Toto je veľmi dôverná stránka prístupná len pod heslom:

Na tejto stránke „archivujeme“ skutočnosti, ktoré môžu byť užitočné vyšetrovateľom v prípade, že sa s nami niečo stane. Konšpirácie, to sú intrigy, ktoré majú byť prevedené v takej taktike, ktorá je takmer neodhaliteľná. Indície, náväznosti a súvislosti sú dôkazy, ktoré bežne vo vyspelých štátov uznáva aj polícia, prokuratúra a súdnictvo, len u nás tomu zatiaľ nie je tak.

1. V roku 1995 nám bola odcudzená osobná zbraň. Predpokladáme, že ju odcudzili páchatelia na príkaz Pavla Suchého (inak Paul Thomas Grun). Naša úvaha je v tomto smere na mieste, lebo zbraň nám ukradli v čase, keď si s nami dal „rande“ tento človek pred hotelom Devín. Sme presvedčení, že to zariadil tento pán. S touto zbraňou sa mohli napáchať skutky, ktoré by v budúcnosti mohli byť namierené proti nám. Bola privolaná polícia a bol spísaný riadny záznam, taktiež sme to oznámili osobitne na polícii v Karlovej Vsi, kde bola zbraň registrovaná.
2. Druhý prípad je tak trochu záhadný. V piatok 30.6.2000 sme dostali ponuku na odkúpenie historickej zbrane, pištoľ kalibru 9mm z roku 1914 Stayer, ktorú sme našli pri upratovaní v pivnici domu na Devínskej ulici 16. Táto pištoľ mohla pochádzať od nášho deda, ktorý tu býval v minulosti, alebo ju niekto nastrčil, lebo v dome sme nebývali takmer 5 rokov. Skrátka, v tom čase sme jednali s pánom Hrnčiarikom, majiteľom strelnice HERMES s.r.o. Devínska cesta 46 ohľadne reklamy na internete gral21. Ukázali sme mu pištoľ s tým, že by sme chceli zaliať hlaveň a odložiť si ju ako suvenír od nášho dedka. V piatok 30.6.2000 nám pán Hrnčiarik vyplatil 2000 Sk s tým, že pištoľ je v zlom stave, je nefunkčná a on ju v rámci svojej dielne upraví na nepoužiteľnú a nechá si ju na pamiatku. Kedže sme boli vo finančnej tiesni, súhlasili sme. Neskoršie vzniklo podozrenie, že na pištoli ostali odtlačky prstov Jána Molnára, a to je dosť nebezpečná vec. Poznáme prípady, keď išlo o sebevraždu bez motívu... Pri veľkej fantázii si vieme predstaviť aj taký scenár SIS, že môžu zbraň využiť proti nám, niekoho zastrelia a moje otlačky ma usvedčia, alebo zastrelia mňa a nainscenujú to ako sebevraždu. To všetko sa podobá na praktiky P.T.G, teda P. S., ktorého podozrievame z takýchto konšpirácií. Takže toto má byť vysvetlenie, ak sa s nami niečo stane.
3. Kto mal záujem na smrti prezidenta Zväzu ľadového hokeja pána Paška? Pokiaľ bol prezidentom pán Mitošinka, určití ľudia zarábali na jeho slabosti, pán Mitošinka sa dal ľahko zmanipulovať a zneužíval myšlienku športu na tučné zisky, nie priamo on, ale jeho najbližší menežéri. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, ktoré sa odohrali na území Slovenska boli začiatkom Paškovho konca, žiaľ. Exkluzívny partner týchto majstrovstiev sa poriadne nabalil. Zo „sponzorských darov“, ktoré vyzbieral, použil pre tieto majstrovstvá len zbruba 1/3 zbierky. Ostatné išlo do jeho „kešene“. Jeho ročný obrat, čo sám priznal v istom časopise, bol 50 miliónov korún. Toľko dokázal skutočne „vyzbierať“. A naraz prišiel niekto, kto mu na tento fígeľ prišiel. Pán Pašek o týchto praktikách vedel, a preto sa zúčastnil kandidatúry o prezidenta Zväzu ľadového hokeja. V tejto súťaži bol úspešný. Na jednej strane vyhral túto súťaž, ale na strane druhej prehral svoj život. Podľa oficiálnej správy spáchal sebevraždu. Síce za podivných okolností, ale iná verzia sa nepotvrdila. Každý kto ho poznal bol prekvapený, ba aj jeho vlastná manželka tomu nemohla uveriť. Bola to taká záhada ako keby spáchal sebevraždu váš syn, ktorého dobre poznáte a ktorý by nemal žiaden motív. Skutočnosť bola zrejme iná. V ten večer prišli za ním traja „priatelia“, ktorí ho predtým intenzívne navštevovali zo všelijakých dôvodov, vraj mu chcú pomôcť. Vedel, že sú to priatelia aj bývalého exkluzívného partnera. Cítil svoj koniec, ale neprehovoril, lebo nikto by ho nepochopil. Psychológia tejto hry zohrala svoje. Pustil ich do kancelárie. Koniec bol rýchly, mali to perfekne nacvičené a poznali každý detail jeho kancelárie. Využili moment debaty, dvaja ho chytili do „pasce“ a tretí mu strelil s jeho vlastnou pištoľou do hlavy. Profesionálne sa zbavili všetkých otlačkov a odišli. Takéto hrôzy sa dejú u nás na Slovensku. Nič sa nedá dokázať, lebo exkluzívny partner bol skutočným odborníkom, naučil sa to ešte za „socializmu“ v bývalom Štb!
4. Myslím, že pán Ducký zomrel na pokyn toho istého pána, ale z iných dôvodov. S jedlom rastie chuť a pán exkluzívny partner už chcel priveľa, čo exminister už nemohol ďalej znášať a postavil sa na odpor a odmietol podpísať ďalšiu zmenku. Stopa „zmeniek“ vedie do Čiech, kde mal a doposiaľ má náš exkluzívny partner zázemie. Veď ho tam vyslala samotná bývala Štb a odobrenie dostal aj od bývalej FIS a terajšej  SIS. Byť dvojitým agentom má svoje výhody, ale aj svoje nevýhody. Polícia možno aj vie o skutočnom organizátorovi, ale „nemôže“ konať. Veď portrét podozrivého, ktorý odvysielala televízia sa náramne podobal na jedného z „blízkych“ spolupracovníkov exkluzívneho „menežéra“, ktorého pôvod je z „východu“. Aj tu mala byť podobná scéna: pán Ducký si mal prebrať list a potom za záhadných okolnosti spáchať sebevraždu. Hra im poriadne nevyšla, lebo pán Ducký vytušil zámer jeho „priateľov“, ktorí ho predtým často navštevovali. Pud sebazáchrany nedovolil páchateľom zrealizovať „sebevraždu“, len mu stihli cez jeho vlastné ruky, ktorými sa bránil „prestreliť hlavu“. Nič sa nedá dokázať, lebo exkluzívny partner bol skutočným odborníkom, naučil sa to ešte za „socializmu“ v bývalom Štb!

Pár dní po operácii, asi 17.1.2001 volal jeden pán, že sa chce s nami stretnúť, dohodli sme sa a prišiel osobne o hodinu rovno k nám. Preukázal sa určitým preukazom štátnej správy a ponúkol nám pomoc, v súvislosti s našou sťažnosťou podanou do Strasburgu. Ukázal nám aj písomné poverenie od istého úradu štátnej správy. Dohodli sme sa, že sa nabudúce stretneme a vyrozprávame mu náš príbeh. Prvý dojem bol dobrý.

Asi 24.1.2001 prišiel náš nový priateľ, sadli sme si do auta a vyrozprávali sme mu náš príbeh. Pozorne počúval, sedeli sme asi od 9 do 11 hodiny. Povedal, že najbližšie sa stretneme a urobí si písomné poznámky, aby nám mohol pomôcť. Odovzdal som mu kópiu podania na súd do Lučenca za porušovanie našich základných práv a slobôd a politických práv. Rozsiahly materiál aj s obrazovou prílohou.

V pondelok 5.2.2001 volal náš nový „priateľ“ a dohodli sme sa, že mu v stredu podrobne vyrozprávame náš príbeh a on si bude robiť poznámky.

V stredu 7.2.2001 sme spolu odišli do prepožičaných priestorov asi o 10 hodine a vyrozprávali sme mu náš príbeh. Naše rozprávanie si zapisoval na klasickom písacom stroji. Potom písala aj Danka. Skončili sme pri Zberných surovinách Havašom asi o 14.30 hodine. Najbližšie pokračujeme Havašom „ Intímny portrét prineznej Diany“. Dohodli sme sa na nasledujúci deň. Poznámka: Nezujímali ho obchodné a občianske spory, len trestnoprávne. Myslíme si, že nemá záujem o vypátranie „neznámeho páchateľa“, ktorý koordinuje naše „prenasledovanie“, ale len o niektoré prípady. Zaujalo ho rozprávanie, ako sme získali exkluzívnu reportáž s Ivanom Lexom, ktorá bola uverejnená v našom magazíne tesne po únose Michala Kováča mladšieho! Tiež ho zaujalo rozprávanie ako skončil náš magazín, že bola vytvorená esróčka s Donarom a xy a napokon nedodržanie dohody a zánik magazínu. Uvedená eseróčka sa nezrušila a možno sú na jej konte milióny alebo sa podieľala na nejakom tunelovaní. Danka je majiteľka so 40% účasťou aj konateľka.Tu už nevadilo, že nejde o trestnoprávnu vec, ale chce to v budúcnosti zadokumentovať, s čím sme nesúhlasili.

Horúca stopa:

Nášmu novému známemu sme naznačili naše obavy o život. V poslednej dobe sa pravidelne u nás objavujú „traja páni“. Znervózňuje nás jednak spôsob ich návštevy, ktorý je vždy večer po 21 hodine a potom ich správanie a na samý koniec, že sú to „priatelia“ nášho bývalého „spoločníka“ pri vydávaní Horoskopov, ktorý nám ostal dlžný za uverejnenú reklamu z roku 1995, kedy bol exkluzívnym partnerom Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Za socializmu sa volal Pavol Suchý, po „nežnej revolúcii“ prišiel na Slovensko ako Paul Thomas Grun, západonemecký podnikateľ. Jeho firmy Megamédia s.r.o. a Sport Servis International, a.s. sa zúčastnili na „likvidácii“ nášho magazínu. Museli sme sa skrývať pred jeho výhražkami. Z Devínskej cesty sme sa odsťahovali do Prievozu, keď nás objavil začali sa nám vyhrážať neznámi ľudia, okamžite sme sa odsťahovali na Železnú studničku. Tu sme vydržali dosť dlho, ale aj tu nás neskoršie objavil za asistencie polície, ktorá na nás vyhlásila pátranie. Raz večer po mne neznámi páchatelia vystrelili zo samopalu, našťastie sa netrafili, potom nám kaskadér mal spôsobiť zranenie nainscenovanou čelnou zrážkou... Začali sa proste diať čudné veci. Riešili sme to opäť sťahovaním do Dúbravky, aj tam nás po krátkej dobe odhalili tak sme to riešili trikom „pod svetlom je najväčšia tma“ a vrátili sme sa na Devínsku ulicu. Dlho nás tu neobjavili, až kým sme sa sami neprezradili a nezačali sme robiť semináre. A je to tu!

Znovu to začalo! 16.1.2001 nás prvýkrát navštívili „priatelia“ bývalého exkluzívneho partnera Pavla Suchého alias Paula Thomasa Gruna. Potom 18, 24, 26, 29 a 31 januára 2001. Ich zásada bola v tom, že prišli bez ohlásenia a vždy večer. To je na tom najpodozrivejšie. Návštevy pokračovali 1, 3, 8, 9, 10. februára 2001. Opäť vždy bez ohlásenia a vždy večer. Ďalšia zaujímavosť je v tom, že nikdy neboli všetci traja spolu. Prvýkrát prišiel pán Leinerovič a pán Hatala, väčšinou chodili oni dvaja. Potom niekoľkokrát pán Hatala a pán Mikuš. Zrejme preto, aby sme si na nich zvykli. Všetky návštevy mali „oblbovací“ dôvod. Vraj nám chcú pomôcť. Začalo to tým, že sa konkrétne spýtali, v čom máme momentálne problémy. My sme vyklopili horúci zemiak a to ten, že plynárne nám napísali, že nám idú vypnúť plyn. Hneď sa toho chytili a z denníka vyplýva ako rýchlo konali, len aby si nás nejako chytili. Boli sme aj v plynárni, kde mali dobré kontakty. Potom začali hovoriť o novej politickej strane a ja by som im mal pomáhať, lebo podľa nich mám dobrý model novej spoločnosti, čo sa dozvedeli z mojích seminárov. Tu sa však ukázalo, že tárajú do sveta a je to len zámienka, aby nás mohli navštevovať. Pán Leinerovič má červený diplomatický pas a žije prechodne v Čechách, lebo jeho žena údajne pracuje v diplomatických službách. Keď zistili, že s novou stranou ma nepresvedčili, začali s plánom založiť „nóbl“ spoločnosť s významnými osobnosťami. Celé ich chodenie je bez ducha. Tárajú dve na tri len aby sa mohli stretávať a to je na tom znepokojúce. Návštevy vždy bez ohlásenia, vždy večer keď sme už v posteli a vždy dvaja z tejto trojice. Raz prídu všetci traja a na druhý deň sa objaví v novinách správa, že Ján Molnár spáchal sebevraždu. Začína to byť veľmi nebezpečné. Príliš sa to podobá na „scenár“, ktorý sa pravdepodobne odohral s prezidentom Paškom alebo exministrom Duckým a bohvie ešte koľko ľudí doplatilo na takéto „priateľstvá“!

Čo tomu predchádzalo.

Na seminároch „Človek na prelome dvoch tisícročí“, ktoré sme robili na začiatku roka 2000 za účelom oboznámenia všetkých predsedov mimoparlamentných strán a hnutí o novom modelu štátu tretieho tisíročia a zároveň sme hovorili aj o našom postavení – potláčaní slobody prejavu, sme sa zoznámili aj s pánom Mojšom a s velkomtúrorm Mojšom z rádu Konštantina Veĺkého. V ráde je aj Dr. Galla, ktorý nás dobré tri roky naťahoval, že nám pomôže financovať Horoskopy po tom, čo sme sa nedohodli s Grunom. Zorganizoval som stretnutie doktora Gallu s Vaským, či by sa nedalo vzájomne spolupracovať. Dr. Galla si bez ohlásenia doniesol na stretnutie aj dvoch priateľov, ktorými boli pán Leinerovič a pán Mikuš. Tak nám ich predstavil. To bol aj dôvod, o ktorom hovoril pán Leinerovič pri jeho prvej návšteve 16 januára 2001. Tibor Furst Mojš nás navštívil 31.8.2000 aj s pánom Fridrichom Hlavom a požiadal nás o spoluprácu - vyrobiť na internete stránku pre ich rád. Potom nás navštívil 9.9.2000 s pánom Mikušom, bratislavským podnikateľom - ako ich dobrým priateľom, aby nám pomohol. Potom sa ozval telefonicky 9.12.2000 a spýtal sa ako sa máme a ubezpečil nás, že nám chce pomôcť.

Naše podozrenie, že sme v nebezpečenstve povrdzuje aj výrok Pavla Suchého alias Paula Thomasa Gruna, ktorý povedal Jánovi Molnárovi v lete roku 2000: „Teba ešte nezastrelili? Neboj sa, príde aj na teba rad! Nebudeš prelietať raz sem a potom tam! Už teraz si mŕtvy!“ Povedal som mu, že sa nebojím, lebo ja neprelietam ako on, ja som nezávislý novinár, nikomu neslúžim a nikomu nie som zaviazaný! Toto sa stalo za prítomnosti svedkov pri mojej príležitostnej návšteve Jána Slotu v Žiline. Som presvedčený, že Grun tam prišiel zámerne kvôli mne, aby mi to mohol povedať. Zo Slotom som robil kedysi rozhovor a prišiel som za ním len preto, aby som ho požiadal o pomoc proti prenasledovateľom. O Grunovi sa vyjadril, že je to nebezpečný človek a sedí na viacerých stoličkách, a mimo iného je aj siskár.

Poznámky: