Na tejto stránke sa môže verejnosť dozvedieť aké kroky budeme vykonávať a aký úspech budeme mať v oblasti dodržiavania ľudských práv. Takto sa môže každý presvedčiť, že na Slovensku sa nedá spravodlivosť dosiahnuť. Právny štát je ilúzia, ktorú vytvorili politici aby zatajili, že komunistická Štb bola amatérkou voči niektorým dôstojníkom terajšej nekontrolovateľnej SIS, ktorí majú neuveriteľné finančné zdroje jednak zo štátneho rozpočtu a jednak z vlastnej činnosti od vlastných agentov, ktorí sú infiltrovaní do podnikateľského prostredia. Preto na Slovensku veľa vecí nefunguje tak ako by malo, lebo väčšinou všetko  funguje na báze mafií, podsvetia, ktoré riadia samotní dôstojníci SIS, možno tajne bez vedomia nadriadených, ale vždy je to nie naša vina, a títo „experti“ sú zase riadení primitívnymi ľudmi, ktorí neuznávajú ľudské práva, lebo len primitív môže byť v dnešnej dobe bohatý!

    Už aj vrabce na strechách vedia, že takmer ani jedna vražda, či tunelovanie ktoré sa v médiach proklamovali ako vybavovanie účtov podsvetia sa neudiali bez niektorých „expertov“ - dôstojníkov SIS, ktorí síce zneužívali svoje postavenie, ale toto im umožňuje nedokonalá kontrola parlamentu, čo sa kritizuje už niekoľko rokov. Poznáme naše podsvetie,  sú to primitívni ľudia, ktorí nedokážu nič dokonalé zorganizovať. Také „precízne“ vraždy, pri ktorých sa nikdy nenájde svedok a ani páchateľ, sú dokonalým dielom zohratého tímu s účasťou niektorých nezodpovedných dôstojníkov SIS. Čakanie na príležitosť, aby pri likvidácii neboli svedkovia, trvá niekoľko mesiacov a  stojí obrovské peniaze, organizáciu a technické vybavenie. Za tieto služby potom niektorí infiltrovaní dôstojníci SIS do podnikateľského prostredia môžu robiť čo chcú a zákony im to musia dovoľovať, o to sa postaraá oligarchia poslancov (nie všetci poslanci sú gauneri). Preto ovplyvňujú aj tvorbu zákonov. Beztrestné tunelovanie už aj veľkých firiem, bánk je potom dielom niektorých tajne infiltrovaných agentov SIS. Preto sa obyčajný človek nemôže dovolať svojich práv.  Prípad LC print je jasným dôkazom.

    Od tejto udalosti prešlo už vyše 8 rokov a my stále nemáme peniaze za spôsobenú škodu, a pravdepodobne ich ani mať nebudeme, lebo sa vždy nájde spôsob ako nám ich zobrať. A aj keď spáchali podľa medzinárodných zákonov trestnú činnosť – organizovaný zločin proti ľudskosti, vždy sa nájde nejaký pilicajt, prokurátor, sudca, ktorý to zastrčí do najspodnejšieho šuplíka alebo celý prípad opäť neverejne amnestuje sám prezident. Veď prezident už udelil niekoľko desiatok amnestií, o ktorých verejnosť nič nevie a náš návrh na monitorovanie porušovania ľudských práv už dvakrát odmietol a odmietol ho aj sám podpredseda vlády Pál Csáky! 

    Ponúkame vám nahliadnúť do tohto návrhu, posúďte či je taký zlý, že by nemohol byťpo konzultáciách, pripomienkach či drobných úpravách zavedený do praxe! - Návrh

    Pokiaľ sa budeme hlásiť, je všetko v poriadku a náš prípad postupuje v medziach práva. Medzinárodný súd bude trvať niekoľko rokov, ale počas tejto doby sa dočítate veľa zaujímavých vecí. Jednak sa v našom rozprávaní  ako v románe dozviete o dramatických situáciách, o tom čo sa nám stalo, aj o takých podrobnostiach, ktoré sme nemohli jednoducho z priestorových dôvodov  napísať, lebo by sme zapísali ďalších 200 strán ale jednak, že nie sú predmetom priamych dôkazov, len našej skúsenosti, ale pre každého veľmi užitočné informácie.

    Nuž a keď prestaneme písať, tak sa stalo čosi vážne, pokiaľ budeme nažive, budeme sa snažiť spojenie rýchlo obnoviť, pokiaľ budeme vo väzení budeme sa snažiť poslať správu, pokiaľ budeme mŕtvi, potom beda všetkým slušným ľuďom. Čím skôr tento národ povstane proti tyranom a barbarom, tým menej bude v budúcnosti obetí.

 

 

 

 

N á v r h

na organizáciu výkonu ľudských práv

 

 

         Človeka v jeho podstane nemožno zmeniť, tak ako sa nedá premeniť tiger na mačku. Neúspešný pokus o premenu človeka bol socializmus, ktorý sa pokúšal cestou „morálneho kódexu budovateľa komunizmu“ zmeniť človeka na dobrého. Realita hovorí o opaku, výsledkom je komunistický prevrat, po ktorom si komunisti vybudovali komunizmus (majú dostatok peňazí na všetko), ale drvivá väčšina (vyše 3 milióny) ľudí sa prepadla z priemernej do podpremernej životnej úrovne, ďalšia skupina sa prepadla do 500 000 zástupu nezamestnaných a vyše 750 000 ľudí žije na pokraji biedy a niektorí spadli do absolútnej biedy bezdomovcov. Človek sa nedá zmeniť, ostali v ňom prirodzené pudy pozitívne aj negatívne.  Bývalá Štb pod zámienkou ochrany socializmu zgrupovala do svojich radoch agentov a prisluhovačov podľa prísneho výberu negatívnych vlastností. Aby bývalý eštebák mohol vykonávať špinavú robotu, musel mať niektoré  výnimočné vlastnosti, akými sú napr.: neznesiteľná žiarlivosť, obrovská závisť, panovačnosť, šialená histéria, dobyvačnosť, imbecilita, pre plnenie krajných rozkazov. Táto smečka šeliem sa dnes dostala k moci, možno nie priamo do parlamentu, aby som nekrivdil všetkým poslancom, ale prinajmenšom ich ovládajú cez rôzne bohaté oligarchie. Títo ľudia sú chorí z naadvlády peňazí. Chcú ich mať stále viac, nestačí stotisíc, ani päťstotisíc, ani milión, ani desať miliónov, ani stomiliónov, ani päťsto miliónov, ani miliarda! Majú neustále vyššie a vyššie nároky, chcú vlastniť nielen vily a jachty, ale aj fabriky, pláže, krížniky a ostrovy. K takým sumám sa mohli dostať len porušovaním ľudských práv. Preto sa o ľudských právach  hovorí veľmi málo, a ak áno, tak veľmi neodborne, povrchne, laicky, zľachčovane, aby si nikto nespomenul, že ich bohatstvo pochádza z porušovania ľudských práv iných, miliónov ľudí. Od manipulácie s privatizáciou, tunelovania až po drzé a rafinované chytanie ľudí do závislosti a nedodržiavanie dohôd, zmlúv a rôznych foriem navyšovania kapitálu.  Preto sa slušní ľudia musia konečne spamätať a spojiť sa na princípe dodržiavania ľudských práv. Predstavujeme vám blokovú schému (prvý počiatok návrhu riešenia) na vytvorenie právomoci k realizácii výkonu ochrany základných ľudských práv ako ochrany pred nástražným systémom proti sféram života fyzického, psychického a intelektuálneho (ohováranie, podvody, chytanie do závislosti ekonomickej a duchovnej, konšpirácie, sabotáže, zastrašovanie a obmedzovanie osobnej slobody, ublíženie na zdraví až po privolanie smrti):

 

Rozsudok

V méně humanity

 

1. Objekívny nález: Teodor Lukáč, nar. 21.5.1965 v Brezovej nedostal vyplatenú mzdu za vykonanú prácu za mesiac december už 31 dní po splatnosti od firmy Lukas, s.r..o., ktorá sa dostala do finančných ťažkostí.Jednása o mzdu za vaykonanú prácu vo výške 6560.- Sk.

2. Subjektívny nález: Boli preukázateľneporušené ľudské práva v obmädzovaní života fyzického tým, že mu nebola vyplatená mzdazavykonanú prácu, čím sa jeho fyzický život vykorisťoval. Bolo ohrozené jeho právo na psychický životbez ohrozenia tým, že vyše 31 dní ostala rodina bez finančných prostriedkov. Bolo ohrozené jeho právona intelektuálny život bez ohrozenia tým, že jeho duchovné bohatstvo bolo odcudzené.

3. Primárium:Tento nález nadobúda právoplatnosť dňa 22.6.2000 o 14.30 hodine a elektronický sudca rozhodolv prospech navhrhovateľa pána Teodora Lukáča a neprospech firmy Lukas s.r.o, ktoráporušilazákladne ľudské práva Teodora Lukáča a poškodila navrhovateľa vo výške 6560.- Sk, sprihliadnutím na faktor času sa suma zvyšuje o 50%, s prihliadnutím na potreby života sa suma zvyšuje oďalších 50%, s prihliadnutím na poškodenie mena sa suma zvyšuje o ďalších 50%.

4. Sekundárium: Fondsolidarity okamžite vyplatí Teodorovi Lukáčkovi 

16 400.- Sk.

5. Tercium: Štátna spáva bude vymáhať odfirmy Lukas s.r.o. sumu 16 400.- Sk + 20% za súdne trovy a 30% púríspevok do fondu solidarity.6.Kvadracium: Konateľ firmy Lukas s.r.o. sa odsudzuje na 31 dní domáceho väzenia.
 

 

 

Rozsudok

V méně humanity

 

1. Objekívny nález: Teodor Lukáč, nar. 21.5.1965 v Brezovej nedostal vyplatenú mzdu za vykonanú prácu za mesiac december už 31 dní po splatnosti od firmy Lukas, s.r..o., ktorá sa dostala do finančných ťažkostí.Jednása o mzdu za vaykonanú prácu vo výške 6560.- Sk.

2. Subjektívny nález: Boli preukázateľneporušené ľudské práva v obmädzovaní života fyzického tým, že mu nebola vyplatená mzdazavykonanú prácu, čím sa jeho fyzický život vykorisťoval. Bolo ohrozené jeho právo na psychický životbez ohrozenia tým, že vyše 31 dní ostala rodina bez finančných prostriedkov. Bolo ohrozené jeho právona intelektuálny život bez ohrozenia tým, že jeho duchovné bohatstvo bolo odcudzené.

3. Primárium:Tento nález nadobúda právoplatnosť dňa 22.6.2000 o 14.30 hodine a elektronický sudca rozhodolv prospech navhrhovateľa pána Teodora Lukáča a neprospech firmy Lukas s.r.o, ktoráporušilazákladne ľudské práva Teodora Lukáča a poškodila navrhovateľa vo výške 6560.- Sk, sprihliadnutím na faktor času sa suma zvyšuje o 50%, s prihliadnutím na potreby života sa suma zvyšuje oďalších 50%, s prihliadnutím na poškodenie mena sa suma zvyšuje o ďalších 50%.

4. Sekundárium: Fondsolidarity okamžite vyplatí Teodorovi Lukáčkovi

16 400.- Sk.

5. Tercium: Štátna spáva bude vymáhať odfirmy Lukas s.r.o. sumu 16 400.- Sk + 20% za súdne trovy a 30% púríspevok do fondu solidarity.6.Kvadracium: Konateľ firmy Lukas s.r.o. sa odsudzuje na 31 dní domáceho väzenia.

 

 

N á v r h

na organizáciu kancelárie pre ľudské práva pri Úrade vlády SR

 

 

 

        Kancelária pre ľudské práva pri Úrade vlády SR zabezpečuje styk s verejnosťou, ktorá sa cití byť v ohrození, bola ohrozovaná systémom vládnutia bývalej vlády, alebo má podozrenie z porušovania ľudských práv voči sebe, svojej rodine alebo inej osobe a poskytnúť jej pomoc pri dodržiavaní ľudských práv a slobôd, ktoré sú pre každého občana zaručené v zmysle Ústavy Slovenskej republiky najmä článku 12 od.1. „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“ Ods. 2. „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ Čl. 19 ods. 1. „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.“

 

(Uvedený návrh zaslaný podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu a prezidnetovi SR Rudolfovi Schusterovi - žiaľ bez odozvy! )

 

 

Úvaha

 

            Nie je žiadnym tajomstvom, že dnešok je poznačený celosvetovým poklesom morálky, ľudskosti, že tento pokles neprodukujú obyčajní ľudia, ale mafie, podsvetie a tajné spolky. Mafia je všeobecný pojem. Mafiánci sú navonok inteligentne vyzerajúci muži v bielych košeliach s  kravatami, ale ich pravá tvár je tvár muža, ktorý inteligentným spôsobom a za každú cenu chce žiť na úkor iných, za túto cenu strieľa do  živých terčov ľudí, kladie bomby pod autá... 

            Čím to je, že v oblasti mravnosti, morálky a čestnosti nedokážeme byť dostatočne prezieraví? Vieme dopredu na mnoho rokov naplánovať  ekonomický rozvoj,  budovať diaľnice,  stavať byty, ale s poklesom  morálky, čestnosti  a mravnosti  nikto nechce  rátať. A pritom to bola prapríčina  zániku mnohých vyspelých civilizácií a na tomto  pravidle stroskotal aj  veľký Rím, ktorý  už dosiahol svoj vrcholný rozkvet. Prečo  si niektoré negatívne javy všimneme až v takej fáze, keď je už doslova neskoro. ... pokračovanie na ďalších 20 strán.

 

 

 

 

 

 

Bloková schéma organizačnej štruktúry

 

 

 

 

Dejiny filozofie

ako námet na nový model spoločnosti

 

       Herakleitos z Efezu /550-480 pred n.l./ vyzdvihoval neprestajné vznikanie a zanikanie, ktorému sú podrobené všetky veci, ba i svet ako celok. Tvrdil, že všetko plynie. Zdrojom premien sú protiklady, ich stretnutie a boj. Z jeho filozofie už vyplýva, že veci treba chápať spolu s plynutím, teda časom.

     Demokritos /460-380 pred n.l./ neprestajne vznikanie a zanikanie vysvetľoval ako sled príčin a účinkov, pohyb atómov. Nevystupuje tu nijaká náhoda, všetko je nevyhnutne určené predchádzajúcimi  príčinami. Odvolávanie sa na náhodu pokladá Demokritos iba za pokus zakryť vlastnú nevedomosť. V skutočnosti aj tomu, čo pokladáme za náhodu, vládne prísna nevyhnutnosť.

     Gorgias /483-379 pred n.l./ bol prvý antický filozof, ktorý naznačil nedokonalosť ľudskej reči v dôležitom rozhodovacom konaní. Zašiel do krajnosti zo svojimi tromi tézami: „Po prvé, nič nie je, po druhé, ak aj niečo je, nemožno to poznať, po tretie, ak to aj možno poznať, nemožno to oznámiť a vysvetliť blížnemu.“ Takto je človek „miera všetkých vecí“, odkázaný na používanie jazyka, ktorým vlastne nič skutočné nevyjadruje.

     Neprekonatelné filozofické myšlienky povedali už takmer pred  dvomi tisícročiami grécki filozofi: Sokrates, jeho žiak Platón, ktorý bol zas učiteľom Aristotela.

     Sokrates /470-399 pred n.l./ pokladal za svoje poslanie výzvu „poznaj seba samého“, ktorá bola  vytesaná na štíte chrámu v Delfách. Hlásal potrebu starať sa o dušu. Sebapoznávanie sa preňho stalo privilegovaným spôsobom zušľachťovania vlastnej duše a dosahovania cnosti. Tam, kde vládne rozum, napĺňa sa duša cnosťou, tam, kde vládne nevedomosť, dochádza k mravnému úpadku. Za bezbožnosť  odúdený na smrť. 

     Platón /427-347 pred n.l./ bol predstaviteľom dualizmu, stavia proti sebe dva úplne odlišné svety. Veril, že okrem zmyslami vnímateľného sveta jestvuje svet ideí, na ktorý sa máme v procese poznávania sústrediť. Platon vychádzal z predstavy, že človek je spojením pominuteľného tela a nehmotnej a nesmrteľnej duše.

     Aristoteles /384-322 pred n.l./ bol zakladateľom logiky,  zaoberal sa aj metafyzikou,  fyzikou a kozmológiou, učením o duši a učením o štáte.  Za najvyššiu formu ľudského súžitia považoval štát.  Štát ako celok je nadradený nad svoje časti, ktorými sú rodina a jednotlivec. Vlády posudzoval podľa toho, či mali na zreteli všeobecný prospech.  Tomuto cieľu sa spreneveruje tyrania /despotická vláda jednotlivca/, oligarchia /vláda malej skupiny, ktorá presadzuje záujmy majetných/ a demokracia /sebecká vláda väčšiny pozostávajúcej z chudobných vrstiev/. Naopak monarchia, aristokracia /vláda menšiny pozostávajúcej z najlepších/ a politea / rozumná, nesebecká vláda väčšiny/ rôznymi formami presadzujú dobro celku. Za bezbožnosť  odsúdený na smrť. 

     Tomáš Akvinský /1225-1274/ ako prvý sa zmieňuje o nutnosti zavedenia „schémy“. Zaoberal sa najmä odkazmi na Božiu existenciu „Vieru nemožno odôvodniť, presahuje totiž rozum a jeho schopnosti“.  Podľa neho prvý hýbateľ je Boh. „Postup od pohybovaného k pohybujúcemu by nás viedol donekonečna a nikdy by nedospel k pravému hýbateľovi“. Človek je podľa Tomáša spojenie duše /formy/ a tela /látky/, ktoré tvoria substanciu človeka. V ľudskej duši Tomáš rozlišuje myslenie a vôľu. Dobrú vôľu kladie nad poznanie a podľa nej hodnotí mravného človeka.

     Významným priekopníkom novovekej filozofie bol Mikuláš Koperník /1473-1543/, ktorý objavil heliocentrizmus a dokázal prítomnosť slnečnej sústavy, že Zem aj s ostatnými planétami sa točí okolo Slnka, ktoré stojí.

       Galileo Galilei /1564-1642/ začal uvažovať o zjednotení nebeskej a pozemskej mechaniky. Zdôraznil význam matematiky v prírodnovednom bádaní. Tvrdil, že iba matematikou možno adekvátne postihnúť prírodu, ktorej kniha podľa Galileiho je napísaná jazykom kružníc, štvorcov, trojuholíkov, t.j. matematických vzťahov.   Galileo dokázal, že ak chceme pochopiť pohyb,  treba ho „zasadiť do rovnice“  čísiel.

     V nonovekej filozofii sa prejavili aj snahy o reformáciu kresťanstva, najväčší význam tu  zohralo vystúpenie Martina Luthera /1483-1546/, ktorý bol zakladateľom Evanielia. Z filozofického hľadiska má najväčší prínos  luteránske zdôraznenie významu ľudského indivídua, ktoré je schopné samostatne si vykladať zmysel Písma svätého, opätovne nastolenie otázky Božej prozreteľnosti a ľudskej slobody a z toho vyplývajúcich mravný rigorizmus /strohosť, prísnosť/atď. Morálkou a etikou sa zaoberal renesančný humanizmus.         

        Nevídanou otvorenosťou o „pozemskom realizme“ hovorí Niccoló Machiavelli /1469-1527/  Machiavelliho renesančná sociálna filozofia kritizovala vtedajšie pravidlá, ktoré vychádzali z tvrdení, že v hospodárskom a politickom živote je dôležitý iba výsledok, a nie spôsob ako sme  ho dosiahli. Kto chce ostať morálnym a cnostným človekom, lepšie spraví, ak sa uzavrie vo svojom súkromnom živote, lebo v hospodárskom živote skôr či neskôr skrachuje, v politike ho skôr či neskôr utlačia jeho bezohľadní súperí a nepriatelia. A kto sa im postaví na odpor, nech má akékoľvek dobré, šlachetné a čestné úmysly, zašľapú ho zákonitosti spoločnosti. Cirkev nemohla zniesť práve to, že im Machiavelli hovoril pravdu do očí, že vyslovil tajomstvá, o ktorých by sa malo podľa nich pokrytecky mlčať a nepriznať sa k nim ani medzi sebou.  Proti prívržencom Machiavelliho založila inkvizíciu - tajnú políciu. Táto najtemnejšia inštitúcia v dejinách sveta mala cieľ prenasledovať ľudí, ktorí mali snahu odhaľovať a šíriť pravdu o skazenosti cirkvi a  zneužívaní Ježišovho posolstva.

     Francis Bacon /1561-1626/ sa odvoláva na skúsenosť ako jediného spoľahlivého východiska poznania. Veda sa zakladá na skúsenosti a jej metodickom spracovaní.  Presadzuje potreby induktívnej metódy ako postupu od skúsenosti, empiricky daného k zovšeobecneniu /v konečnom dôsledku k vedeckému zákonu/.

     Zásady metodológie rozvíja René Descartes /1596-1650/, ktorý rozum povyšuje na najvyššiu inštanciu pravdivého poznania „ Za pravdivé uznám iba také tvrdenie, ktoré je môjmu rozumu jasné a zreteľné“.

Gottfried Wilhelm Leibniz /1646-1716/  sa pokúšal vypracovať základy formálenj logiky, vychádza z koncepcie dvoch druhov „právd“ /výrokov/: „pravdy rozumu“, t.j. analytické vety typu matematických výrokov ako východisko deduktívnych postupov: „pravdy faktu“ založené na skúsenosti, ktoré sa dotýkajú iba nášho sveta.

     Filozofia  zasahuje aj do politiky. Francois-Marie Arouet - Voltaire /1694-1779/ vyslovil potrebu parlamentarizmu ako optimálnej formy vlády, ktorý umožňuje /na rozdiel od absolutisticekj monarchie/ spoluúčasť na vláde pomerne širokej verejnosti. Voltaire zvádzal ustavičný boj proti bezpráviu, ktorého sa v mene náboženstva dopúšťali vysoké cirkevné kruhy.

      Jean Jacques Rousseau /1718-1771/ uznával „prirodzené náboženstvo“, ktorého predmetom je uctievanie akejsi „Najvyššej bytosti“. Bol kritikom základných ideí osvietenstva a propagátorom sociálneho mysliteľa. Vyslovil filozofickú otázku, ako dosiahnuť slobodu a rovnosť, aby: “žiaden občan nemohol byť tak bohatý, aby si mohol kúpiť iného občana, a žiaden by nemal byť tak chudobný, aby sa musel predávať“.  Uspokojivú odpoveď zatiaľ nikto nevyslovil. Koncepcia podstaty štátu je zaručiť slobodu každého občana, a nie ju potláčať.  Presadzuje rovnováhu v spoločnosti  “sila vecí smeruje k tomu, aby sa zničila rovnosť, sila zákonodarstva musí smerovať k tomu, aby sa rovnosť udržala.“.

        Immanuel Kant /1724-1804/ bol predstaviteľom nemeckého klasického idealizmu.  Aby sme mohli morálny zákon poslúchnuť, musíme disponovať slobodnou vôľou, musíme mať možnosť usmerňovať svoje konanie v prospech všeobecného dobra. V človeku vidí bytosť schopnú vzoprieť sa vlastným egoistickým pohnútkam, ako aj tlaku prostredia v mene morálnej zásady, túto požiadavku nazýva kategorickým imperatívom: „Konaj tak, aby maximum tvojej vôle vždy mohlo byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva.“

     Johann Gottlieb Fichte /1762-1814/  využíva pojmové prostriedky na vyjadrenie predstavy o slobodnej ľudskej činnosti.Základnou metódou je spájanie protikladov, ktoré opakujeme dovtedy, kým nepreklenieme priepasť medzi Ja a vecami.

     Prevratným mysliteľom sa stal Georg Wilhelm Fridrich Hegel /1770-1831/, ktorý doviedol k vrcholu vyvin jednej významnej tendencie, ktorej východiskom je presvedčenie, že podstata sveta je rozumová, a teda dostupná racionálnemu poznaniu.  „Čo je rozumové je skutočné, a čo je skutočné, je rozumové.“ Hegel je presvedčený, že myšlienka je objektívnou podstatou sveta!   Protirečenia Hegel pokladal za zdroj pohybu života a tento zdroj nachádzal aj v absolútne.  Tvrdí, že protirečenie sa nachádza v každej myšlienke, takže rozvíjaním jej obashu skôr či neskôr dospejeme k jej negácii: od tézy sa nevyhnutne dostaneme k antitéze. Dokumentuje to konkrétnymi príkladmi: od života sa nevyhnutne dostávame k smrti /život je nostiteľom zárodku smrti, umieranie sa začína už zrodom života/, najäčšie právo dospeje do najväčšieho bezprávia, anarchia prechádza do despotizmu a pod. V jeho filozofii je protirečenie nevyhnutné štádium myslenia a prechod na vyšší stupeň poznania.  Hegel sa preto rozhodol vybudovať „systém“, ktorý by zachytil celý proces vývinu absolútna. Pozostáva z troch častí: prvou je Logika, druhou Filozofia prírody a treťou Filozofia ducha. Vyslovil myšlienku, že národ myslí kolektívne.

     Karol Marx /1818-1883/ a Fridrich Engels /1820-1895/ boli úzko spätí s filozofickými názormi Hegla (svojím chápaním dialektiky ako univerzálnej teórie a metódy) a Feuerbacha (svojím antropologickým materializmom).  Filozofia sa v Marxizme úzko spája  s ekonomickou teóriou kapitalizmu a sociálno-politickou problematikou socializmu. Marxistická filozofia je filozofiou činnosti, praxe. Podľa Mrxa filozofi svet doteraz len vysvetľovali, ide však o to, aby ho aj zmenili.  Filozofia má byť duchovným nástrojom tejto praktickej premeny sveta. Marxa zaujímala predovšetkým problematika odcudzenia človeka. Prácu považoval ako zmyslovo-predmetnú cieľavedomú činnosť človeka, ktorý spredmetňuje svoje bytostné sily, pretvára prírodné a sociálne prostredie.  Na základe súkromného vlastníctva prichádza k odcudzeniu práce, ktorá sa podľa Marxa prejavuje v postavení moderného proletára, ktorý je bezprostredným výrobcom materiálnych hodnôt v modernej kapitalistickej spoločnosti, ale nie je ich vlastníkom, užívateľom.Marx chápe nadvládu ľudských výtvorov nad človekom, ktoré voči nemu vystupujú ako cudzie, nezávislé /napr.tovar, peniaze, štát/: za odcudzenie pokladá aj prevrátenie reálnych životných vzťahov ľudí v ich vedomí /napr. náboženstvo, ideológia/. Marx tvrdí, že odcudzenie možno prekonať len zrušením súkromného vlastníctva.

     Soren Kierkegaard /1813-1855/  vychádza z presvedčenia, že každá pravá filozofia musí byť hlboko existenciálna, musí mať osobný a osobnostný rozmer. Zvýrazňuje životný postoj človeka ako voľba estetického postoja. V náboženskom postoji sa ľudské Ja uvoľňuje a odpútava od všetkého konečného a objavuje svoju slobodu. Sloboda má obavu pred sebou, a to práve pred svojou neurčitosťou a voľnosťou. Ja, ktoré nadobúda skúsenosti svojej slobody, je tak vystavené nebezpečenstvu, že úzkosť zo slobody nevydrží, slepo sa k niečomu konečnému pripúta, čím stratí slobodu i horozont božskej nekonečnosti.

     Henri Bergson /1859-1941/  vychádza z toho, že sám život je realita. Život ako dynamická skutočnosť, ako neprestajné vznikanie a rast prebieha v čase. Lenže čas života, čas, ktorý prežívame, sa úplne odlišuje od fyzikálneho času ako rovnomennej postupnosti, ktorú môžeme kvantitatívne merať a vypočítať. Časť života znamená jednorazovosť a neopakovateľnosť tak individuálneho diania, ako aj dejín v ich vývoji.

     Edmund Husserl /1859/1938/ si kladie filozofickú otázku, ako je vlastne možné naše poznanie, ako dospievame k poznaniu toho, čo je pravda. Husserl formuluje tézu fenomenológie: Späť k samotným veciam! Chce nájsť nový „spôsob videnia“ vecí, toho čo sa ukazuje, čo sa javí, čo je dané ako fenomén predtým, než si o tom na základe vonkajšej a vnútornej skúsenosti začneme vytvárať svojú mienku a teoretické konštrukcie.

     Charles Sanders Pierce /1839-1914/ je predstavitel pragmatizmu, ktorý do centra konania kladie konanie a praktický život. „Aby sme určili

význam nejakého pojmu, musíme zohľadniť, aké praktické dôsledky nevyhnutne vyplývajú z jeho pravdivosti: plný význam pojmu spočíva v súhrne týchto dôsledkov.“

     Nicolai Hartmann /1882-1950/ postihuje reality toho čo jestvuje osobne, pred  nami, nezávisle od poznania. Ide mu predovšetkým o kategórie bytia, nie o kategórie poznania. Pokúša sa zasadiť filozofické výsledky do priestoru a v určitom čase.

     Jean-Francois Lyotard /nar.  1924/ charakterizuje znaky postmodernej situácie, v ktorej sa dnes nachádza veda, filozofia, umenie a spoločnosť -  v priesečníku rozličných príbehov /jazykových hier/, každý z nich má svojú vlastnú logiku, sleduje vlastný cieľ a ani jeden už nemá univerzálnu platnosť. Podľa Lyotarda  spoločnosť, v ktorej začíname žiť, je pluralitne otvorená, pripúšťa mnohosť jazykov a mnohosť diskurzov /rozhovor, výklad, rozprava/, ktoré sú navzájom rovnocenné, ale neredukovateľné a nesúmerateľné.

     Lukáč Ján Veverka /nar. 1941/ zdôrazňuje potrebu sústavne analyzovať a hodnotiť mravné dôsledky prebiehajúcich ekonomických a sociálnych procesov tak, aby sme nestratili zo zreteľa ich etický aspekt.  Vo svojej práci  Záväznosť mravných zásad to formuluje takto: „Mravné imperatívy by mali zohrávať integrujúcu úlohu v rôznorodných a časovo pritirečivých aktivitách  politických,  sociálnych,  právnych  i ekonomických. Ani jedna z  uvedených aktivít by nemala  mať cieľ sama v  sebe, pretože ktorákoľvek z nich, izolovane sledovaná, by strácala antropologické, život  jedinca  i  spoločnosti  ozmysľujúce  poslanie.“ Svoje filozofické úvahy zameriava viac na vývoj v postkomunistických krajinách po roku 1996. „Mravný  štát, na rozdiel jednostranne  právneho sa  bude líšiť   najmä tým,  že v  ňom nebudú jestvovať  tendenčné  a  v  záujme  dravých  jednotlivcov  a  skupín formulované, subjektivizmom preniknuté  (triedne a skupinové) právne normy,  ale kde  mravné  normy  budú,  bez  chytráckeho paragrafového kodifikovania,  vnútorným   zákonom  konania  ľudí   v  záujme  ich blahobytu  a šťastia.“

            Ján Molnár /nar.1948/ vychádza z empirického poznania, ako východiska k budovaniu mravného štátu, pomocou modelu, dokonalej schémy s garfickým vyjadrením logického pochodu príčin a následkov.  Ľudia vnímajú kolektívne myslenie a k nemu prispôsobujú svoje správanie, preto dobrá spoločnosť musí mať „Princípy všeobecného zákonodarstva“. Efekt šírenia vecí môže byť bezbariérový teda priamy, alebo s umelými prekážkami cez labyrint čo vyvoláva časový posun. Čas sa nedá zastaviť ani zobrať späť, preto pri represii porušenia mravných hodnôt je nutné túto požiadavku vyhodnocovať, aby nastal spätný účinok na porušovateľa mravných imperatív. Jazyk, ktorým hovoríme a jazyková hra, ktorú hráme, sú zodpovedné za to, aký je náš obraz sveta, preto v dôležitých otázkach musíme úplne vylúčiť jazyk a nahradiť ho presnejším dorozumievacím prostriedkom - geometrickými útvarmi ako súčasťami modelu, schémy, ktorá ponúka rýchlejší a prehľadnejší pohľad než hovorené slovo.  V roku 2000 sa pokúsil zjednotiť 21 politických subjektov názorovo rozdielnych na báze empirického poznania dodržiavania ľudských práv, ako východiska k vybudovaniu nového modelu mravného štátu na základe dokonalej schémy fungovania spoločnosti.

 

Princíp všeobecného zákonodárstva

 

1. Slovensko je štát, v ktorom platí nadradenosť mravných princípov  nad všetkými ostatnými princípmi. Toto pravidlo platí pre štátnu správu a každého občana v jeho  súkromnom, pracovnom a spoločenskom živote.

 

2. Mravné princípy ochraňujú tri roviny života každého človeka bez rozdielu a sú vyjadrené v ochrane základných ľudských práv:  a/ život fyzický - právo na prácu alebo právo na základné  potraviny a bezplatnú zdravotnú starostlivosť,  b/ život duchovný - právo na pokojný život, vzdelanie a spravodlivú odmenu za vykonanú prácu, c/ život spoločenský - právo na pôdu alebo strechu nad hlavou, slobodu, ochranu ľudských práv a právo na účasť v riadení štátu.

 

3. Každý občan má právo na život bez ohrozenia v duchu hesla: Sloboda - rôznosť v názoroch, Bratstvo - jednota v ľudských právach, Rovnosť - rovnosť pred zákonom v právach i povinnostiach.  Za trestný čin sa bude považovať ublíženie na dĺžke života fyzickom, psychickom a intelektuálnom. Platí všeobecný zákaz akéhokoľvek (fyzického, psychického a intelektuálneho) vykorisťovania človeka človekom, brania do závislosti alebo kolonializácie vedomia.

 

4. Blahobyt občanov bude zabezpečovaný novým ekonomickým modelom štátu tak, že každý občan má právo na prístup k financiám pri realizácii svojho podnikateľského zámeru v požadovanom objeme pri dodržaní zásad a/ obmedzenia osobnej spotreby, b/ vytvorenie pracovných miest pre konkrétnych občanov. Každý občan môže vlastniť len toľko pôdy, ktorá mu patrí v zmysle prerozdelenia bohatstva krajiny. Každý občan môže zamestnávať len toľko ľudí, aby svojím konaním nepresiahol práva ostatných. Každý občan má právo na prácu a spravodlivú odmenu za vykonanú prácu podľa sociálneho vzorca zisku. Každý občan má právo podnikať v podmienene trhovom hospodárení.

 

5. Spravodlivosť bude zabezpečená prostredníctvom nového mechanizmu tak, že vždy musí byť potrestaná príčina a následok príčiny bude zo zákona amnestovaný. Nedodržanie zmluvných podmienok sa bude považovať za trestný čin. Akékoľvek porušovanie ľudských práv sa bude riešiť okamžite a do 48 hodín musí byť vynesené predbežné opatrenie bez ľudského faktoru - elektronickým sudcom.-

 

6. Princíp solidarity bude zabezpečovať nový daňový systém, v ktorom si štát musí ponechať vo svojej dražbe toľko strategických podnikov, aby mohol naplniť štátny rozpočet bez daňového zaťažovania radových a zamestnaných občanov. Príjmy nad určitú hranicu budú 100% zdanené. Solidárna pomoc občanovi bude zabezpečovaná štátnou správou prostredníctvom Domu humanity a bude slúžiť na okamžitú finančnú pomoc občanovi, proti ktorému sa udeje krivda, aby sa nemohol dostať do finačnej tiesne. Toto pravidlo bude platiť na nápravu krívd spáchaných na  jeho živote súkromnom ako aj spoločenskom, fyzickom, psychickom alebo intelektuálnom. Do 48 hodín dostane odškodnenie zo štátnych rezerv solidarity v rozsahu podľa vydaného predbežného opatrenia elektronickým sudcom.

 

7. Princíp priamej demokracie sa bude uplatňovať podmieneným zastupovaním občanov poslancami v parlamente a to len v obmedzenom rozsahu. Občan sa bude zúčastňovať na riadení spoločnosti osobne prostredníctvom okamžitého hlasovacieho práva - elektromagnetickou kartou. Každý občan má právo na hlasovanie a jeho hodnota je základná. Občania, ktorí sa angažujú v spoločenskom živote, majú právo na zhodnotenie svojej praxe, odbornosti a vedomostí v hlasovacom systéme.

 

8. Princíp riadenia štátu bude zabezpečený novým parlamentným systémom, v ktorom sa zamedzia prepojenia na lobistické skupiny a viac priestoru dostanú samotní občania v podmienenom zastúpení v trojkomorovom parlamentnom systéme. Prvá komora bude slúžiť základnej bunke spoločnosti - rodine a budú ju viesť ženy a budú zastupovať občanov podľa potreby vzhľadom na ich vek. Druhá komora bude patriť odborom, pracovným cechom, tretiemu sektoru, ktoré budú zastupovať občanov podľa potreby pracovných profesií. Tretia komora bude patriť politickým stranám a hnutiam a bude slúžiť na presadzovanie záujmov štátu pri doržiavaní ľudských práv.

 

9. Každý občan má právo prostredníctvom miestnych samospráv každodenne sa zúčastňovať monitoringu jeho životnej úrovne v oblasti jeho života fyzického, psychického a intelektuálneho, uplatňovať si potreby pre jeho objem života a čas života, nahliadnúť do monitoringu životnej úrovne spoločnosti, poukazovať na nedostatky a to takým spôsobom, aby jeho zistenia, návrhy na opatrenia neboli ignorované, ale zakomponované do audiovizuálneho modelu pokroku. Každý občan má právo na výrobu prototypu svojho vynálezu zo štátneho fondu Domu vynálezcov.

 

10. Každý občan má právo po dovŕšení pätnástich rokov (15) na uzatvorenie písomnej spoločenskej zmluvy so štátom, v ktorej budú jasne definované jeho práva a povinnosti najmenj na dobu 10 rokv, základné pravidlo pridanej a zobranej hodnoty pre jeho konkrétnu osobu, zásady ľudských práv a ich ochrana, zásady modelu ekonomického, právneho, solidárneho, parlamentného, vzdelávacieho a mravného, vyjadreného v „princípe všeobecného zákonodarstva“.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

***