasil, len aby mu bol dovolený návrat
do vlasti. Za to mal pokoriť povstalcov. Svojich vlastných veľkomoravanov.
Postavili ho do čela bavorskej armády pozbieranej z domorodcov
a Korutáncov. Mal bojovať proti vlastným krajanom. Svätopluk dostal za
úlohu navždy uhasiť plameň slovanského odporu voči franskej nadvláde. Hudba č. 5: Vojenská,
výpravná hudba. Moderátor: Bavorské vojsko
vedené Svätoplukom sa dostalo už začiatkom júla na Veľkú Moravu. Pochodovalo
k hradbám pevnosti s cieľom vymazať veľkomoravskú štátnosť
z pamäte ľudu a navždy pochovať veľkomoravský národ. Svätopluk mal
viesť bitku proti svojmu ľudu, bojovať proti svojim rodným a doviesť
svoju vlastnú krajinu k úplnému zničeniu. Svätoplukova
vôla však bola silnejšia, jeho hrdosť mocnejšia a túžba po odplate
nepremožiteľnejšia, než bolesť zo zrady, ktorá mu nedovoľovala spať
v bavorskom väzení. Svätoplukovi sa naskytla najvhodnejšia príležitosť k
pomste, stál pred najvážnejšou výzvou svojho života. Nitriansky vojvodca sa
rozhodol na večné časy zmietnuť franskú nadvládu nad Veľkou Moravou. Svoju
pomstu musel vykonať práve teraz. |
1:45 13:00 |
Obraz č. 11 –
Ext., int., Mikulčice (Svätoplukovo hrdinské víťazstvo proti Bavorom pod
hradbami Mikulčíc roku 871). Obraz Bavorov
stavajúcich svoj tábor. Svätopluk prechádza hrdo vztýčený popri stanoch
s vojakmi. Ako veliteľa vojska ho všetci zdravia, keď kráča smerom
k okraju tábora. Prestrih na
záber v noci, na Svätopluka nasadajúceho na koňa, smerujúceho k
k Slovanom s cieľom získať si ich dôveru a ľsťou poraziť Bavorov. A
tak zasadiť franskej moci ten
vysnívaný zdrvujúci úder. Záber sa premiestni do sály pevnosti, kde
Svätopluk predstupuje pred slovanských veľmožov a pred Slavomíra. Oni cítia
k nemu odpor, nitriansky vládca sa im snaží vysvetliť situáciu, ujasniť
udalosti a presvedčiť ich, aby bojovali pod jeho velením. Záber na
mohutné hradby Mikulčickej pevnosti, za nimi sa zhromažďujú slovanskí
bojovníci a pred nimi stojí bavorský tábor, ktorý o chvíľu ľahne
popolom. Nasleduje scéna
slávnej bitky, záber smeruje na oblohu, na práve sa prebúdzajúce slnko, ranné
mrholenie, úsvit svetla zobúdzajúci krajinu z nočného spánku a chladný
vietor predpovedajúci rozhodujúcu udalosť, divokú a krvavú bitku pod
hradbami veľkomoravskej štátnosti. Vzbúrenci
vychádzajú popod hradby cez bránu a formujú sa do šíkov, predstupujú na
vyvýšeninu pred bavorský tábor. Svätopluk
pochoduje so svojou družinou na najvyšší bod, spolu s veľkomoravskými
veľmožmi chrániť pravé krídlo Veľkomoravanov. Svätopluk vo svojej majestátnej
zbroji zavelí lukostrelcom, aby predstúpili a pozdravili Bavorov spŕškou
ohnivých šípov. Tie zapália stany a prekvapia ešte len zobúdzajúcich sa
bojovníkov pod východofranskou zástavou. Zanedlho sa rozostavujú prví
bojovníci, franskí kopijníci sa formujú do bojových zostáv a nitriansky
vojvodca zavelí na útok. Veľkomoravská pechota, zbesilí slovanskí bojovníci
utekajú smerom k Frankom, s hrmotom narážajú na davy Bavorov,
ktorí so strachom v tvári hľadia na rozzúrených protivníkov. Slovania
bojujú neľútostne, s mečmi
narážajú do bavorských štítov a sekajú do nich. Bavori sa
odvážne bránia. Jeden slovanský bojovník bojuje s veľkou sekerou, ktorá
prejde každou zbrojou a plný zlosti zabíja franských okupantov.
Frankovia sa tiež odhodlane bránia, veľa slovanských bojovníkov padá
v tomto krvavom boji. Svätopluk s celou jazdou sa vtom rozbieha
smerom na ľavé krídlo bavorských kopijníkov a zdrvujúcim útokom im
zasadzuje otriasajúci úder, z koňov zabíjajú bavorských bojovníkov. Bavori sa
dávajú na zúfalý útek do tábora. Veľmoži a družina ich prenasledujú
a nechávajú za sebou len mŕtvoly. Následne vchádzajú do tábora
a zabíjajú Bavorov pred stanmi. Podpaľujú stany a tak sa celý tábor
ocitne v plameňoch. Veľkomoravská jazda ničí všetko naokolo
a bavorskí vojaci umierajú po desiatkach, v kŕčoch hroznou smrťou.
Po tomto strašnom vyčíňaní sa v tábore v uličke pred hlavným stanom
franských vojvodov Viliama a Engelšalka zhromaždí veľký oddiel ťažkej
pechoty a kopijníkov. Družina sa rozbieha, Svätopluk zavelí na útok,
cválajú veľkou rýchlosťou a s otrasom narážajú do Frankov. Bojovníci
vylietavajú do vzduchu a kopijníci umierajú. Kone so slovanskými
bojovníkmi padajú na zem, kde ich zabíjajú. Aj Svätopluk padá a pred
strašnou smrťou ho zachráni jeho osobný strážca, ktorý stihne zkosiť
vladárovho útočníka. Svätopluk sa stavia na nohy a rozbieha sa so svojim
mečom, kosí za sebou franských vojakov, zabíja krutým a neľútostným
spôsobom, až kým z Frankov ostanú len kopy nehybných tiel. Svätopluk
postupuje, prechádza popri strážach, ktoré zlikviduje, až k hlavnému
stanu. V jeho vchode sa objaví vojvoda Engelšalk a postaví sa mu na
odpor. Svätopluk s ním vedie neľútostný súboj. Napokon mu silným švihom
rozbije meč, bezbranný Engelšalk sa však vzchopí, zdvíha zo zeme mohutnú
ťažkú dvojčepeľovú sekeru
a oháňa sa ňou. Zo zadu mu prichádza na pomoc Viliam, kričiac sa
rozbehne, aby zákerným spôsobom zaryl Svätoplukovi meč do chrbta. Svätopluk
sa otáča a svojím veľmožským mečom odráža ten jeho. Viliam zrazu padá na
zem, Svätopluk ho zasiahne do brucha a on umiera. Engelšalk vidiac
túto hroznú scénu sa v zlosti rozbieha s ťažkou sekerou oproti
Svätoplukovi, ten uskočí dozadu, aby sa vyhol zásahu. Engelšalk nedokáže
s ťažkou sekerou dobre manévrovať, na ďalší výpad sa musí pripraviť,
nestíha však zdvihnúť zbraň. Svätopluk je rýchlejší a s rozbehom,
kričiac, priamym výpadom mu mečom prepichuje hrudník. Engelšalk padá na
zem mŕtvy, s mečom prebodnutým cez telo. Z diaľky
cvála na koni bavorský bojovník s cieľom zaútočiť rovno na Svätopluka,
ten sa otáča, v chvate berie Viliamov meč a obrovskou silou ho
hádže do jazdca, ktorého tá veľká kinetická energia odhodí na zem. Svätopluk
vdychujúc novú energiu berie svoj meč a smeruje späť k svojej
družine a k veľkému oddielu ťažkej pechoty. Tí mu ukazujú situáciu
na druhej strane tábora, kde sa zhromaždila obrovská sila (cca 5000 vojakov)
a plánuje útok na hlavný slovanský pluk na kopci. Svätopluk rozkáže
obrániť pozície na kopci a napadnúť Bavorov v rozhodujúcom údere zo
zadu. Ten veľký
bavorský oddiel útočí v zbesilom rozbehu, Slovania hádžu oštepy, ktorými
zasahujú Bavorov a následne prejdú do obrannej pozície,
s vystrčenými kopijami. Nastáva krutý boj, obraňujúci Slovania majú
veľké straty a miska váh sa prikláňa na stranu Frankov. Tentokrát
zaútočí franská ťažká jazda a zasadzuje Slovanom na ľavom krídle hrozný
úder. Teraz nastáva naozaj krvavý boj. Kopijníci však za cenu veľkých strát
udržujú obrannú líniu a prelomia morálku franskej jazdy. Celá situácia
sa zmení, keď kričiaci oddiel ťažkej pechoty na čele so Svätoplukom
zaútočí zozadu na Bavorov. Tento manéver slovanských protivníkov neúmerne
prekvapil a Slovania využívajúc silu tohto momentu zabíjajú kruto
a bezohľadne. Ťažká slovanská pechota dostáva Bavorov medzi dva ohne
a rozseká celý pluk na kusy. Bavori sú obkľúčení a v hroznom
ukrutnom boji na život a na smrť aj pozabíjaní. Svätopluk so svojim
mečom seká bavorských bojovníkov a prebíja sa do vnútra ich formácie.
Nastáva naozajstný masaker. Svätopluk, celý
zakrvavený sa otáča a mučený všetkou tou hrôzou sa prizerá panoráme tejto krvavej bitky. Pozerá
na hustú a chaotickú bitku,
nekontrovolateľnú a neľútostnú scenériu, všade naokolo sa bojuje, zem
pod nohami je pokrytá mŕtvolami, celý bavorský tábor horí v obrovskom
požiari, pod veľkým a čiernym mrakom dymu nenávisti a smrti. |
Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu. Moderátor: Svätopluk
neváhal a využil túto jedinečnú príležitosť. Zatiaľ čo Bavori stavali
tábor, vstúpil do pevnosti a predstúpil pred Slovanov. Hudba
č. 15 Mohutná,
vojenská hudba. Moderátor: Slavomírovi
i veľmožom sa pokúšal vysvetliť svoju neľahkú situáciu a ukázať pravdu.
Podarilo sa mu ubezpečiť ich, že koná v záujme krajiny a presvedčiť
ich o vhodnosti okamihu zasadenia zdrvujúcej porážky franskej moci.
Svätopluk využil túto jedinečnú šancu a pripravil veľkomoravské sily na
prekvapujúci úder proti Bavorom. Bitka o holú existenciu Veľkej Moravy
sa začala. Hudba č. 22: Prestrihová
dramatická hudba. Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu (pochod). Svätopluk: Za Veľkú
Moravu! Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu (zvuk bitky). Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu (zvuk masakru v stredovekej bitke). Moderátor: Svätopluk
napadol Bavorov v prekvapujúcom útoku, ktorý neočakávali, a neboli nedostatočne
obozretní. Povstalecké vojsko na čele so Svätoplukom pobilo takmer celú
franskú armádu a zahnalo ju na útek. Mnoho bojovníkov bolo zajatých, ale
takmer všetci ostatní pozabíjaní. V tejto
ukrutnej bitke Svätopluk porazil franskú vojenskú silu a Východofranskej
ríši, večnému rivalovi veľkomoravského národa, zasadil zdrvujúci úder. Zvuk: Reálny zvuk
z obrazového materiálu. Moderátor: Svätopluk
vybojoval hrdinské víťazstvo. Víťazstvo, ktoré zmenilo túto krajinu a
oslobodilo ju od tyranie a útlaku. Vybojoval víťazstvo, ktoré vrátilo
nádej do sŕdc veľkomoravského ľudu. Toto víťazstvo znamenalo znovuzrodenie
Veľkej Moravy. |
3:30 16:30 |