|
|
OKRESNÉ RIADITEĽSTVO POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE I
odbor kriminálnej polície
4. oddelenie vyšetrovania -ý
812 13 Bratislava l, Sasinkova ul. Č. 23
ČVS:ORP-1663/4-VYS-Bl-2017-KJ Bratislava 30.07.2018
UZNESENIE
Podľa § 197 ods. l písm. d) Trestného poriadku vec trestného oznámenia Jána Molnára, nar. 11.06.1948 o podozrení zo spáchania trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť Róbert Fico tým, že ako predseda vlády SR si neplnil svoje povinnosti tak, ako mu to ukladá zákon a tým porušuje oznamovaíeľove ústavné práva, právo na Život bez ohrozenia, právo na dôstojný život a rodinu a podporuje organizovaný zločin zatajovaním dôležitých skutočností tak, že neoznámil trestnú činnosť príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorá mu bola ako predsedovi vlády SR podriadená
odmietam, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Odôvodnenie
Dňa 20.12.2017 bolo na odbor kriminálnej polície OR PZ v Bratislave l odovzdané podanie Jána Molnára doručené dňa 28.09.2017 na Generálnu prokuratúru SR, označené ako „Otvorený...", ktoré prokuratúra vyhodnotila ako trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť Róbert Fico ako predseda vlády SR.
Nakoľko z predmetného podania nebolo možné vo veci rozhodnúť, bolo potrebné v konaní postupovať v zmysle § 196 ods. 2 Trestného poriadku a trestné oznámenie doplniť.
Z vyššie uvedeného dôvodu bol Ján Molnár vypočutý' v zmysle § 196 ods. 2 Trestného poriadku na zápisnicu o výsluchu osoby, v ktorej uviedol, že:
„ Týmto dopĺňam podozrenie z trestnej Činnosti, ktoré som uverejnil na webovom portáli www.hlavnespravy.sk a tento článok som osobne so sprievodným listom zaniesol na Úrad vlády pre predsedu vlády s výzvou, aby ma prijal a vypočul. Č osa však nestalo. Pre úplnosť chcem uviesť, že som ho verejne vyzýval prostredníctvom facebooku aj prostredníctvom video nahrávok na www. Zoutube.sk za účelom, aby pred televíznymi kamerami viedol so mnou dialóg na jeho výrok, že Slovensko nieje rprávny štát v kontexte s mojim pri behom. Linky na video sú uvedené v liste, ktorý' som mu adresoval. Nebolo to myslené jako trestné oznámenie..
Z pohnútky svedomia a opierajúc sa aj o zmysel ustanovenia Článku 32 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého „občania majú právo
postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval
demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v (tejto)
Ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú
znemožnené'", podávam toto trestné oznámenie, lebo zrejme došlo k
zneužitiu právomoci verejného činiteľa,
predsedom vlády Róbertom Ficom. tým, že sám inicioval a svojím podpisom
podpísal Novelizáciu zákona č. 514 o zodpovednosti štátu pri výkone verejnej
moci s účinnosťou od 1.1.2013. z
ktorej vyňal NR SR zo zodpovednosti za nesprávny úradný postup, pričom už vtedy vedel, že týmto zabráni poškodeným občanom
získať finančné zadosťučinenie za zlé zákony,
v mojom konkrétnom prípade za zákon o dobrovoľných dražbách, ktorý bol
novelizovaný tiež z dôvodov, že neumožňoval dostatočnú ochranu pôvodným vlastníkom predmetu dražby, a ja osobne som utrpel škodu, nakoľko som stratil rodinný dom v hodnote vyše 17 mil. SK. Ústavný súd v podobnej právnej veci pri posudzovaní tzv. „Mečiarových amnestii" vyslovil právnu vetu: „Vladimír Mečiar zásadne zneužil svoje právomoci, keď udelil amnestie týkajúce sa zavlečenia syna exprezidenta Michala Kováča. Už v tom čase pritom vedci, že tieň podozrenia zo skutkov padá najmä na tajnú službu a že po amnestovaní skutkov sa prípad nevyšetrí.1'
Teda ju možno aplikovať aj na tento prípad: ..Róbert Fico zásadne zneuži! svoje právomoci, keď inicioval a podpísal novelizáciu tohto zákona týkajúci sa odškodnenia občanov poškodených zlými zákonmi z dielne NR SR. Už v tom čase pritom vedel, že je viacero žalôb proti NR SR a že po „novelizácii" sa poškodení občania nedomôžu odškodnenia." Vo svojom blogu zo dňa 9.9.2017 som to formuloval takto:
Žalujem Vás za to, že ste so zlým úmyslom zmaril tisíce občanom odškodnenie za stratu obydlia „zlým" zákonom o dobrovoľných dražbách tým, že zo zákona č. 514 o zodpovednosti za Škodu ste „vyňal" Národnú radu SR (ktorá prijala „zlý" zákon, dôkaz následne ho novelizovala) aby poškodeným občanom, rodinám ste znemožnil po prepade do bczdomovstva týmto „zlým" zákonom návrat späť do normálneho života prostredníctvom nároku na odškodnenie. Právna veta: Už v čase prípravy tejto novelizácie ste vedci, že zabránite poškodeným občanom získať odškodnenie za nesprávny úradný postup NR SR v legislatívnom procese (čo sa ekvivalntne dá považovať za zneužitie právomoci verejného činiteľa)
Dňa 7.7.2009 sme podali žalobu proti NR SR za nesprávny úradný postup pri prijímaní tohoto zákona, nakoľko pracovníci z právneho oddelenia nám nepriznali odškodnenie na základe našej žiadosti v zmysle zákona 514 o prerokovanie výšky spôsobenej škody našej rodiny. Aby sme sa nemohli domôcť odškodnenia poslanci v roku 2013 prijali novelu tohto zákona, ktorú ste Vy osobne podpísal, ale nenapravili žiadnym zákonným spôsobom ako odškodniť rodiny, ktoré zlým zákonom prišli o strechu nad hlavou. Vrcholom „útoku proti poškodeným občanom" bola iniciatíva predsedu vlády SR Róberta Fica, ktorý podporil novelu zákona č. 514 o zodpovednosti za Škodu, z ktorej „VYŇAL" Slovenskú Národnú Radu a týmto zabránil poškodeným rodinám získať odškodnenie. 5.10.2017 je posledné pojednávanie na ktorom očakávame, že súd zamietne našu žalobu na odškodnenie z vyššie uvedených dôvodov, čo považujeme za pokračovanie prenasledovania, nakoľko sa z bezdomvstva už nedokážene vymaniť.
Odpis zo sťažnosti na Ústavný súd SR
7} Sťažovateľ podal odvolanie, v ktorom uviedol, že „že existuje aj iný hodnoverný právny názor uverejnený v časopise „Zo súdnej praxe" autormi JUDr. Milanom Ľaľíkom. podpredsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Doc. JUDr. Marekom ŠtevČekom, PhD, vysokoškolský učiteľ Fakulty Práva Janka Jesenského a sudca Okresného súdu Bratislavall a ďalší a preto Centrum právnej pomoci nemôže suplovať súd, rozhodnúť len v prospech jedného právneho názoru a považovať žalobu navrhovateľa z tohto dôvodu za zrejme bezúspešnú v otázke poskytnutia právnej ponmoci (nie meritórnc rozhodnutie).
Predmetom tohto článku je otázka povinnosti štátu poskytnúť náhradu Škody, ktorú utrpeli jednotlivci v súvislosti s legislatívnou činnosťou zákonodarcu a možnosť jej uplatnenie pred súdmi SR.
Článok autorov JUDr. Ľalíka a JUDr. Števčeka uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2012. autori okrem iného uviedli, že jednotlivec, ktorý v dôsledku platnosti zákona utrpel škodu má možnosť domáhať sa jej náhrady postupom podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za Škodu spôsobenú pri výkone moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa autorov „v podmienkach materiálneho právneho štátu nie je totiž možné vyňať ani parlament z potencionálnych zdrojov pôsobiacich škodu pričitateľnú štátu".
V prípade zákonodarcu treba porušenie právnej povinnosti ako primárneho predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu, vnímať v rámci normatívneho chápania úlohy zákonodarcu v materiálnom právnom štáte.
Škodou v prípade zodpovednostného vzťahu v dôsledku legislatívy rozumieme škodu, ktorá sa prejaví v právnej sfére jednotlivca, a ktorá by vzhľadom na okolnosti nevznikla nebyť existencie protiprávneho stavu v podobe „protiprávnej právnej normy" (t.j. právnej normy v rozpore s predpisom vyššej právnej sily).
Faktorom spôsobujúcim vzniku škody môže byť samostatná existencia protiprávnej normy, keď sa jednotlivec podriadi moci zákona, v dôsledku čoho utrpí ujmu, prípadne individuálna aplikácia protiprávnej normy. Týmto faktorom môže byť aj absencia právnej normy v prípade, ak právna norma mala poskytnúť jednotlivcom práva, ktorých sa v tomto prípade nemôžu dovolať.
Ďalej sa uvádza, že porušenie povinnosti zákonodarcu, v dôsledku ktorých bola jednotlivcom spôsobená škoda, možno považovať za nesprávny úradný postup. Uvádza sa, že NR SR je povinná prijímať iba zákony, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily a v prípade prijatia právneho predpisu, ktorými nie je s nimi v súlade, sa NR SR dopúšťa nesprávneho úradného postupu. Pre podporu tejto argumentácie sa uvádza, že NR SR je ako subjekt spôsobilý privodiť ujmu pri výkone verejnej moci označená priamo v ustanovení § 4 ods. l písm. j) zákona o zodpovednosti štátu.
V náväznosti na uvedené preto porušenie právnej povinnosti zákonodarcu môže spočívať v zásade v troch nasledovných pochybeniach:
a)
porušenie pravidiel legislatívneho
procesu
b)
prijatie právnej normy v rozpore s právnymi predpismi
vyššej právnej sily,
c)
legislatívna nečinnosť, t.j.
neprijatie právnej normy vôbec alebo v určitom čase, a to
i napriek povinnosti normu prijať".
8} Sťažovateľ v kapitole III o.i. uviedol, že „V tomto konkrétnom prípade ide o nesprávny úradný postup zavinený konkrétnym zamestnancom NR SR, ktorý mal zo svojej náplne práce povinnosť pripraviť podklady pre prijímanie zákonov tak, aby mohli poslanci schvaľovať tento zákon podľa najlepšieho vedomia a svedomia, čo im nesprávny úradný postup zamestnanca NR SR neumožnil, lebo ich uviedol do omylu, uvedené preto porušenie právnej povinnosti zákonodarcu spočívalo v zásade v troch nasledovných pochybeniach:
a)
porušenie pravidiel legislatívneho
procesu
b)
prijatie právnej normy v rozpore s právnymi predpismi
vyššej právnej sily,
c)
legislatívna nečinnosť, t.j.
neprijatie právnej normy vôbec alebo v určitom čase, a to
Í napriek povinnosti normu prijať.
Názorný príklad náplne práce pracovníka zamestnanca NR SR v legislatívnom odboru:
Pracovná náplň odborného poradcu legislatívneho odboru Kancelárie SNR JUDr. Xxxxxx
Xxxxxxx:
Základnou úlohou odborného poradcu je samostatne posudzovať a pripravovať stanoviská
a návrhy legislatívnej a všeobecnej právnej povahy a plniť úlohy spojené so zákonnou
pôsobnosťou Slovenskej národnej rady a jej kontrolnou činnosťou.
V rámci tohoto základného pracovného zamerania
1. skúma a posudzuje
návrhy, podania, správy a iné materiály legislatívnej a všeobecnej právnej
povahy a samostatne vypracuváva k nim
stanoviská, pripomienky a informácie pre orgány
NR, najmä Ústavnoprávny výbor SNR, Predsedníctvo SNR a funkcionárov SNR.
2.
v spolupráci s
príslušnými útvarmi Kancelárie NR pripravuje procesné
návrhy SNR
vypracované z iniciatívy poslancov
a výborov SNR a zabezpečuje skupine poslancov
a výborom potrebné podkladové materiály a informácie
V ďalších
bodoch 4-17 zúčastňuje sa na
vypracúvaní návrhov zákonov, poskytuje odborné
konzultácie legislatívneho a právneho
charakteru, vypracuváva podklady pre spravodajcov
k otázkam ústavnosti, zákonodarnej
kompetencie, vypracuváva stanoviská k návrhom
a pripomienkam ostatných výborov
týkajúci sa legislatívnych návrhov a medzinárodných zmlúv,
zúčastňuje sa schôdzí výborov,
zúčastňuje sa na príprave návrhov uznesení, plní aj v súvislosti
s prerokovaním medzinárodných zmlúv, sleduje odbonio-poliickú a
právnickú literatúru a tlač,
poskytuje poslancom NR a útvarom kancelárie
NR informácie, konzultačnú a poradenskú
službu o platnom právnom stave.........
Práve novelizácia zákona o dobrovoľných dražbách preukázala, že v pôvodnej dôvodovej správe , ktorú predkladali poslancom chýbala časť aplikácie medzinárodného práva do práva Slovenskej republiky. Z dôvodovej správy vyplýva, že tento zákon o dobrovoľných dražbách nemusí byť zosúladený s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a práve týmto boli poslanci uvedení do omylu, nakoľko nie sú povinní dôkladne získavať právne poznatky, čo patrí do povinnosti len zamestnancom SNR z legislatívneho odboru. Teda tu chcem uviesť, že vyňatie NR SR zo Zákona č. 514 pri jeho novelizácii jasne a nezmeniteľné spôsobil škodu tisíce občanom, nakoľko ako som vyššie uviedol z právneho názoru Doc. JUDr. Mareka Števčeka a ďalších nie je možné vyňať ani parlament z potencionálnych zdrojov pôsobiacich škodu pričítateľnú štátu. Toto je podstata môjho názoru, pri ktorom som aplikoval výrok Ústavného súdu a právnu vetu pri psudzovaní tzv. „Mcčiarových amnestií"., lebo je všeobecne známe, že v zmysle judikatúry sa môžu aplikovať podobné rozhodnutia aj do iných právne relevantných skutočností.
Návrh na vypočutie aktivistov: Štefan Harabin, ktorý podal tiež trestné oznámenie na Róberta Fica (podotýkam, že tieto informácie mám z intcrnetu), Rudolf Vasky, ktorý natáča video s rôznymi politikmi, Martin Bavolár, bývalý siskár, ktorý je redaktorom Slobodného vysielača a jeho hosťami boli rôzni aktivisti, ktorí tam podávali svedectvá o zneužívam právomoci verejného činiteľa Róberta Fica. Tu obzvlášť poukazujem, aby si OČTK prelistovala webovú stránku www. Hlavncspravy.sk, kde Martin Bavolár veľmi odvážnym spôsobom možno na hrane tTrestného zákona za trestný čin ohovárania spája Róberta Fica s podsvetím najmä pre kauzu Baštmák zneužitie eurofondov, kde dokonca prišiel z Európskej únie demqarš a Róbert Fico náhlae zmenil stanovisko. Pavel Pavlík,známy aktivista, ktorý taktiež na internete uvádza viacdero príbehov s podozrením zneužitia právomoci verejného činiteľa Róbertom Ficom, Milan Laurinec z občianskeho tribunálu, ktorý vysiela každý týždeň politické relácie, v kterých som bol aj ja hosťom a momentálne jeden člen drží hladovku a je v ohrození života tiež v súvislosti s konaním Róberta Fica, ďalej pán Durfma (blogy na www.hlavnespravv.sk). ktorý podrobne uvádza, v čom sa Róbert Fico dopustil zneužívania právomoci verejného Činiteľa v otázkach podvodov s eurofondami a spomínaného demaršu z EU, čo zatiaľ podľa môjho vedomia nikto neoznámil OČTK. Ďalej je z tlače zejmé, že pán Sulík zo strany SaS podal trestné oznámenie na Róberta Fica za zneužitie právomoci verejného činiteľa, tiež som objavil, že viacerí poslanci z SaS podali rôzne trestné oznámenia a z tohoto dôvodu si myslím, že by sa to malo sústrediť jednej osobe OČTK, nakoľko sa jedná o podozrenie, že Róbert Fico jako predseda vlády vo veľkom zneužíva svoje právomoci na obohacovanie istých skupín, ktoré ho podporujú vo volebnej kampani. Vo svojom blogu som uviedol:
Žalujem Vás pán premiér za to, že si ako predseda vlády neplníte svoje povinnosti tak ako Vám to ukladá zákon (opísaných v žalobe Martina Bavolára, bývalého príslušníka SIS) a porušujete týmto základné moje ústavné práva, právo na život bez ohrozenia, právo na dôstojný život, právo na rodinu. Žalujem Vás za to, že podporujete organizovaný zločin zatajovaním dôležitých skutočností (opísaných v knihe Eduarda Ilakla. bývalého príslušníka SIS) a som nútený podať podnet na Generálnu prokuratúru (i napriek tomu, že Váš spolužiak je generálny prokurátor) z podozrenia, že ste neoznámil orgánom činným v trestnom konaní viacero podozrení, že SIS Slovenská informačná služba vraždí deti, ženy a mužov a taktiež starých ľudí, Žalujem Vás preto, že už vyše 20 rokov ignorujete moje sťažnosti smerujúce na zastavenie prenasledovania mojej osoby za to, že som v roku 1991 (4 dni pred založením IIZDS) založil politické hnutie HSP - Hnutie za slobodu prejavu a za toto moje ústavné právo som bol brutálne prenasledovaný tajnými službami, ktoré sú podriadené priamo Vám a za ich činnosť nesiete plnú zodpovednost (Poslal som Vám niekoľko osobných aj úradných sťažností). K zápisnici prikladám: 1.
List adresovaný Úradu vlády SR, osobne docentovi JUDr. Róbertovi Ficovi zo 04.07.2016. v ktorom podrobne opisujem moju genézu prenasledovania pravdepodobne zložkami SIS a žiadal som o nápravu. Ja som prišiel o rodinný dom podľa mňa nezákonným spôsobom, resp. zlým zákonom, ktoré prijala SNR, pretože všetky súdne spory prehrávam a aj OČTK odmieta
obviniť podozrivých zo spáchania trestného činu podvodu, nakoľko zlý zákon dovoľoval
prechod vlastníckych práv bez prítomnosti a vedomostí pôvodného vlastníka, čo bol môj
konkrétny prípad a preto som žiadal vládu o odškodnenie, keďže inej cesty niet.
Na otázku vyšetrovateľa, kedy som prišiel o rodinný dom odpovedám, že 13.02.2005, dom
previedla Dražobná spoločnosť Gunduličova 3. Účasť Róberta Fica vtom, že nezabezpečil
kontrolnú činnosť v zmysle svojich povinností ako mu ukladá zákon a na základe mojich
sťažností.
V uvedenom liste uvádzam súpis korešpondencie s Róbertom Ficom, napr. na strane 9, keď
založil Stredisko pre obete trestných činov z 21.08.1999 a ďalších podnetov počas jeho
pôsobnosti nielen ako predseda vlády, ale aj ako opozičný poslanec. Dokonca sme sa stretli
osobne na Hrade Devín pri oslavách vzniku Veľkej Moravy a osobne na základe môjho protestu
s transparentom v rukách vypočul moje sťažnosti. Prisľúbil osobne pomoc, ale nakoniec
k žiadnej pomoci neprišlo.
Pán Fíco na verejnom vystúpení povedal:" Bez práva a spravodlivosti štát nemá zmysel.
Oneskorená spravodlivosť nieje spravodlivosť/1
Motívom mojich všetkých sťažností ako aj tohto trestného oznámenia je bezmocnosť poškodenej
osoby, za ktorú sa ja cítim práve preto, že doposiaľ mi nebola vyplatená škoda v zmysle dvoch
rozsudkov, a to v občianskoprávnom konaní ako aj v trestnom konaní, kde bol páchateľ uznaný
za vinného za marenie výkonu úradného rozhodnutia vo výške 2.000.000,- eur a na strane druhej
reťazením dlhov som prišiel o všetko - o firmu, politickú stranu, rodinu, rodinný dom a stal sa zo
mňa bezdomovec, pričom sám Róbert Fico vydal niekoľko vyhlásení, že Slovensko nie je právny
štát a sám pre to, keď bol pri moci ako predseda vlády nič neurobil.
2.
Sťažnosť na Ústavný súd, ktorá sa týka prvotného podania z podozrenia zneužitia právomoci
verejného činiteľa v súvislosti s vyňatím NR SR zo zodpovednosti za škodu, kde sú podrobne
popísané skutočnosti a priebeh dopadu tohto jeho zlého úmyslu. Sťažnosť bola odmietnutá
z údajného dôvodu, že bola zle napísaná. Právnou vetou Ústavný súd toto Vaše podanie nemôže
prijať ako sťažnosť, nakoľko nespĺňa všetky náležitosti, ktoré by mala obsahovať sťažnosť.
Posunul som to do Štrasburgu, odpoveď som nedostal.
•j
Otvorený list predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi so žiadosťou o vypočutie pred poslancami,
návrhom pre poslancov na vypísanie referenda a návrhom na odvolanie premiéra SR. Je to
ľormou blogu a k tomu chcem uviesť, že osobne som sa stretol a rozprával s Andrejom Dankom,
ktorý s poľutovaním označil môj príbeh za negatívny jav, ktorý prináša so sebou budovanie
demokracie. Takisto sľúbil nápravu, ale potom sa odmlčal.
4.
Ďalšie prílohy sa týkajú môjho práva v zmysle Ústavy SR ako občan, ktorý sa podľa ústavy
môže postaviť na odpor. Je to List určený prezidentovi SR pánovi Andrejovi Kiskovi, kde takisto
podrobne popisujem skutočnosti týkajúce sa aj vtedy jeho protikandidáta Róberta Fica.
5.
Ako poslednú prílohu so dovoľujem predložiť môj blog s názvom Eduard Hakl: Tu sú konkrétne
mená ľudí, ktorí sa stali obeťami SIS. linka na zoznam ľudí, ktorí sa ešte len stanú obeťami
SIS...pozrite si, či nie ste medzi nimi.
V tomto blogu informujem čitateľov o knihe, ktorú napísal Eduard Hakl, bývalý príslušník SIS
a s ktorým som sa osobne stretol minimálne 5 krát a zoči-voči mi povedal aj iné závažné
skutočnosti voči Róbertovi Ficovi, ktorý nesie plnú zodpovednosť za činnosť SIS a ktorá podľa
Eduarda Hakla vraždí deti, vraždí starých občanov a vraždí preto, aby iní získali majetkový
prospech.
Z osobného rozhovoru vyplynulo, že aj ja, Ján Molnár s rodinou sme sa dostali do zoznamu
nepohodlných ľudí a sme tzv. v poradí na vykonanie ublíženia na zdraví príslušníkmi SIS. Viac
to rozpisujem v tomto blogu. Tu chcem dodať, že ja osobne nemám informácie, že by SIS
vraždila a likvidovala ľudí, ale mám podozrenie, nakoľko okolo mňa sa dejú Čudné veci, mám 17
súdnych sporov, medzi inými s GP, MV SR, MS SR a ďalšími subjektami z podozrenia, že
organizovaná skupina, predpokladám členovia SIS ovplyvňuje všetky moje konania na polícií,
prokuratúre a súdnictve, aby som sa nemohol dovolať spravodlivosti.
Podľa Eduarda Hakla som v ohrození života a preto vyvíjam túto aktivitu, aby tieto skutočnosti
boli zaprotokolované, aj keď si myslím, že k vyšetrovaniu nedôjde, nakoľko pán Fico a pán
Kaliňák podľa informácií z tlače sociálneho web priestoru ťacebook dokážu všetko tzv. zamiesť
pod stôl.
6.
Ako poslednú prílohu uvádzam vyhlásenia predsedu SMERu pána Fica:" Správa SIS potvrdila
naše podozrenia." Jedná sa o krátky výpis z internetu nedoriešených káuz, ako dotácia Devín
banky, tender na mobilného operátora, návrat akcií Nafta Gbely, kauza Slovenské elektrárne,
tcnder na ľahké motorové vlaky, kurzová strata pri predaji SPP, odvolanie Šéfa NBU Jána
Mojžiša, v ktorej sám pán Fico konštatoval, že tieto kauzy treba došctriť, nakoľko vo viacerých
podnikoch sú spojení vodcovia zločineckých skupín so štátnym aparátom. Ale čas ukázal, že ani
jedna z týchto káuz nebola došetrená a sám Róbert Fico nevyvinul žiadnu iniciatívu z postu
svojej moci, ako aj právomoci verejného činiteľa, aby sa tieto kauzy doriešili.
Tieto prílohy uvádzam len na dokreslenie podozrení o nezákonnom zneužívaní právomoci verejného činiteľa pána Róberta Fica, nakoľko nie som osobným ani svedkom ani zainteresovaným v týchto kauzách, len to doplňujem ako občan, ktorý má právo a dokonca povinnosť oznámiť OCTK podozrenia ztrestnej činnosti, aj keď sa jedná o osoby vysokopostavené, ako je povedzme predseda vlády Róbert Fico.
Moje toto trestne doplnenie uvádzam ako podozrenie, teda vyhýbam sa zodpovednosti za ohováranie, lebo skutočnosti nasvedčujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou vtom mojom konkrétnom prípade, a to vyňatia NR SR o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci došlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa pána Róberta Fica, pričom sa opieram o výrok Ústavného súdu ajeho právnu vetu. že každý politik nesie zodpovednosť za to, keď robí úkony so zlým úmyslom, ktoré by v budúcnosti viedli k mareniu vyšetrovania alebo poškodzovania občanov. A v tomto mojom konkrétnom prípade Róbert Fico podľa mojich vedomostí, ktoré som vytiahol z internetu a preštudoval som dôvodové správy nesie Róbert Fico ako jediný ústavný činiteľ priamu zodpovednosť, i keď novelu zákona schválili poslanci, títo boli uvedení do omylu tak, ako som spomínal v otázkach novelizácie zákona o dobrovoľných dražbách v kontexte na odborné vyjadrenia právnikov (ako som uviedol JUDr. Lálika a JUDr. Števčeka)."
V prvom rade je potrebné uviesť, že skutok sa nestáva trestným činom len preto, že ho za trestný čin označí oznamovateľ v podanom trestnom oznámení, resp. vo svojej výpovedi, s tým, že konanie určitej fyzickej osoby považuje za rozporné so zákonom a tým, aj za trestné. Oznamovateľ, resp. poškodený, má právo na podanie trestného oznámenia. Následne orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť sa týmto trestným oznámením zaoberať a rozhodnúť o ňom v zmysle Trestného poriadku. Samotné posúdenie, či skutok napĺňa alebo nenapĺňa znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu je však plne v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní. Teda každý má nárok na to, aby sa jeho podaniami a návrhmi zaoberali kompetentné orgány a vybavili ich. Ale nikto nemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia zodpovedal jeho predstave (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. III ÚS 287/06).
Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak. aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa ustanovenia § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa úst. § 17 Trestného zákona pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Podľa úst. § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a)
chcel spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a
pre prípad,
že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 326 ods. l písmen a) až c) Trestného zákona sa trestného činu zneužitie právomoci verejného činiteľa dopustí ten, kto ako verejný činiteľ, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech:
a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
b) prekročí svoju právomoc, alebo
c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu.
Pre spáchanie akéhokoľvek trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona sa vyžaduje, aby páchateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty, toho ktorého trestného činu. Skutkovou podstatou trestného činu sa rozumie súhrn konkrétnych znakov, ktoré charakterizujú určité ľudské správanie ako trestný čin. Na naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby boli splnené všetky zákonom požadované obligatórne znaky. Znakmi skutkovej podstaty trestného Činu sú objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. Všetky štyri skupiny znakov tvoria jednotný celok a sú v konkrétnej skutkovej podstate stanovené obligatórne. Existujú v každej skutkovej podstate trestného činu, aj keď v nej nie sú výslovne uvedené. V prípade, ak niektorý z obligatórnych znakov skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu chýba, nejde o trestný Čin.
Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby sa trestného činu zneužitie právomoci verejného činiteľa dopustil špeciálny subjekt, t.j. verejný činiteľ, a to jednou z troch taxatívne uvedených foriem konania (objektívna stránka).
Podľa § 128 ods. l Trestného zákona sa pod pojmom verejný činiteľ rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného Štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.
Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného Činiteľa nepostačuje zistenie, že špeciálny subjekt - verejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, ale zároveň sa vyžaduje, aby tak verejný činiteľ konal v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Uvedený motív
ako zložka subjektívnej stránky konania páchateľa, ktorý iniciuje jeho konanie, musí byť preukázaný. Za škodu je treba považovať škodu materiálnu ale aj nemateriálnu. Ani úmyselné porušenie zákona zo strany verejného činiteľa nieje trestným Činom zneužívania právomoci verejného činiteľa, pokiaľ nebolo vedene v úmysle spôsobiť inému škodu, respektíve zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, prípadne, ak z porušenia zákonnej povinnosti zo strany verejného činiteľa reálne nemôže dôjsť k takémuto ohrozeniu. To platí aj opačne. Ak by aj verejný činiteľ konal v úmysle spôsobiť inému škodu, ale nekonal by v rozpore so zákonom, nemohlo by ísť o spáchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ustanovení Trestného zákona.
Nesplnenie povinností vyplývajúcej z právomoci môže vyplývať zo zákona alebo iného právneho predpisu, ale aj z pracovnej náplne verejného činiteľa. Povinnosť nesplní aj ten. kto ju úmyselne nesplní a pritom si je vedomý možných následkov svojej nečinnosti a má už uvádzaný motív a cieľ. Opomenutie plniť svoje povinnosti vyplývajúce z právomoci je úmyselné konanie, ktoré spočíva v nekonaní.
Pre naplnenie objektívnej stránky sa vyžaduje konanie verejného činiteľa spočívajúce vo vykonávaní svojej právomoci spôsobom odporujúcim zákonu alebo v prekročení svojej právomoci alebo v nesplnení si svoje povinnosti vyplývajúcej z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, pričom takto musí verejný činiteľ konať v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Pri vykonávaní právomocí spôsobom odporujúcim zákonu ide o porušenie alebo obchádzanie konkrétneho zákona, alebo konkrétneho právneho predpisu vydaného na základe zákona. Páchateľ koná úmyselne v rozpore so zákonom alebo právnym predpisom, ktorý upravuje jeho právomoc. V prípadoch vykonávania právomoci verejného činiteľa spôsobom odporujúcim zákonu, musí verejný činiteľ konať aktívne.
Právomoc prekračuje ten. kto úmyselne rozhoduje alebo robí rozhodnutia, ktoré nepatria do jeho právomoci, alebo sa z jeho právomoci vymykajú. Prekročiť právomoc môže verejný činiteľ tým, že rozhoduje alebo robí opatrenia, ktoré patria do právomoci jeho nadriadeného, ale i nadriadený verejný činiteľ, ak vykonáva právomoci svojho podriadeného, na ktoré nie je sám podľa zákona oprávnený.
Zákonný znak v úmysle spôsobiť inému škodu charakterizuje pohnútku konania páchateľa, ktorá sa musí preukázať, pričom môže ísť tak o majetkovú, ako aj nemajetkovú škodu. Znakom v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech sa rozumie akékoľvek neoprávnené majetkové alebo aj materiálne zvýhodnenie, na ktoré páchateľ alebo iná osoba nemali právo. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné konanie.
Na základe vyššie uvedeného treba ďalej uviesť, že vyššie uvedené domnienky oznamovateľa sa nepotvrdili, nakoľko skutkovú podstatu trestného činu tvorí súhrn typových znakov subjektivnej a objektívnej, ktoré určité ľudské správanie charakterizujú ako konkrétny trestný Čín. Tieto znaky tvoria nerozlučnú jednotu, musí ich obsahovať každá skutková podstata. V prípade ich abscntovania čo i len jeden z jej obligatórnych znakov, nemožno hovoriť o trestnom čine.
Trestné právo ajeho inštitúty sú prostriedkom spoločnosti na ochranu práv a právom chránených záujmov jej členov alebo samotnej spoločnosti, ktorých použitie je ultima ratio. a teda ich použitie prichádza do úvahy iba v prípade, ak použitie iných prostriedkov, ktoré objektívne právo pripúšťa nie je možné, nakoľko nepostačujú na dosiahnutie ochrany práv a právom chránených záujmov spoločnosti a jej členov alebo ak závažnosť, význam, spôsob ako aj intenzita porušenia týchto práv a právom chránených záujmov dosahuje mieru alebo charakter ustanovený a predpokladaný normami trestného práva.
V zmysle § 62 ods. l Trestného poriadku sa podanie vždy posudzuje podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že obsahovými náležitosťami trestného oznámenia sú skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu. Ide pri tom o skutočnosti, z obsahu ktorých musia byť preukázateľné zákonné znaky niektorého trestného Činu v osobitnej časti Trestného zákona.
Vychádzajúc zo skutočností, ktoré Ján Molnár uviedol vo svojom trestnom oznámení tiež z doplnenia trestného oznámenia jeho osobou som nezistila také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že konaním Róberta Fica ako predsedu vlády SR došlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, keďže absentujú jednotlivé zložky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Rovnako nebolo preukázané, že by jeho konaním došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty iného trestného Činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona
Podľa § 197 ods. l písm. a) Trestného poriadku, ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania podľa ustanovenia § 199 ods. l Trestného poriadku alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku prokurátor alebo policajt uznesením vec odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu.
Na záver je potrebné uviesť, že odmietnutím vecí v zmysle § 197 ods. l písm. d) Trestného poriadku nie sú nijako upreté práva oznamovateľa domáhať sa ochrany osobnosti, ČÍ uplatnenia iných práv v podmienkach iného, než trestno-právneho konania
Vzhľadom na uvedené skutočnosti som dospela k záveru, že neboli zistené dôvody na začatie trestného stíhania podľa ustanovenia § 199 ods. l Trestného poriadku, ako ani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej Časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú
je možné podať u vyšetrovateľa PZ do 3 pracovných dní od oznámenia
uznesenia, sťažnosť nemá odkladný účinok.
