---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Navrhovatelia:

       1.  HSP – hnutie za slobodu prejavu, Devínska cesta 16, 841 04  Bratislava

       2.   Ján Molnár, Devínska cesta 16, 841 04  Bratislava

       3.   Daniela Molnárová, Devínska cesta 16, 841 04 Bratislava

 

Odporcovia: 

       Slovenská republika v zastúpení:

       (1)       Ministerstvo spravodlivosti SR

       (2)       Ministerstvo vnútra SR

       (3)       Okresná a Krajská prokuratúra SR

       (4)       Slovenská informačná služba SR

       (5)   Národná rada SR

       (6)   Vláda SR

       (7)       Štátne podniky

 

 

Žaloba

       proti Slovenskej republike o 135 miliónov Sk

v zmysle Občianskeho zákonníka § 4, za nedostatočné zabezpečenie právnej ochrany navrhovateľov pri porušovaní ich základných  práv a slobôd, ktoré ochraňuje Ústava SR. „Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je takýmto orgánom súd“. Ďalej v zmysle § 11 Ochrana osobnosti, § 13 Právo na zadosťučinenie.

Navrhovatelia tvrdia, že štát nedostatočne využil svoje právomoci a nezabezpečil navrhovateľom účinnú ochranu a de jure, ale aj de facto umožnil, aby boli hrubo porušené základné práva a slobody navrhovateľov, ktoré garantuje Ústava SR, najmä článok 26 Politické práva ods.2                          „Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou…“

       Okrem Obč. zák. sa navrhovatelia odvolávajú aj na Ústavu Slovenskej republiky čl. 46 Právo na súdnu a inú právnu pomoc, ods. 2: „ Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť  takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.  Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd“.

       1. Základné práva a slobody navrhovateľov boli porušené tým, že im bolo odňaté vlastnícke právo na mediálne zariadenie tlačiarenský stroj DOMINANT 525, ktorý používali na vyjadrovanie svojich názorov tlačou i keď o tejto skutočnosti odporca vedel (vyjadrenie generálne prokuratúry), a nezabezpečil navrhovateľom primeranú ochranu v zmysle Ústavy SR.

2. Základné práva a slobody navrhovateľov boli porušené  následne aj tým, že  im bolo následkom tejto príčiny dlhodobo od r. 1993 do r. 1998 bránené používať toto mediálne zariadenie a následkom tejto príčiny im bolo zabránené zúčastniť sa aj verejnej politickej súťaže                „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo...“

 Vzhľadom na to, že v zákone nie je ustanovené niečo iné na ochranu práva vyjadrovať svoje názory tlačou a ochranu práva zúčastniť sa verejnej politickej súťaže, považujú navrhovatelia v zmysle OZ § 4, takýmto orgánom súd.

       V zmysle  § 106 ods. 2 Ob. zák. žiadne práva navrhovateľov nie sú premlčané, nakoľko nedodržanie zákonnosti bolo prevádzane úmyselne.

 

 

V Bratislave 11. júna 2001

 

 

 

Preambula:

Vzhľadom na komplikovanosť tohto žalovaného prípadu porušovania základných ľudských, občianskych a politických práv s prihliadnutím na právne normy, ktoré presne nešpecifikujú spôsob vyjadrovania v domáhaní sa spravodlivosti prostredníctvom súdov, navrhovatelia považujú za nutné na úvodných stránkach žaloby celý prípad objasniť vizuálne zrozumiteľným spôsobom pomocou „blokovej schémy“ s grafickými prvkami, pomocou ktorých sa dosiahne rýchlejšia orientácia a sprehľadnenie vzájomných väzieb, súvislostí, náväzností a postupnosti krokov.

 

Konflikt záujmov

Po „nežnej revolúcii“ neustále prebieha masový konflikt záujmov z dôvodov zmeny vlastníckych práv a prerozdeľovania bohatsva krajiny z predtým spoločného vlastníctva väčšej časti materiálnej, pôdnej, hnuteľnej a nehnuteľnej podstaty na novú formu súkromného vlastníctva. Táto dejinná zmena dočasne deformuje mravné hodnoty a mravné princípy vzhľadom na reformy v spoločnosti, v ktorej pasívni občania zostanú na hranici priemernej životnej úrovne a aktívni občania si vylepšia svoju pozíciu nielen v prítomnosti, ale aj do ďalekej budúcnosti. Snahou Európskej únie je, aby pravidlá tejto „hry“ boli transparentné v medziach ľudskosti a v súlade nielen s Ústavou SR, ale aj s ratifikovanou Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN. Vôľou väčšiny je, aby táto súťaž prebiehala pokiaľ možno bez diskriminácie a hrubého porušovania základných ľudských, občianskych a politických práv. Absolútne sa zakazujú akékoľvek fašistické formy násilia. Zákonodarná, výkonná a represívna moc má dohliadať na korektnosť tejto súťaže. Kedže aj vykonávatelia štátnej moci sú len ľudia, samozrejme dochádza aj tu ku konfliktu záujmov a deformácii mravných hodnôt na základe ideológie, straníckej príslušnosti alebo mocenských záujmov podnikateľských korporácií.

Klientelizmus, korupcia a predpojatosť sú v rozpore s ľudskými právami, ktoré ochraňuje Ústava SR a Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN. Žiaľ prax signalizuje, že v mnohých prípadoch sú „nezávislé“ rozhodnutia ovplyvňované celospoločenským tlakom, v ktorom dominujú politické strany a  ich záujmy, peniaze bohatých ľudí a bohatých firiem na úkor mravných imperatívov.

   Jean Jacques Rousseau (1718-1771) vyslovil potrebu uplatňovania spoločenskej zmluvy, ktorej zmyslom by bol záväzok občanov navzájom si chrániť a upevňovať svoju slobodu a šťastie. Koncepciou podstaty štátu je zaručiť slobodu každého občana a nie ju potláčať. Presadzoval rovnováhu v spoločnosti: „Sila vecí smeruje k tomu, aby sa zničila rovnosť, sila zákonodarstva musí smerovať k tomu, aby sa rovnosť udržala.“

Navrhovatelia i napriek všetkým negatívnym javom veria, že spravodlivým rozhodnutím súdu aj v ich prípade a priznaním vysokého odškodnenia zvýšia pozornosť štátu na nutnosť striktného dodržiavania základných ľudských, občianskych a politických práv občanov.

 

 

 

 

 

 

 

I. Úvod

 

Úvaha

       Ľudstvo za svojej existencie zaznamenalo stovky príbehov, v ktorých zlo a intrigy neboli potrestané. Natočili sa stovky tragických filmových osudov, ktoré hovoria o ľudskej zlobe, nenávisti, chorobnej žiarlivosti, ktorých motívom bola chorobná závisť. Ľudia, ktorí sú postihnutí chorobnou závisťou sú nebezpeční, lebo závisť postupne prechádza do agresivity a ľstivej pomstychtivosti. Každý, kto je lepší, vzdelanejší, chytrejší je v ich blízkosti vo veľkom nebezpečenstve. Ľudia chorí závisťou svoju obeť ničia veľmi drasticky a rafinovane, vo dne v noci vymýšľajú intrigy, ktoré po realizácii navonok vytvárajú ilúziu, že sa jedná o nešťastné náhody. Pritom sú to dobre vymyslené plány a konštrukcie. Takéto intrigy sa nedajú inak vyriešiť len sledovaním náväzností a súvislostí a vyhodnocovaním postupností krokov. Ak má byť zadosťučinená spravodlivosť, vyhodnocovanie postupností krokov musí byť rýchle, lebo intrigy vo väčšine prípadov pracujú s časom. Čas sa nedá zastaviť ani vrátiť späť, a preto čo sa stane sa nedá odstáť a častokrát príčinu predbehne následok príčiny a príčina ostane nepostihnutá. Hra s časom, to je novodobá hrozba porušovania ľudských práv. Príčina sa zahladzuje a následok príčiny sa vyzdvihuje. Na tomto princípe fungoval aj fašizmus. Bohužiaľ!

Subjektívny pohľad

       Navrhovatelia majú dôvodné podozrenie, že aj v ich prípade sa jedná o zneužitie právomoci verejného činiteľa, že ich známi, ktorí trpia chorobnou žiarlivosťou ich označili za „vnútorného nepriateľa“. Navrhovatelia majú podozrenie, že bývalé štruktúry komunistickej ŠtB „červené brigády“ prevzali kontrolu nad slovenskou politikou a nedemokratickými princípmi v spolupráci s legálnymi tajnými službami bránia v slobode prejavu občanom s rozdielnym svetonázorom tým, že tajné služby  nesprávnym vyhodnotením skutočností znevýhodňujú v hospodárskej súťaži každého občana, ktorý má povesť mravného človeka so sociálnym cítením a občanov, ktorí presadzujú iný ľudskejši model štátu.

Dôvod žaloby

       Dôvodom tejto žaloby je dokázať spojitosť jednotlivých samostatných rozsudkov, uznesení a rozhodnutí, ktoré ako celok vytvoria nový pohľad na odohraté  skutočnosti a odhalia skryté úmysly, že odporcovia spoločným konaním nezabránili protiprávnemu odobratiu vlastníckeho práva k tlačiarenskému stroju DOMINANT 525, ktorý navrhovatelia dovtedy používali ako mediálny prostriedok na vyjadrovanie svojich názorov tlačou. Na uvedenom zariadení sa tlačil týždenník NOTES občanov,  dvojtýždenník VEREJNÁ MIENKA, mal sa tlačiť mesačník DANIELA, štvrťročník HOROSKOPY a občasník NOVÝ VEK humanizmu.  Ďalej dôvodom tejto žaloby je preukázať súvislosti s tým, že stroj dlhodobo zadržiavali bez právneho dôvodu od novembra 1993 do decembra 1998, teda vyše 5 rokov čo nasvedčuje, že išlo de facto, ale aj de jure o zabránenie  účasti v politickej súťaži Jána Molnára - jeho práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí vzhľadom na to, že na uvedenom zariadení sa tlačili aj noviny pre politické hnutie HSP, ktorého predsedom bol Ján Molnár.

 

Merito veci

Žaloba sa týka porušovania základných, občianskych a  politických práv navrhovateľov  Slovenskou republikou tým, že prieťahmi v konaní a nesprávnym vyhodnotením skutočnosti (podľa zistenia Generálnej prokuratúry konali orgány činné v trestnom konaní nezákonne) boli porušené základné občianske a politické práva navrhovateľov a tento stav bol spôsobilý privodiť navrhovateľom škody veľkého rozsahu a ubral im právo na dôstojný život, čo je v rozpore s medzinárodnými konvenciami o ochrane občianskych a politických práva  a v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a slobôd Organizácie spojených národov a Ústavy SR.

Navrhovatelia vyslovujú podozrenie a je vecou súdu či sa potvrdi alebo vyvráti, že porušovanie zákonnosti sa prevádza vedome prostredníctvom štátnej moci s cieľom násilného a nedemokratického udržania moci parlamentných (koaličných a opozičných) strán a hnutí v Slovenskej republike.

Ako dôvod prenasledovania navrhovatelia považujú svoju angažovanosť vo verejnom a kultúrno-politickom živote – za presadzovanie dodržiavania základných ľudských práv a slobôd pri prechode zo siacialistického plánovaného hospodárenia na trhové hospodárenie.

 

II. Nedostatočné zabezpečenie ochrany základných ľudských práv a slobôd

 

1. Nedostatočné zabezpečenie ochrany ľudských práv Ministerstvom spravodlivosti

Prieťahmi v konaní súdnych sporov sa navrhovatelia nemohli dovolať spravodlivosti čo s plynutím času (1992-2001) skreslilo hospodársky výsledok navrhovateľov v ich neprospech a de jure, ale aj de facto ich pohľadávky ostali nedobytné vzhľadom na plynutie času a následný zánik a transformáciu firiem, čím príčina ostala nepotrestaná čo je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN. Na strane druhej následok príčiny bol bez právneho dôvodu nevyrovnaný a často aj kriminalizovaný.

Nevymožiteľnosť práva považujú navrhovateľa aj tým, že súdy Slovenskej republiky im v 6 prípadoch neodpustili vysoké súdne poplatky a konania boli zastavené i napriek tomu, že preukázali nesolventnosť práve z dôvodov nezákonného konania odporcov. Týmto príčina ostala nepotrestaná a následok príčiny znášajú navrhovatelia v plnej finančnej výške, čo je krajne nespravodlivé a najmä neľudské.

Poznámka: Vo vyspelých západných krajinách v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN nie je možné, aby navrhovateľ čakal 5-9 rokov na spravodlivosť ako navrhovatelia v prípadoch PD Devín, LC PRINT Lučenec alebo Slovenská sporiteľňa. Súdne poplatky sa odpúšťajú ak je preukázané porušovanie ľudských práv.

       Dôkaz: Sťažnosť do Strasburgu

 

2. Nedostatočné zabezpečenie ochrany ľudských práv Ministerstvom vnútra

Generálna prokuratúra oznámila navrhovateľom svojím upovedomením zo dňa 31.10.2000 porušenie zákonnosti polície a prokuratúry v kontexte s prípadom LC PRINT Lučenec. Polícia týmto de jure, ale aj de facto umožnila naďalej používať odporcom majetok navrhovateľov a zabránila navrhovateľom vytvárať podnikateľský zisk s vlastným zariadením. Polícia najskôr nesprávnym vyhodnotením skutočností v kontexte s prípadom LC PRINT Lučenec priamo zabránila navrhovateľom získať plné tržby za predaj vyše 40 tisíc výtlačkov knihy „Intímny portrét princeznej Diany“ vo výške 8 miliónov Sk a neskôr prieťahmi v konaní umožnila odporcom firmu „vytunelovať“. Takto sa nezrealizovalo rozhodnutie súdu, ktoré svojím právoplatným rozsudkom zaviazalo odporcu do troch dní zaplatiť 4,7 milióna korún navrhovateľom.

Poznámka: Nezákonné jednanie polície zabránilo navrhovateľom dovolať sa spravodlivosti, čo je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN.

       Dôkaz: Oznámenie Generálnej prokuratúry SR

 

3. Nedostatočné zabezpečenie ochrany ľudských práv Okresnou a Krajskou prokuratúrou

Oznámenie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 31.10.2000 o porušení zákonnosti v kontexte s prípadom LC PRINT Lučenec sa týka aj okresného a krajského prokurátora, ktorí nevyužili svoju právomoc a nedali veci do súladu s platným právom a tým príčina ostala nepotrestaná čo je v rozpore so Všeobecnou deklaráciu ľudských práv OSN a následok príčiny nebol odškodnený čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Poznámka: Nezákonné jednanie dozerajúceho a krajského prokurátora bolo v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN, nakoľko zabránilo navrhovateľom dovolať sa ochrany svojich práv.                                                                                  Dôkaz: Žaloba z 21. januára 2001

 

4. Nedostatočné zabezpečenie ochrany ľudských práv Slovenskou informačnou službou

Náväznosti, súvislosti a postupnosti krokov sú v zahraniční uznávané ako priame dôkazy úmyslu. Ak vyhodnotíme náväznosti, súvislosti a postupnosti krokov všetkých prípadov uvádzaných navrhovateľmi,  je vylúčené, že to boli všetko len náhody. Na strane druhej vyhodnotením náväzností, súvislostí a postupností krokov s plynutím času jednoznačne vyplýva, že išlo o 100% konšpirácie riadené tajnými službami.

Poznámka: Vo vyspelých západných krajinách aj činnosť tajných služieb musí byť v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN. Ak sa odhalí porušenie, tajné služby sa svojej obeti ospravedlnia a prestanú ju konšpirovať z obáv prezradenia celej siete agentov.

       Dôkaz:  Oznámenie - podnet do Ženevy

5. Porušovanie práv štátnymi podnikmi

Poľnohospodárske družstvo Devín patrilo pod jurisdikciu štátu riadené ministerstvom poľhospodárstva. Navrhovatelia tvrdia, že neoprávneným zásahom do ich vlastníckych práv im spôsobili škodu vo výške 1,5 milióna korún. Bola podaná žaloba, do dnešného dňa nerozhodnutá (podaná sťažnosť do Strasburgu za prieťahy v konaní). Zberné suroviny š.p. následne nedodržaním zmluvných podmienok spôsobili navrhovateľom ďalšiu škodu za vyše 1,5 milióna Sk. Bola podaná žaloba, konanie zastavené z dôvodov diskriminácie - následnej nesolventnosti navrhovateľa. Slovenská poisťovňa protiprávne a protiústavne pozbavila navrhovateľov vlastníctva a spôsobila im celkovú škodu za vyše 28 miliónov korún. Bola podaná žaloba a návrh na mimosúdne vyrovnanie, do dnešného dňa nerozhodnuté a ani na návrh Slovenská poisťovňa nereagovala. Slovenská sporiteľňa š.p. svojím konaním privodila navrhovateľom trestné stíhanie pod ťarchou krivých výpovedí, ktoré boli spôsobilé privodiť navrhovateľom škodu za vyše 7,2 milióna Sk. Bola podaná žaloba a návrh na mimosúdne vyrovnanie, do dnešného dňa nerozhodnuté, na návrh o mimosúdne vyrovnanie Slovenská sporiteľňa reagovala listom až 10 júna 2001, v ktorom oznámila navrhovateľom, že s návrhom sa bude zaoberať príslušná komisia.

Poznámka: Vo vyspelých západných krajinách aj štátne podniky musia konať v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN a nie je možné ich zneužívať v politickom zápase.

 

       Dôkaz: Jednotlivé žaloby

 

6. Porušovanie ľudských práv a masová diskriminácia občanov zákonodarnou mocou

Zákonodarná moc schválila diskriminačné zákony, ktoré v prvom rade diskriminujú občanov podnikajúcich ako fyzické osoby voči občanom podnikajúcich ako právnicke osoby v spoločnostiach s ručením obmedzeným tým, že fyzické osoby ručia celým svojím majetkom, kým spoločnosti s ručením obmedzeným ručia len do určitej výšky. Táto legislatívna medzera sa zneužíva v občianskom a politickom konkurenčnom zápase v neprospech fyzických osôb.

Poznámka: Vo vyspelých západných krajinách v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN majiteľ spoločnosti s ručením obmedzeným ručí voči záväzkom k fyzickým osobám celým svojím majetkom.

       Dôkaz: Obchodný zákonník

 

7. Ignorácia základných ľudských práv Vládou SR

Vláda Slovenskej republiky nevytvorila vo svojich rezortoch podmienky na výkon základných ľudských práv v súlade s Ústavou SR, chýba základná definícia pre „právo na dôstojný život“. Vláda ignoruje vývoj trhu práve chýbajúcou legislatívou, ktorá by zvýhodňovala mravných občanov a potierala nemravných občanov, najmä v kontexte dodržiavania zmluvných záväzkov. V konečnom dôsledku občania, ktorí dodržiavajú zmluvné záväzky sú diskriminovaní voči občanom, ktorí nedodržiavajú zmluvné záväzky, pretože neexistuje mechanizmus, ktorý by právne zabezpečil spravodlivosť tak, aby záväzky, ktoré vznikli mravnému občanovi práve z dôvodov nedodržania zmlúv nemravným občanom prešli na porušovateľa mravných imperatívov v celom rozsahu ako by ich spôsobil on sám. Za tento stav je plne zodpovedná Vláda SR a tento stav zapríčinil nielen ekonomický kolaps trhu, ale aj mravný úpadok, na ktorý svetová verejnosť upozorňuje a upozorňuje na neho aj pápež Ján Pavol II. Vláda je tiež zodpovedná za to, že neprispôsobila mechanizmy výkonnej moci k podmienkam novovznikajúceho trhu. Podľa platných zákonov sa do jednéhom konania nemôžu spájať veci občianskoprávne, obchodnopávne a trestnoprávne, čo neumožňuje odhaľovanie závažnej ekonomickej kriminality vopred premyslenej a páchanej organizovanou skupinou s vysokým stupňom utajovania a zakonšpirovania.

Navrhovatelia osobne podali podpredsedovi vlády P. Csákymu ako aj prezidentovi R.Schusterovi návrh na zriadenie kancelárie humanity, ktorá by monitorovala práve takéto závažné porušovanie základných ľudských práv, ktoré sú pre nedostatky v legislatíve ťažko odhaliteľné práve pre svoj vysoký stupeň utajovania a vysokú úroveň zakonšpirovania. Navrhovatelia predložili prezidentovi SR Návrh združenia SOLIDARITA, ktoré založili za týmto účelom - na odstránenie týchto negatívnych javov s návrhmi úplných znení nových zákonov, ktoré by mali zabezpečovať výkon základných ľudských práv. Nikto im na tieto návrhy neodpovedal.

Poznámka: Vo vyspelých západných krajinách v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN sú presne definované normy pre zabezpečenie dôstojného života občanov včetne opozičného postavenia zamestnancov a zamestnávateľov.

       Dôkaz: Návrh na vytvorenie domu humanity

Výročná správa združenia SOLIDARITA pre prezidenta SR

 

 

 

III. Subjektívna stránka veci

 

1.    Ján Molnár ako predseda politického hnutia HSP – Hnutie za slobodu prejavu, ktoré sa zúčastnilo parlamentných volieb do NR SR v roku 1992  t v r d í , že je mu systematicky, cielene organizovanou skupinou riadenou SIS slovenskou tajnou službou bránené zúčastniť sa politickej súťaže tým, že je mu bránené vyjadrovať svoje názory tlačou bezprávnym zadržiavaním svojej vlastnej  tlačiarenskej techniky za asistencie polície a prokuratúry Slovenskej republiky.

Dôkaz: Žaloba na ochranu osobnosti

 

2.    Ján Molnár ako občan Slovenskej republiky  t v r d í , že je mu systematicky, cielene organizovanou skupinou riadenou SIS slovenskou tajnou službou bránené v slobode prejavu tým, že  je mu bránené vyjadrovať svoje názory tlačou bezprávnym zadržiavaním svojej vlastnej tlačiarenskej techniky za asitencie polície a prokuratúry Slovenskej republiky.

Dôkaz: Žaloba na ochranu osobnosti

 

3.    Ján Molnár ako otec štvorčlennej rodiny s maloletými deťmi a to 6 ročným synom Michalom, 11 ročnou dcérou  Otíliou a manželkou Danielou t v r d í ,  že je mu systematicky, cielene organizovanou skupinou riadenou SIS slovenskou tajnou službou za asitencie polície, prokuratúry bránené v hospodárskej súťaži a následne týmto spoločným konaním odporcov je mu bránené v dôstojnom živote.

Dôkaz: Žaloba na ochranu osobnosti

 

4.   Daniela Molnárová ako matka dvoch maloletých detí t v r d í ,  že jej  je systematicky, cielene organizovanou skupinou riadenou SIS slovenskou tajnou službou za asitencie polície, prokuratúry bránené v hospodárskej súťaži a následne týmto spoločným konaním odporcov jej je bránené v dôstojnom živote.

Dôkaz: Žaloba na ochranu osobnosti

 

5.    Navrhovatelia t v r d i a, že je proti nim vedený psychologický teror „hra s časom“, pri ktorom je príčina umelo zamlčovaná a následok príčiny sa umelo zviditeľňuje, čo v konečnom dôsledku má za následok, že občan sa nemôže dovolať spravodlivosti.

Dôkaz: Žaloba na ochranu osobnosti

 

 

IV.  Nedostatočné zabezpečenie ochrany ľudských práv Ministerstvom spravodlivosti

prieťahmi v konaní slovenskými súdmi

 

 

1. Žaloba proti PD Devín

PD Devín bez právneho dôvodu protiprávne uzatvorilo 14.6.1992 tlačiareň firmy ORION a uplatnilo si bez právneho dôvodu záložné právo na strojné zariadenia a obmedzilo narábať Jánovi Molnárovi s tlačiarenským zariadením, ktoré bolo v jeho vlastníctve. 

Zanikol dvojtýždenník VEREJNÁ MIENKA.

Dňa 21.mája 1993 podal navrhovateľ Ján Molnár žalobu proti Poľnohospodárskemu družstvu Devín, Bratislava o 3 000 000.- Sk. Po niekoľkých rokoch bolo konanie zastavené, nakoľko súd nepriznal odpustenie súdnych poplatkov. Navrhovatelia to považujú za nevymožiteľnosť práva, lebo vo svojom návrhu uvádzali práve dôvody svojej nesolventnosti zapríčinenej priamo odporcom. Následne dňa 15. júna 1995  podal navrhovateľ Ján Molnár druhú žalobu proti Poľnohospodárskemu družstvu Devín, Bratislava o 1 600.000.- Sk, súdny poplatok bol v termíne uhradený.

Navrhovateľ naposledy listom zo dňa 7.1.2000 požiadal predsedu senátu o odstránenie prieťahov v konaní. Kedže sa tak nestalo, navrhovateľ Ján Molnár bol nútený podať sťažnosť do Strasburgu proti Slovenskej republike za porušovanie základných ľudských práv a slobôd.

Navrhovatelia tvrdia, že čas sa nedá zastaviť ani zobrať späť a plynutím času sa už krivda nedá odstrániť (PD Devín sa pretransformovalo, už niet od koho vymáhať) inak, len finančným odškodnením od štátu (štátneho rozpočtu), ktoré bude zohladňovať všetky príkoria, ktoré priniesol život navrhovateľom práve nezákonným konaním odporcov a následnými prieťahmi v konaní zapríčinenými súdmi SR, teda štátom.

Dôkaz: Žaloba, Sťažnosť na prieťahy v konaní, Oznámenie zo Strasburgu

 

2. Žaloba proti Slovenskej sporiteľni

Dňa 28.2.1997 navrhovatelia podali žalobu proti Slovenskej sporiteľni, a.s. na určenie neplatnosti úverovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 1.10.1992 z dôvodov jej neplatnosti od samého počiatku. Konaniu bolo pridelené číslo 75 Cb 43/97.

  V uvedenom návrhu uviedli navrhovatelia niekoľko dôkazov o tom, že úverová zmluva obsahuje veľa nejasností, ktoré im priniesli nielen finančné straty, ale aj ujmu na povesti a poškodenie mena a žiadali, aby Krajský súd rozhodol rozsudkom: Úverová zmluva o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov, uzavretá medzi účastníkmi dňa 1.10.1992, je neplatná.

   Konanie sa do dnšného dňa neuskutočnilo a predbehlo ho konanie, ktorého návrh bol podaný naším odporcom následne v poradí až po našom návrhu. Táto manipulácia neumožňuje objektívne posúdenie danej veci a navyše svojou podstatou bráni navrhovateĺom v dožadovaní sa ich základných práv v zmysle Ústavy SR.

Dôkaz: Žaloba, Sťažnosť na prieťahy v konaní, Oznámenie zo Strasburgu

 

3. Nevymožiteľnosť práva

Súdy Slovenskej republiky neodpustili súdne poplatky navrhovateľom, aj keď preukázali dôvody na odpustenie v zmysle zákona a vykonávacích predpisov. Jednalo sa o tieto žaloby: 1. Žaloba proti Zberným surovinám š.p. zo dňa 16.4.1993 o 2,5 milióna korún za nedodržanie zmluvných podmienok. 2. Žaloba proti Megamédia spol. s r.o. zo dňa 14.7.1995 o 4 milióny korún za nekalú súťaž a nedodržanie zmluvných podmienok. 3. Žaloba proti EGB Invest spol. s r.o. zo dňa 4.8.1995 o 4,8 milióna korún za nekalú súťaž a nedodržanie zmluvných podmienok. 4. Žaloba proti Sport Servis International a.s. zo dňa 9.12.1996 o 1,5 milióna korún za nekalú súťaž a nedodržanie zmluvných podmienok.

Týmto boli navrhovatelia poškodení najmä tým, že sa nemohli domôcť svojich práv a následne príčina ostala nepotrestaná a následok príčiny nebol odškodnený, čo malo a má za následok skreslenie hospodárskych výsledkov o 12,8 milióna v neprospech navrhovateľov. V konečnom dôsledku navrhovatelia ako fyzické osoby znášajú cudziu škodu v plnom rozsahu, nakoľko následkom tejto príčiny nemohli splatiť úvery a exekúcia im siahla nielen na celý ich majetok, ale aj na ostatné príjmy (mzdu) a ponechala im životné minimum 3 400.-. Sk na mesiac pre celú štvorčlennú rodinu, z čoho sa nedá vyžiť ani dva týždne a je vylúčené z takéhoto príjmu platiť nájomné, plyn, elektrinu, vodu. Týmto sa plynutím času dostanú do vrstvy bezdomovcov s nálepkou „neprispôsobiví“, čo je krajne nespravodlivé vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Je to hrubé porušovanie ich práva na dôstojný život.

Dôkaz: Príloha

 

4. Zaujatosť súdov

Súdny poriadok neumožňuje tak ako vo vyspelých demokraciách (USA) rozhodovanie porotou, ktorú odsúhlasia obidve sporné strany. Celá váha spravodlivosti je ponechaná na vnútornom presvedčení sudcu, samosudcu alebo senátu. Kedže Slovenská republika nemá uzákonenú doktrínu, teda smerovanie krajiny a nemá uzákonený „vyšší princíp zákonodarstva“ a neprijala Všeobecnú deklaráciu základných ľudských práv OSN so všetkými svojimi záväzkami a povinnosťami, nezávislosť sudcov sa stáva závislou na celospoločenskom tlaku, v ktorom zatiaľ dominujú politické strany a  ich záujmy, peniaze bohatých ľudí a bohatých firiem na úkor mravných imperatívov.

Z tohoto dôvodu majú navrhovatelia podozrenie, že ani do budúcna sa nedočkajú spravodlivého zadosťučinenia. Signálom sú posledné vynesené rozsudky, ktoré nesú zjavné znaky zaujatosti proti navrhovateľom, respektívne rozsudky nezávislých sudcov ovplyvňované celospoločenským tlakom, v ktorom dominujú politické strany a  ich záujmy, peniaze bohatých ľudí a bohatých firiem na úkor mravných imperatívov.

V jednom trestnoprávnom prípade  3 T 92/00 na hlavnom pojednávaní dňa 25.4.2001 sudca svojím uznesením zamietol poškodeným Jánovi a Daniele Molnárovcom výšku odškodnenia od obžalovaného, ktorý prukázateľne spôsobil ich synovi ťažké ublíženie na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 a obžalovanému neuložil nepodmienečný trest, ale alternovaný trest finančnou pokutou vo výške 10  tisíc korún čo navrhovatelia považujú za krajne nespravodlivé.

Dôkaz: Návrh na odvolanie prokurátorom

 

V ďalšom prípade nezávislá sudkyňa svojím uznesením na hlavnom pojednávaní zamietla návrhy navrhovateľov na doplnenie dokazovania a následne nato zamietla ich návrh na určenie platnosti zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľmi a odporcami. Je to skutočne na počudovanie keď súd nechce vidieť argumenty a uznáva slovné zvraty. Navrhovatelia uzatvorili Zmluvu o dielo, ktorá bola podmienená trojmesačnou výpovednou lehotou. Odporca od určitého inkriminovaného dňa začal zmluvu ignorovať bez žiadnej výpovednej lehoty a tým spôsobil navrhovateľom škodu za vyše 1 milióna korún. Navrhovatelia sa domáhali, aby súd zaviazal odporcu v pokračovaní plnenia zmluvných podmienok s riadnym termínom ukončenia účinku zmluvy po troch mesiacoch tak, ako zo zmluvy jasne vyplýva. Samosudkyňa návrh navrhovateľov zamietla. Absolútne zjavná nespravodlivosť, nezávislosť sudcov sa stáva závislou na celospoločenskom tlaku, v ktorom dominujú politické strany a  ich záujmy, peniaze bohatých ľudí a bohatých firiem na úkor mravných imperatívov.

Dôkaz: Návrh na odvolanie

 

5. Právny názor v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv

Navrhovatelia podali ďalšie žaloby na súdy, v ktorých sa domáhajú svojich práv. Dňa 3.11.1999 podali Návrh o zaplatenie 1 milión Sk za nedoržanie zmluvy o dielo a Návrh o zaplatenie 1 milióna Sk za porušenie autorského zákona. Dňa 21.1.2001 podali navrhovatelia Žalobu proti skupine občanov, príslušníkovi polície a prokuratúry za porušovanie ich základných ľudských, občianskych, politických práv a slobôd. Dňa 12.2.2001 podali navrhovatelia Žalobu proti Slovenskej poisťovni a.s. o 28 miliónov Sk za nekalú súťaž a nezákonné odňatie vlastníctva tlačiarenskej techniky. Dňa 22.2.2001 podali navrhovatelia dve žaloby proti Slovenskej sporiteľni a.s. o celkovú sumu 7,2 milióna Sk za poškodenie mena a poškodenie práva na ochranu osobnosti.

Z dôvodov uvedených v ods. 3 a 4 majú navrhovatelia dôvodné podozrenie, že tieto návrhy nebudú spravodlivo rozhodnuté a prieťahmi v konaní, poprípade neodpustením súdnych poplatkov s plynutím času bude opäť príčina nepotrestaná a následok príčiny bude niesť plnú finančnú ťarchu, čo považujú za nespravodlivé.

Dôkaz: 4x Žaloba

 

 

V.  Nedostatočné zabezpečenie ochrany  ľudských práv Ministerstvom vnútra

 

1. Genéza problému

Navrhovatelia tvrdia, že od roku 1992 je im systematicky bránené používať svoj majetok a to tlačiarenské zariadenie na výrobu novín, ktorou činnosťou sa zaoberali nielen ako podnikatelia, ale aj ako politickí predstavitelia a politickí súťažitelia. Toto tlačiarenské zariadenie bol aj politický prostriedok na podporu slobody prejavu. Od roku 1992 keď si PD Devín protiprávne uplatnilo záložné právo na uvedené zariadenie (podaná žaloba, do dnešného dňa nerozhodnuté) sa v roku 1993 situácia opakovala v Zberných surovinách š.p. (podaná žaloba, konanie z diskriminačných dôvodov zastavené), napokon stroje „uviazli“ od roku 1993 do roku 1998 v LC PRINT spol. s r.o. Lučenec, ktorá ich protiprávne zadržiavala. Navrhovatelia sa opäť domáhali spravodlivosti súdnou cestou ako aj podaním podnetu na políciu (1.4.1996) o preskúmanie celej záležitosti, či nedošlo k scudzeniu ich majetku v rozpore s trestným zákonom. V prípade LC PRINT spol. s r.o. mali navrhovatelia úspech v súdnom spore a Okresný súd v Lučenci svojím rozsudkom potvrdil vlastníctvo  tlačiarenského zariadenia Jánovi Molnárovi a vyčíslil spôsobenú škodu vo výške  4,7 mil. Sk. Polícia podnet z 1.4.1996 vyšetrila a 30.5.1997 prípad odložila. 28.4.1999 navrhovatelia podali ďalší podnet proti pracovníkom Slovenskej poisťovne a.s. z podozrenia, že napomáhali k scudzeniu tlačiarenskej techniky a protiústavne pozbavili Jána Molnára vlastníctva uvedenej techniky. Navrhovatelia rozsudkom určenú sumu začali vymáhať exekútorom, ktorý im oznámil, že i napriek súdnemu zákazu prevádzať majetok na iné osoby, firmu LC PRINT majitelia „vytunelovali“ a niet čo exekuovať. Navrhovatelia podali ďalší podnet na políciu z dôvodov spáchania trestného činu marenia úradného rozhodnutia zo strany konateľov LC PRINT Lučenec. Polícia svojimi prieťahmi v konaní umožnila dokončiť tunelovanie (odpredanie vozidla Favorit, prevod nehnuteľnosti...). Preto sa navrhovatelia obrátili na Generálnu prokuratúru SR o prešetrenie celej záležitosti.

 

2. Zistenie Generálnej prokuratúry SR

Po zmene politickej moci navrhovatelia požiadali Generálnu prokuratúru o preverenie správnosti konania polície a prokuratúry v prípade LC PRINT spol. s r.o. Lučenec, nakoľko sú presvedčení, že bol spáchaný trestný čin podvodu spolupáchateľstvom a bola im spôsobená škoda za vyše 4,7 milióna korún a polícia prípad „odložila“ a prokuratúra schválila toto odloženie.

Generálna prokuratúra oznámila navrhovateľom svojím upovedomením zo dňa 31.10.2000 o porušení zákonnosti polície a prokuratúry v kontexte s prípadom LC PRINT Lučenec.

Opis:

a/ Nezákonnosť bola zistená v rozhodnutiach a postupe:

 

- vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Lučenec spočívajúca vo vydaní uznesenia z 11.3.1998 sp.zn. OÚV-478/20-LC-97 ktorým podľa § 146 ods. 1 Tr.por. vyhovel sťažnostiam obvinených podaných proti uzneseniu o vznesení im obvinenia z 23.2.1998 za trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1, ods. 3 Tr.zák. a v následnom vydaní uznesenia z 5.6.1998 o odložení tejto veci podľa § 159 ods. 1 Tr.por.

 

- vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Lučenec spočívajúca v tom, že na základe uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci podľa § 160 ods. 2 Tr.por. pod sp.zn. OÚV-4/10-2000 pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. nebolo za tento trestný čin vznesené obvinenie osobe resp. osobám, ohľadne ktorých sa javil dostatočne odôvodnený záver, že tento trestný čin spáchali (ž 163 ods.1 Tr.por.) a že tento skutok nebol právne posúdený aj ako trestný čin sprenevery podľa § 248 Tr.zák.

 

- prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec, ktorý nevyužil svoje dozorové oprávnenia uvedené v § 174 ods. 2 Tr.por. a nezabezpečil zákonnosť postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa v oboch vyššieuvedených trestných veciach v naznačenom smere.

 

- prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorá Vaše oznámenie o skutočnostiach majúcich nasvedčovať spáchaniu trestného činu pracovníkmi Slovenskej poisťovne, a.s. Bratislava z 28.4.1999 neodovzdala na vybavenie príslušnému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu ( ž 158 ods. 3 Tr.por. ) ale iným, na preverenie nepríslušným orgánom Policajného zboru a nepostupovala ani v súlade s ustanovením § 157 ods. 1, ods. 2 Tr.por.

 

       b/ Vyvodenie trestnej zodpovednosti voči všetkým určitým osobám, ktoré sú podozrivé resp. t.č. už obvinené zo spáchania týchto trestných činov a ďalší postup v trestnom stíhaní bude závisieť od výsledkov v jeho priebehu vykonávaného dokazovania.

 

koniec opisu.

 

3. Porušovanie základných ľudských práv a slobôd

Polícia týmto de jure, ale aj de facto umožnila naďalej (najmenej od 30.5.1997)  používať odporcom majetok navrhovateľov a zabránila navrhovateľom vytvárať podnikateľský zisk s vlastným zariadením.

Týmto boli zo strany polície hrubo porušené základné ľudské práva navrhovateľov, právo na spravodlivé rozhodnutie, právo na vlastníctvo a táto príčina vyvolala následok, ktorým boli navrhovateľom ubrané ďalšie práva, právo na politickú súťaž, právo na slobodu prejavu tlačou a právo na dôstojný život.

Následok tejto príčiny mal ďalekosiahlejší účinok ako samotné porušenie základných ľudských práv a slobôd.

Polícia v kontexte s prípadom LC PRINT Lučenec priamo zabránila navrhovateľom získať plné tržby za predaj vyše 40 tisíc výtlačkov knihy „Intímny portrét princeznej Diany“ vo výške 8 miliónov Sk. Prvé podanie bolo 1.4.1996. Ak by sa toto podanie správne vyhodnotilo, nemuselo dôjsť k ďalším súvislostiam, ktoré poškodili navrhovateľov. Ale zrejme to bol zámer „vyššieho velenia“.

 

Zmarenie získania tržieb z predaja knihy „Intímny portrét princeznej Diany“:

 

Navrhovatelia mali už dlhší čas pripravenú do vydania knihu: „Intímny portrét princeznej Diany“, ktorá bola bestsellerom a predpokladala vysoké tržby za predaj. Niekoľkokrát pred touto udalosťou bolo vydanie tejto knihy nezákonne zmarené (viď iné skutočnosti).

V auguste 1977 - po tragickej nehode princeznej Diany - sa navrhovateľom naskytla celoživotná príležitosť  zbaviť sa finančných strát, ktoré im spôsobili iné firmy v iných konaniach.

Toto je kľúčové miesto celej žaloby.

Navrhovatelia  žiadali  odporcov LC PRINT spol. s r.o. o vytlačenie  knihy  „Intímny  portrét  princeznej  Diany“  s tým, že si v budúcnosti nebudú uplatňovať ďalšie nároky za ich protiprávne zadržiavanie tlačiarenskej techniky a vo svojej žiadosti uvádzali lukratívne  obdobie pre vydanie uvedenej knihy  vzhľadom na  záujem  verejnosti  o túto  tragickú udalosť. Ekonomický posudok, ktorý vyrobila nezávislá firma PP Conzult s.r.o. predpokladala zisk vyše 8 mil. korún.

Polícia podľa zistenia Generálnej prokuratúry protizákonne prípad odložila 30.5.1997

Na základe tohoto odloženia, odporcovia  LC PRINT spol. s r.o. odmietali konzultovať  s navrhovateľmi o vydaní knihy Intímny portrét princeznej Diany a tvrdili, že: „navrhovatelia sa môžu sťažovať aj na „lampárni aj tak im to nepomôže“. Bolo jednoznačne cítiť, že majú podporu polície.

Navrhovatelia napokon knihu vydali, ale za účasti iného tichého  spoločníka, ktorý bol ochotný financovať tlač knihy  za podmienok, že on si  zoberie 70% podiel a navrhovateľom ostane 30% podiel zo zisku.

Do konca roka 1997 sa na  slovenskom  trhu  predalo  vyše  41  tisíc výtlačkov. Tržby činili vyše 8,2 miliónov Sk.  

Žiaľ, navrhovateľom ostali len dlhy za reklamnú  kampaň, nakoľko neznámy  páchateľ ich profesionálne „vytuneloval“ (vysvetlené v prílohe). Navrhovatelia  sú i tak presvedčení, že časom sa ukážu neobvyklé prepojenia  a utvrdili si názor, že  „ktosi“ sa vždy a za každú cenu postará, aby navrhovatelia nezarobili ani korunu, aby  tak  nemohli  splácať  úvery,  nemali  peniaze  na politickú činnosť a dokonca nemali peniaze ani na obživu rodiny.

Záver: De facto, ale aj de jure nezákonným konaním polícia zmarila navrhovateľom vytlačiť knihu Intímny portrét princeznej Diany na vlastných tlačiarenských strojoch a tým ich pripravila o tržby z predaja vo výške 8,2 milióna Sk.

V tomto prípade nebolo podané trestné oznámenie, lebo Ich „nastrčený“ obchodný spoločník  v tomto smere previedol tvrdé opatrenia (osobné vyhrážanie zbitím, prepichovanie pneumatík na aute, podpálenie auta pred domom navrhovateľov, vyhrážanie sa ublížením na zdraví ich deťom, vyhrážanie zabitím nástražným systémom), ktoré odradili navrhovateľov z obáv o svoj život a život ich detí. Ale jeden dôkaz ostáva a to skutočnosť, že kniha bola vytlačená a vydaná navrhovateľmi (tiráž v knihe), dokumentácia od distribútorov, ktorá potvrdzuje, že sa predalo vyše 41 tisíc výtlačkov a tržby činili vyše 8.2 milióna Sk. a svedecká výpoveď navrhovateľov, že im boli uhradené len výrobné náklady a podiel na zisku im do dnešného dňa nebol vyplatený. A v prípade udelenia štatútu ochrany svedka aj kompletné svedectvo o trestnej činnosti ich obchodného spoločníka.

Polícia  neskôr aj ďalšími prieťahmi v konaní umožnila odporcom firmu LC PRINT spol. s r.o. Lučenec „vytunelovať“. Takto sa nezrealizovalo rozhodnutie súdu, ktoré svojím právoplatným rozsudkom zaviazalo odporcu do troch dní zaplatiť 4,7 milióna korún navrhovateľom.

Len v týchto dvoch prípadoch polícia priamo poškodila navrhovateľov vo výške najmenej 12,7 milióna korún.

Poznámka: Nezákonné jednanie polície zabránilo navrhovateľom dovolať sa spravodlivosti, čo je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN.

Dôkaz: Osobná výpoveď navrhovateľov

4. Nezáujem ministerstva vnútra riešiť túto kauzu

Dňa 24.4.2000 požiadali navrhovatelia listom ministra vnútra pána Ladislava Pittnera o preskúmanie ich žiadosti o udelenie štatútu ochrany svedka vzhľadom na vyhrážanie sa fyzickou likvidáciou pri objasňovaní skutočností okolo vydania knihy Intímny portrét princeznej Diany a prešetrenie  ostatných prípadoch ako celku. Sekretárka ministra vnútra im dohovorila schôdzku s jeho osobným tajomníkom, ktorý oznámil, že momentálne nie je politická vôľa, aby sa táto kauza riešila.

Kedže navrhovatelia ako občania nepochodili, požiadalo Hnutie za slobodu prejavu (zaregistrované na MV SR) písomne a oficiálne 4.12.2000 Ministra vnútra Ladislava Pittnera o prešetrenie zločinov proti ľudskosti v kontexte s podozrením porušovania politických práv v zmysle Ústavy SR a Všeobecnej deklarácie OSN. Neskoršie navrhovateľov navštívil vyšetrovateľ, ktorý sa preukázal listom HSP a požiadal ich o vysvetlenie. Podali vysvetlenie najskôr ústne potom písomne v priestoroch na Obvodnom oddelení PZ v Karlovej Vsi. Vyšetrovateľ sa ospravedlnil, že nemôže povedať nič o sebe ani o svojom útvare z dôvodov bezpečnosti navrhovateľov. Potom sa stretli s jeho nadriadeným, ktorý im potvrdil, že nie je možné ich prípad ukončiť, nakoľko sa prelínajú veci občianskoprávne, obchodnoprávne a trestnoprávne, čo súčasný právny poriadok nedovoľuje spájať do jedného konania. Tým sa celá záležitosť skončila. Oficiálnu odpoveď MV SR na žiadosť HSP zo dňa 4.12.2000 navrhovatelia do dňa podania tetjo žaloby nedostali.

Dôkaz: Žiadosť o prešetrenie zločinov proti ľudskosti

 

5. Porušenie prezumcie neviny

Dňa 20.2.1996 podal pracovník Slovenskej sporiteľne a.s. trestné oznámenie na navrhovateľov za nesplatený úver (následok nekalej súťaže) s tým, že v čase poskytnutia úveru mali v úmysle tento úver nevrátiť. Bez možnosti podania vysvetlenia vyšetrovateľ ešte v ten istý deň 20.2.1996 vzniesol obvinenie na navrhovateľov zo spáchania závažného trestného činu podvodu spolupáchateľstvom. Navrhovatelia už pri vyšetrovaní dokázali krivé obvinenie, vyšetrovateľ uznesením z 25.3.1996 zastavil trestné stíhanie, ale dozerajúci prokurátor právne nevyhodnotil poskytnuté dôkazy, zrušil uznesenie vyšetrovateľa s odôvodnením, že z taktických dôvodov predloží dôkazy až na hlavnom pojednávaní (čo neurobil) a následne boli navrhovatelia prokurátorom obžalovaní.  Navrhovatelia museli čeliť  tri roky hrozbe odňatia slobody a dokazovať svoju nevinu, nakoľko vina nebola preukázaná ani obvinením ani obžalobou. 9.2.1999 vyniesol Okresný súd Bratislava 1 oslobodzujúci rozsudok. Krivé obvinenie zo strany súdneho znalca nebolo do dňa podania tejto žaloby vyriešené i napriek tomu, že Generálna prokuratúra SR sama podala tento podnet. Je len pozoruhodné, že v prípade podnetov proti navrhovateľom sa konalo veľmi rýchlo a razantne, a v prípadoch podnetov navrhovateľov, napríklad proti LC PRINT spol. s r.o. sa oznámenia protizákonne odložili (zistenie generálnej prokuratúry). Aj to o niečom svedčí.

Dôkaz: Dokumenty v prílohe

 

 

 

VI.  Nedostatočná ochrana ľudských práv prokuratúrou SR

 

 

1. Nedostatočná ochrana ľudských práv Okresnou a Krajskou prokuratúrou

Oznámenie Generálnej prokuratúry zo dňa 31.10.2000 o porušení zákonnosti v kontexte s prípadom LC PRINT Lučenec sa týka aj okresného a krajského prokurátora, ktorí nevyužili svojú právomoc a nedali veci do súladu s platným právom a tým príčina ostala nepotrestaná čo je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN a následok príčiny nebol odškodnený, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovatelia podali v zmysle právneho poriadku návrh na vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní pre zaujatosť v kontexte s predošlým zistením Generálnej prokuratúry SR. Okresný prokurátor ako aj dozerajúci prokurátor Okresnej prokuratúry v Lučenci vydali uznesenia, v ktorých sa sami seba nevylučujú z konania. Aj krajský prokurátor vydal uznesenie, že  sám seba nevylučuje z konania. Napokon aj Generálna prokuratúra SR zmenila názor (zrejme po zistení, že navrhovatelia sú „nežiadúci“) a zamietla uznesením sťažnosť o zaujatosti Okresného aj Krajského prokurátora.

Navrhovateľom bolo týmto ubraté právo na spravodlivé rozhodovanie, vzhľadom na ich podozrenie, že v okrese Lučenec sú orgány činné v trestnom konaní politicky motivované v neprospech navrhovateľov pod heslom „za žiadnu cenu prípad LC PRINT spol. s r.o. Lučenec neopustí ich rajón“. Zrejme preto, aby iný nezávislý orgán nezistil predpojatosť k uvedenému prípadu zo stany Prokuratúry SR v náväznosti na niektoré politické strany, ktoré majú prevahu v tomto regióne.

       Dôkaz: Sťažnosti a uznesenia

 

 

2. Porušenie prezumcie neviny

V prípade podania bankovou ištitúciou Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorá podala trestné oznámenia na navrhovateľov z dôvodov nevráteného úveru s tým, že už pri vybavovaní úveru mali v úmysle tento nevrátiť boli navrhovatelia obvinení zo spáchania závažného trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2, § 250 ods.1,4 Tr.zák. bez možnosti podania vysvetlenia - v ten istý deň 20.2.1996 ako bolo podané oznámenie, čo je prinajmenšom na počudovanie. 25.3.1996  vyšetrovateľ po preukázaní dôveryhodných dôkazov  navrhovateľmi, trestné stíhanie zastavil. Dozerajúci prokurátor jeho uznesenie zrušil bez žiadnych nových argumetov, len s poznámkou, že z taktických dôvodov dôkazy predloží až na hlavnom pojednávaní (čo neurobil) a 4.12.1996 obžaloval navrhovateľov zo spáchania závažného trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2, § 250 ods.1,4 Tr.zák. V prípravných konaniach boli predložené dôkazy súdnym znalcom, ktoré boli iným súdnym znalcom vyvrátené a Generálna prokuratúra neskošie uviedla podozrenie z krivého svedectva prvého súdneho znalca. Dozerajúci prokurátor neuznal presvedčivé dôkazy navrhovateľov na základe ktorých aj vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie, ale opieral sa o krivé svedectvo súdneho znalca. Takéto súvislosti, náväznopsti´a postupnosti krokov jednoznačne dokazujú pripravený scenár, podľa ktorého postupoval aj dozerajúci prokurátor. Navrhovateľom bola od samého počiatku preukázaná len skutočnosť, že nevrátili úver čo nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu, ďalej chýbal motív, lebo bolo preukázané, že sa navrhovatelia neobohatili a chýbal aj úmysel, lebo tiež bolo preukázané, že navrhovatelia mali naopak snahu zachraňovať požiar, ktorý vyvolali iní.  Napokon 9.2.1999 vyniesol Okresný súd Bratislava 1 oslobodzujúci rozsudok.

Navrhovatelia museli čeliť  tri roky hrozbe odňatia slobody na 5-12 rokov a dokazovať svoju nevinu, nakoľko vina nebola preukázaná ani obvinením ani obžalobou. Trik bol v tom, že obžaloba sa využila na diskreditáciu navrhovateľov nielen v širokej verejnosti ako predstaviteľov politckého zoskupenia, ale aj v podnikateľských kruhoch, čo malo následne za následok zakryť neochotu podnikať s navrhovateľmi práve premyslenými konšpiráciami z dôvodov, že navrhovatelia boli a sú na tajnom zozname „nežiadúcich“, čo je v rpzpore nielen s Ústavou SR ale aj so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN.

 

 

VII.  Nedostatočná ochrana ľudských práv Slovenskou informačnou službou

 

Náväznosti, súvislosti a postupnosti krokov sú v zahraniční uznávané ako priame dôkazy úmyslu. Ak vyhodnotíme náväznosti, súvislosti a postupnosti krokov všetkých prípadov uvádzaných navrhovateľmi, je vylúčené konštatovať, že to boli všetko len náhody. Vyhodnotením náväzností, súvislostí a postupností krokov s plynutím času jednoznačne vyplýva, že len  voči navrhovateľom neboli dodržiavané dohody a zmluvy v zmysle platných a právnych noriem. Po „nežnej revolúcii“ navrhovatelia legitímne využili ústavné práva zapojenia sa do politickej súťaže, možnosť zobrať si úver a podnikať vo vydavateľskej oblasti. Navrhovatelia ako prví nič neporušili. Do finančnej tiesne ich uvrhli iní podnikatelia, ktorí im na úplnom začiatku dlhovali 1,5 milióna korún za poskytnuté služby. To bola prvotná príčina platobnej neschopnosti navrhovateľov. Aj o tomto podali navrhovatelia vysvetlenie polícii v III bratislavskom obvode, ktoré nebolo doposiaľ ukončené.

Navrhovatelia počas roku 1993 sa márne domáhali spravodlivosti a pochopenia u poslancov, členov vlád, ktorých všetkých písomne oslovili. Všetci ich ignorovali. Už vtedy zachytili signály ako sa pracuje s novou zbraňou - plynutím času v krivde. Navrhovatelia podali spolu 15 žalôb na slovenských súdoch a 6 podnetov na polícii a prokuratúre. Všetky až na svetlú výnimku jediného prípadu Okrsného súdu v Lučenci, boli vyhodnotené v neprospech navrhovateľov i keď neskoršie Generálna prokuratúra zistila, že vo viacerých prípadoch došlo k porušeniu zákonnosti pri vyhodnocovaní jednotlivých podnetov. Na navrhovateľov bolo podaných 8 žalôb za následky prvotnej príčiny a vo všetkých prípadoch boli nespravodlivo poškodení, nakoľko vo všetkých prípadoch súdy rozhodli v ich neprospech. Na navrhovateľov boli podané 4 podnety zo spáchania trestných činov a vo všetkych prípadoch boli aj vyšetrovateľom obvinení a perzekuovaní. V jednom prípade museli 3 roky čeliť súdnemu procesu. V ani jednom prípade im súd nepreukázal vinu. Aj to nasvedčuje, že niekomu išlo o hru s časom a diskreditáciu v plánovaných intervaloch.

Navrhovatelia sa vo svojej politickej súťaži prostredníctvom Hnutia za slobodu prejavu, ktoré sa zúčastnilo parlamentných volieb v roku 1992 snažili o to, aby prechod zo socializmu na trhové hospodárenie prebiehal transparentne „pred televíznymi kamerami“. Za týmto účelom predložili parlamentu petíciu za schválenia zákona o demonopolizácii štátnej televízie a uzákonení NOTES - Nezávislej občianskej televíznej spoločnosti s redakciami v každom okrese. To považujú za hlavný dôvod prečo sa dostali do pozornosti tajných služieb.

V priebehu roku 1994 sa dozvedeli od Jozefa Balcara (nar. 28.4.1954), dôstojníka vojenskej spravodajskej služby, že sú monitorovaní, evidovaní v počítači tajnej služby a existuje množstvo správ od agentov o ich živote, politickej súťaži a podnikaní. 11.2.1995 bol neznámym páchateľom zastrelený.

Navrhovatelia začali vydávať od apríla 1994 štrvrťročník Horoskopy, v ktorých uverejňovali v zábavnom tóne aj exkluzívne rozhovory s vysokými politikmi. Zmyslom týchto kontaktov bolo, aby ich upozornili na nezákonné monitorovanie ich osôb. Počas vydávania magazínu Horoskopy pociťovali naustále konšpirácie, ktoré viedli k veľkým finančným stratám.

Z jednotlivých podaných žalôb, ktoré navrhovatelia podali na slovenské sudy vyplýva, že neustále boli voči nim porušované zmluvy a dohody, ktoré im priviedli veľké finančné straty.

7.2.1996 len o vlások unikli čelnej zrážke, ktorá mohla spôsobiť vážnu ujmu na ich zdraví a na zdraví ich maloletých detí vtedy 6 ročnej dcére Otílie a 1 ročnému synovi Michalovi. Kedže okolnosti boli veľmi podozrivé, obrátili sa listom na riaditeľa SIS o podanie vysvetlenia či nešlo o konšpiráciu. Písomnú odpoveď nedostali, ale pri osobnom stretnutí to riaditeľ ani nepotvrdil ani nevyvrátil. Preto sa 4.5.1996 obrátili na poslanca pána Urbana listom, aby ako predseda výboru pre kontrolu činnosti SIS prešetril ich podozrenia z nezákonnej činnosti SIS voči ich osobám. Ani od neho nedostali žiadnu odpoveď aj napriek tomu, že mu list odovzdali osobne.

22.2.1998 im niekto prepichol pneumatiky na aute Forman, ktorý mali navrhovatelia kúpený na leasing, napokon 25.2.1998 im ho neznámy páchateľ podpálil pred ich domom na Devínskej ceste číslo 16. O všetkom sú policajné záznamy.

Napokon navrhovatelia podali 21.9.1998 podnet na Ústavný súd v Košiciach za porušenie ich základných ľudských práv z dôvodov, že im nebolo odpovedané na ich listy (riaditeľa SIS a poslanca Urbana) čím stratili svoje právo na prešetrenie ich podozrenia (Nutné vyžiadať celý rozsiahly spis z Ústavného súdu pod číslom konania Rvp 424/98-16). Sudkyňa Ústavného súdu JUDr. Anna Damelčáková  im listom odpovedala, že podanie nespĺňa všetky náležitosti, a preto nemôže byť prijaté na prejednanie a odporučila im obrátiť sa na všeobecné súdnictvo.

Nato navrhovatelia spojazdnili ich druhé auto Renault 25, (kúpené na úver) a v októbri 1998 v nočných hodinách ich „čakal“ nákladný Robur, ktorý ich oslnil, donútil zastaviť a vzápätí do nich odzadu narazilo v plnej rýchlosti iné auto, ktoré im úplne zdemolovalo ich vozidlo. Polícia prípad zadokumentovala, ale nikoho do dnešného dňa nestíhala i keď u vodiča na mieste zistili v krvi alkohol. Našťastie akoby zázrakom nikto nebol zranený aj keď na zadnom sedadle sedeli ich dve deti.

Takto ich neznámi páchatelia donútili chodiť pešo a niekoľkokrát ich cestou do školy a škôlky s deťmi ohrozovali vozidlá až na samom chodníku, ktorým sa v poslednej chvíli stačili vyhnúť. Napokon sa to prenasledovateľom podarilo a v januári 1999 pri dopravnej „kolízii“ za veľmi podozrivých okolností navrhovateľov včetne ich detí zrazilo auto na prechode pre chodcov.  Ich syn Michal utrpel veľmi vážne zranenia, ležal na intenzívke a celé liečenie trvalo vyše pol roka. Pred ich  očami ho auto doslova prevalcovalo a vlieklo pod podvozkom niekoľko metrov. Výsledok: poranenia hlavy a ťažká zlomenina nohy. Namiesto plánovaného vyše dvojmilionóveho zisku z predaja DIANY na slovenskom trhu a dvojmiliónového zisku na ruskom trhu navrhovateľom pripravila  „politická konkurencia“ nielen finančné straty, ale aj ohrozenie nielen ich života, ale aj života ich detí.

Navrhovatelia 22.8.1999 podžiadali o pomoc Stredisko pre obete trestných činov, osobne výkonného riaditeľa pána Srebalu a predložili roziahlu dokumentáciu (nutné vyžiadať celý spis pre doplnenie listinných dôkazov). Žiaľ bez pozitívnej odozvy.

Navrhovatelia osobne odovzdali rozsiahly projekt podpredsedovi pre ľudské práva pánovi P.Csakymu: „Návrh na zriadenie kancelárie humanity pri úrade vlády“, ktorá by monitorovala porušovanie základných ľudských práv a vydávala odporúčania pre štátnu správu, aby sa plynutím času nedostal poškodený občan z núdze do krajnej núdze. Pál Csaky prejavil obrovskú radosť nad týmto projektom a doslova povedal, že dlho nad takýmto projektom premýšľal a že je dobrý. Navrhovatelia predpokladajú, že pán podpredseda sa informoval o navrhovateľoch a keď zistil, že sú na listine „nežiadúcich“ - viac sa neozval a nereagoval na pokusy skontaktovať sa a podať vysvetlenie. Navrhovatelia sa snažili o riešenie tohto problému, o ktorom si myslia, že prerástol do širokej verejnosti a ponúkli podobný projekt aj prezidentovi Slovenskej republiky pánovi Rudolfovi Schusterovi. S pánom prezidentom sa aj osobne stretli, ktorý spočiatku uvítal tento projekt (podobnú kanceláriu má aj český prezident) a sľúbil, že sa jeho kancelária s navrhovateľmi skontaktuje. Nestalo sa, aj v tomto prípade majú navrhovatelia intuíciu, že pán prezident sa informoval o navrhovateľoch a keď zistil, že sú na listine „nežiadúcich“ viac sa neozval a nereagoval na pokusy skontaktovať sa s nimi a podať vysvetlenie.

Ani pri zmene vlády po roku 1998 sa situácia nezmenila čo potvrdzujú ich ďalšie pokusy o zabezpečenie spravodlivého rozhodovania.

 

 

 

Tieto indície nasvedčujú, že v praxi existuje „zoznam nežiadúcich“, ktorým tajné služby pripravujú „horúcu pôdu pod nohami“ a zabraňujú im dovolať sa spravodlivosti. Navrhovatelia sú hlboko presvedčení, že to takto na Slovensku funguje. Žiaľ týmto sa vytvára nedemokratické trhové prostredie a nedemokratické politické prostredie, nakoľko „vyvolení“ sú protežovaní a „nežiadúci“ sú utláčaní. Toto sa nedeje na základe odbornosti, ale na základe príslušnosti k bývalým štruktúram ŠtB, ktoré sa pretransformovali na „červené brigády“. Podľa prezentácie z tlače, televízie a iných médií sa začína nahlas hovoriť, že v Spolkovej republike Nemecko odhalili takéto rozsiahle zoskupenie pod názvom „červené prigády“, ktoré hrubo porušuje základné ľudské práva radových občanov z dôvodov materiálneho obohacovania sa na úkor iných.

 

 

 

VIII. Ilustrácia nevymožineľnosti práva

 

1. Prípad LC PRINT spol. s r.o. Lučenec

       Firma LC PRINT spol. s r.o. prevzala 19.11.1993 od Jána Molnára tlačiarenskú techniku včetne dvojvežového stroja DOMINAT 525 a uzatvorila dohodu o nájme vo výške 60.000 Sk mesačne. Následne na to spochybnila vlastníctvo Jána Molnára, nevyplácala mu nájomné a v súčinnosti s pracovníkmi Slovenskej poisťovne, a.s. Zápisom zo dňa 17.1.1993 bez rozhodnutia súdu v rozpore s Ústavou SR pozbavili prenajímateľa Jána Molnára vlastníckych práv k uvedenej technike. Od tej doby zariadenie používali bez právneho dôvodu. Okresný súd potvrdil vlastníctvo Jána Molnára a zaviazal firmu LC Print zaplatiť 4,7 milióna korún za neuhradené nájomné.

Nasledovná strana v zhutnenej forme ilustruje nevymožiteľnosť práva a bránenie spravodlivého rozhodnutia práve prieťahmi v konaní a nekvalifikovaným právnym názorom.

 

 

 

Kauza LC PRINT Lučenec spol. s r.o.

 

- 29.05.1991:  Hospodárska zmluva medzi Adamovskými strojárňami a Vydavateľstvom ORION v zastúpení Jánom Molnárom o dodaní  tlačiarenských strojov, 21.06.1991 vlastný odvoz tlačiarenských strojov a prevzatie faktúry Vydavateľstvom ORION  v zastúpení Jánom Molnárom. Vlastníkom tlačiarenských zariadení sa stal Ján Molnár, fyzická osoba podnikajúca pod názvom Vydavateľstvo ORION

 

 

- 21.06.1991:  Zakúpenie tlačiarne, vlastník Ján Molnár, Vydavateľstvo ORION

- 01.08.1991 - 18.10.1991:  Vychádzal týždenník NOTES občanov, vyšlo 12 čísiel.

- 07.10.1991:  Slovenská poisťovňa š.p. poskytla  úver na zariadenie vydavateľstva.

- 21.10.1991:  Preplatenie faktúry Adamovských strojární za tlačiarenskú techniku.

- 01.11.1991 - 16.06.1992:  Premenovanie na VEREJNÁ MIENKA, vyšlo 18 čísiel.

- 16.06.1992 - 31.12.1992: Blokovanie tlačiarenskej techniky PD Devínom

- 16.06.1991 - 9.11.1993:  Blokovanie tlačiarenskej techniky.

- 06.10.1993: Zmluva o sprostredkovaní s Ing.J.Havašom.

- 9.11.1993: Privezené stroje do Lučenca, uzatvorená ústna zmluva o nájme.

- 15.12.1993: Uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve, do 30 dní vyzve LC Print Jána Molnára na uzatvorenie riadnej zmluvy

- 10.01.1994: LC Print jedná pred uplynutím 10 dňovej lehoty s inými

- 15.01.1994: LC Print nevyzve Jána Molnára na uzatvorenie riadnej zmluy

- 17.01.1994: Zápis z rokovania medzi LC print a Slov. poisťovňou

- 26.3.1994: LC Print vyhlasuje zmluvu za neplatnú, odmieta vydať techniku

- 21.4.1994 - 21.12.1996: Vychádzal štvrťročník, mesačník HOROSKOPY & Nový vek

- 26.4.1994: Sťažnosť na Slovenskú poisťovňu o.i. na pána Koreňovského

- 10.5.1994: Pokus o vysporiadanie prostredníctvom pána Michalíka

- 15.9.1995: Vypovedanie zmluvy o nájme s 3-mesačnou výpovednou lehotou

- 01.01.1996: Výzva Jána Molnára o zaplatenie dlžného, 15.5.1996 zaslanie faktúry za nájom uplynutného obdobia

- 01.04.1996: Okresná prokuratúra Lučenec, podnet proti Ivanovi Švagerkovi

- 24.06.1997: Výzva na vydanie stroja

- 20.07.1996: Podanie návrhu na súd o vydanie stroja, 15.5.1997 - prvé pojednávanie, 17.6.1997 - vynesenie rozsudku

- 23.12.1996: Policajné prezídium - Sťažnosť na prieťahy v konaní polície

- 03.07.1997: Uznesenie okresného prokuratora o zamietrnutí sťažnosti Jána Molnára proti odloženiu

- 25.07.1997: Ján Molnár - Sťažnosť proti uzneseniu o zastavení konania

- 17.07.1997: Rozsudok - uznanie vlastníckych práv Jánovi Molnárovi a príkaz vrátiť neoprávnene používanú tlačiareň

- 03.09.1997: Okresná prokuratúra Bratislava IV, Podnet proti J.Havašovi, I.Švagerkovi, J.Slovákovi a spol.

- 10.10.1997: Pojednávanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici

- 12.11.1997: Rozsudok Krajského súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie Okr. súdu.

- 14.12.1997: Výzva na vydanie tlačiarenského stroja - LC Print odmieta.

- 02.01.1998: Návrh na okresný súd v Lučenci o 2,8 milióna korún.

- 30.06.1998: Ústne oznámenie pána Švagerka, že si J.Molnár môže vyzdvihnúť stroj, ktorý je v garáži rozobraný.

- 19.6.1998: Prvé pojednávanie v Lučenci o zaplatenie škôd, 14.7.1998 - druhé pojednávanie zrušené.

-10.09.1998: Rozsudok - uznanie spôsobej škody vo výške 4,7 milióna korún a príkaz zaplatiť do 3 dní.

- 25.04.1999: Krajská prokuratúra - zamietnutie sťažnosti proti odloženiu veci.

- 28.04.1999: Okresná prokuratúra Bratislava I, podnet proti J.Zádorovi a J.Koreňovskému.

- 24.10.1999: Exekútor v Lučenci oznamuje, že LC Print odpredal majetok i napriek uzneseniu súdu o zákaze nakladať s ním.

- 01.01.2000: Okresný úrad vyšetrovania PZ v Lučenci, podnet proti I.Švagerkovi, M.Čabanovi o spol. za marenie úradného výkonu.

- 24.4.2000: Ministertsvo vnútra - Ochrana svedka - neprišla písomná odpoveď.

- 26.05.2000: Podnet na Generálnu prokuratúru a osobne 7.júna 2000.

- 25.07.2000: Generálna prokuratúra - Vyrozumenie z podnetu, 23.8.2000 tiež vyrozumenie.

- 02.08.2000: Ján Molnár - Vyrozumenie pre Generálnu prokuratúru.

- 13.09.2000:  Oznámenie Okresnej prokuratúry o trestnom konaní proti M.Čabanovi.

- 23.10.2000: Ján Molnár - Žiadosť o vyjadrenie stanoviska GP.

- 31.10.2000: Generálna prokuratúra - Upovedomenie o zistenej nezákonnosti zo strany polície a prokuratúry v Lučenci.

- 06.11.2000: Ján Molnár - Námietka voči predpojatosti.

- 17.11.2000: Gen.prokuratúra: Namietka zaujatosti - vyrozumenie.

- 04.12.2000: Ministerstvo vnútra, Žiadosť o prešetrenie zločinov proti ľudskosti aj za HSP - Hnutia za slobodu prejavu.

- 05.12.2000: Uznesenie Okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti za predpojatosť  Okresného prokurátora.

- 05.12.2000: Uznesenie Okresnej prokuratúry o zamietnutie sťažnosti za predpojatosť dozerajúceho prokurátora

- 11.01.2001: Uznesenie Krajskej prokuratúry o zamietnutie sťažnosti za predpojatosť Krajského prokurátora.

- 25.01.2001: Uznesenie Krajskej prokuratúry o nevylúčení JUDr.Ľ.Koperníckeho z konania.

- 26.2.2001: Uznesenie Krajského úradu vyšetrovania o zamietnutí  vylúčenia vyšetrovateľa z konania.

- Nekonečné korešpondencie, ktoré nikam nevedú.

- Vzhľadom na to, že nemáme z čoho žiť, musíme voliť iné riešenie a zapojiť medzinárodné inštitúcie so žiadosťami o pomoc!

 

Prípad LC print Lučenec verzus Ján Molnár Bratislava

(Polícia a prokuratúra odmietajú prijať tento právny stav)

 

1. Preukázanie úmyslu:

 

19.11.1993 vylákali  tlačiarenský stroj – zadržali podpísanie pripravenej Zmluvy o tichom spoločenstve

 

15.12.1993. Predložili Zmluvu o budúcej zmluve – dôkaz o úmysle konania je formulácia zmluvy, ktorá nasvedčuje, že JUDr. Ján Slovák už vopred kalkuloval, že žiadna ďalšia zmluva sa už neuzatvorí a stroj podvodným spôsobom získa pre svojich spoločníkov, svoj zámer formuloval v zmluve v článku VI. ods. 3. „Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zaniká vtedy, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu v lehote určenej v bode 1 tohoto článku“, ktorý stanovil uzavrieť Zmluvu o tichom spoločenstve do 30 dní od podpísania tejto zmluvy teda do 15.1.1994. Pričom oprávnená strana bola LC print Lučenec a zaviazaná strana som bol ja.

 

Tak sa aj stalo, že ma nevyzvali k uzatvoreniu určitej zmluvy a viac ako 3 roky používali stroj bez právneho dôvodu, pričom zisk z výkonu stroja, a to najmenej vo výške 60.000,- Sk mesačne použili pre vlastnú potrebu.

 

2.1.1994, pred vypršaním záväzku predložili Slovenskej poisťovni, a.s. fingovanú Zmluvu o nájme medzi LC print Lučenec a Slovenskou poisťovňou na uvedený tlačiarenský stroj, ktorú Slovenská poisťovňa nepodpísala a ktorá mala uviesť Slovenskú poisťovňu, a.s. do omylu a umožniť páchateľom naďalej bezplatne užívať tlačiarenský stroj (s týmto dokumentom sa bránili aj na súde pri mojom vymáhaní stroja). Teda, pred ukončením 30-dňovej lehoty, do ktorej ma mali vyzvať k uzatvoreniu riadnej zmluvy, už jednali s treťou osobou, čím sa preukázalo, že obsah zmluvy o budúcej zmluve mal podvodný zámer.

 

17.1.1994 začali rokovať  bez môjho vedomia so Slovenskou poisťovňou, a.s. o  protiprávnom odňatí môjho vlastníckeho práva na tlačiarenský stroj, o čom svedčí zápis z porady zo dňa  17.1.1994. Tento zápis  dokazuje aj konanie Ing. Juraja Havaša, ktorý  tam vystupuje ako mandatár za LC print Lučenec i napriek tomu, že uzatvoril so mnou zmluvu o sprostredkovaní (konflikt záujmov). Je to další dôkaz o plánovanom podvode nezákonne sa obohatiť.

 

Tieto skutočnosti jasne dokazujú úmysel.

 

 

2. Preukázanie spôsobenej škody

 

Okresný súd v Lučenci vydal rozsudok  8C 7/98 zo dňa 10.9.1998, ktorý dňa 16.10.1998 potvrdil Krajský súd v B.Bystrici a ktorý dňa 25.5.1999 nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonanteľným, a ktorý rozhodol: žalovaný je  p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.437.176,50.-Sk a úrok z omeškania 17,61-ročný od 02.07.1998 do zaplatenia zo sumy 3.240.000.-Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

 

Tieto skutočnosti jasne dokazujú značný rozsah spôsobenej škody.

 

 

2. Preukázanie motívu:

 

Nie je dostatočným motívom konečných 4.437.176,50.- Sk, ktorými zaviazal Okresný súd podozrivých? Veď stroj len používali, nikomu neplatili a na základe podvodných zmlúv ukrátili Jána Molnára a jeho veriteľov o značne veľkú finančnú čiastku, pričom sa sami obohatili najmenej o 4.437.176,50.- Sk.

 

Tieto skutočnosti jasne dokazujú motív – obohatenie bez právneho dôvodu.

 

3. Preukázanie trestnej činnosti:

 

„Ak niekto uvedie  iného do  omylu, pričom  na tomto  omyle finančne získa a druhému spôsobí škodu,  dopúšťa sa trestného činu podvodu“. Spôsob, akým sa podozriví pokúsili pozbaviť Jána Molnára vlastníckeho práva dokazuje, že podozriví svojím konaním priviedli Jána Molnára úmyselne do omylu tým, že predkladali falošné svedectvá, ktoré mali pozbaviť Jána Molnára vlastníckeho práva k tlačiarenskému stroju.

 

Tieto skutočnosti jasne dokazujú spáchanie trestného činu podvodu spolupáchateľstvom

 

IX. Skrátený príbeh

 

       Ján Molnár pochádza z učiteľskej evanjelickej rodiny. Jeho otec, praotec a prapraotec boli známi učitelia na Slovensku. Matka pochádzala z českej rodiny Gustáva Svobodu, známeho spoločenského činiteľa, priateľa prezidenta Masaryka. Dedko Gustáv Svoboda postavil na Devínskej ulici v Bratislave malý rodinný dom a počas vojnových rokov z dôvodov „Čechománie“ musel opustiť Slovensko. Otec Koloman Molnár protestoval proti nacionalizmu  a odovzdal stranícku legitimáciu. Odvtedy pociťoval prenasledovanie bývalou ŠtB. Za celý svoj život rodičia nedokázali zarobiť ani na opravu omietky na rodičovskom dome. Žili s intrigami, ktoré im každodenne pripravovala bývalá ŠtB.

 

       Od roku 1970 pracoval Ján Molnár v Slovenskej televízii, začínal ako asistent produkcie, postupne sa prepracoval cez hlavného sekretára HRVDM Hlavnej redakcie vysielania pre deti a mládež, producenta trikového štúdia, vedúceho výroby Medzinárodného televízneho festivalu Cena Dunaja až po pomocného režiséra v Hlavnej redakcii filmových programov. Z televízie v roku 1986 odišiel pod tlakom KSS, nakoľko verejne kritizoval zvýhodňovanie členov komunistickej strany pred ostatnými.

 

       Ešte pred „nežnou revolúciou“ v roku 1986 dostal živnosť na poskytovanie videoslužieb. Od sestry žijúcej v Juhoslávii si požičal peniaze na videotechniku. Natáčal videoprofily umelcov (Klimčák, Lehotský, Krošláková, Brezina, Slabej...) videoclipy hudobných skupín (Elán, Pigmeus, Forté, Kadnár…) spoločenské videodokumenty (50. výročie manifestácie v Trnovci, Štiavnický salamander...) a videovzdelávacie programy pre materské škôlky (Gastronómia detí, Jeden deň s malou Katkou, Zdravá výživa detí…) ako aj svadby a iné udalosti občanov.  Už v tomto čase sa objavil Pavol Suchý, bývalý taxikár, ktorý „zakázal“ Jánovi Molnárovi natáčať svatby v „jeho rajóne“ a zariadil, aby mu bola odobratá licencia.

 

       Počas „nežnej revolúcie“ sa spolu so študentmi, najmä so skupinou okolo Miloša Lauka aktívne zúčastňoval natáčania priebehu „študentskej revolúcie“ tak v centre diania na Jiráskovej ulici v dome VŠMU ako aj z rôznych iných podujatí a mítingov (míting  študentov pred ÚV KSS, ktorý sa doposiaľ neodvysielal). STV odvysielala niekoľko jeho dokumentov, dokument o odvolaní bratislavského primátora, dokumet „Papierovy dom“, niekoľko dokumentov z rokovania slovenských liberálov s rakúskymi spolkovými predstaviteľmi a prezident Havel odniesol do zahraničia filmové materiály z priebehu „nežnej revolúcie“, na výrobe ktorých sa vo väčšej  miere podlielal aj „študentský“ kameraman Ján Molnár.

 

       V roku 1990 založil združenie NVO – Nezávislé videofórum občanov s cieľom využiť nové médium video na šírenie miestnej kultúry a pozdvihnúť videotvorbu na profesionálnu úroveň a potieral využitie videa na šírenie pornofilmov a filmov propagujúcich násilie.

 

       V roku 1991 založil Vydavateľstvo ORION s cieľom vydávať týždenník NOTES občanov, ktorý bude zabezpečovať slobodu slova pre širokú verejnosť a tak zabezpečiť to čo v bývalom režime nebolo možné – slobodu slova pre každého a objektívnu verejnú mienku na kultúrno-spoločenské dianie. Na túto činnosť si požičal od známych: Maroša Kondróta a Stanislava Plutka 500.000 Kč a ako protizáruku dal rodičovský dom.

 

       V roku 1992 po začínajúcich viditeľných intrigách a sabotážach založil politické hnutie HSP – Hnutie za slobodu prejavu, ktorého cieľom bolo  demonopolizovať televíziu a uzákoniť NOTES – Nezávislú občiansku televíznu spoločnosť ako vrcholnú pyramídu  šírenia miestnej kultúry a využiť ju pri kontrole moci pri privatizácii a odštátňovaní podnikov,  prostriedok pri audiovizuálnom riadení ekonomiky ako pokrokového nástroja rozvoja trhového hospodárenia. Zúčastnil sa politickej súťaže o vstup do parlamentu vo voľbách v roku 1992 v čom neuspel. Vo svojich volebných klipoch tvrdo potieral bránenie v slobode prejavu a nerešpektovanie vôle väčšiny pri prechode zo socializmu na kapitalizmus. V tom čase ho podporovalo veľa významných umelcov, hlavne z oblasti televízie a divadla.

       Od roku 1992 do dňa podania tejto žaloby  najmenej v 10 prípadoch nedodržali obchodní partneri Jána a Daniely Molnárovcov zmluvné záväzky a spôsobili Jánovi a Daniele Molnárovcom škodu za vyše 28 miliónov korún. Toto malo za následok zánik týždenníka NOTES občanov, zánik dvojtýždenníka VEREJNÁ MIENKA, zánik mesačníka DANIELA, zánik štvrťročníka HOROSKOPY, zánik občasníka NOVÝ VEK humanizmu a v predaji bolo sabotovaných niekoľko titulov knižnej edície Jána a Daniely Molnárovcov.

 

       Konšpirácie boli vypracované veľmi profesionálne, nakoľko sa kalkulovalo s plynutím času a v týchto prípadoch sa strata „vyrábala“ tým, že nedodržanie zmluvných podmienok ako príčina sa zahmlievala, zľahčovala a následok príčiny - nesplatené úvery a iné dlžoby sa zviditeľňovali a kriminalizovali. Napríklad Ján a Daniela boli štyri roky perzekuovaní tým, že boli obvinení a obžalovaní na základe tvrdenia banky, že už pri vybavovaní úveru mali úmysel tento úver nevrátiť, pričom ich podania podané časovo skôr ostali v „šuplíku“ štátnej správy. Ich podnety napríklad voči páchateľom, ktorí vykonali podvod organizovaným spôsobom, vyšetrovateľ v Lučenci prípad založil a umožnil páchateľom i naďalej páchať na Jánovi a Daniele Molnárovcoch trestné činy.

 

X. Hlavné dôkazy

 

1. Žaloba proti 11 odporcom zo dňa 21.1.2001.

HSP- Hnutie za slobodu prejavu, Ján a Daniela Molnárovci podali dňa 21.1.2001 žalobu proti jedenástim odporcom, medzi ktorými sú podnikatelia podozriví zo spolupráce s tajnou službou SIS ako vyvolení, právnici, vyšetrovateľ, prokurátor, za cielené a úmyselné porušovanie základných práv a slobôd, ktoré ochraňuje Ústava SR, nakoľko odporcovia svojím spoločným konaním tým, že bez právneho dôvodu zadržiavali tlačiarenskú techniku navrhovateľov od novembra 1993 až do októbra  1998 bránili vyjadrovať odporcom svoje názory tlačou. Dôkazy v uvedenej žalobe jednoznačne potvrdzujú súčinnosť „vyvolených“ podnikateľov s políciou a prokuratúrou smerujúcu k poškodzovaniu práv odporcov. Súvislosti, náväznosti a postupnosti krokov dokazujú, že takéto náhody v bežnom živote nie sú možné, a preto je dôvodné podozrenie z organizovaného podvodu proti navrhovateľom, nakoľko navrhovatelia boli uvedení do omylu, na ktorom sa iní obohatili. Jednotlivé rozsudky, uznesenia a ďalšie dôkazy toto tvrdenie utvrdzujú.

                                           Príloha: Žaloba s prílohami

 

2. Žaloba proti Slovenskej poisťovni, a.s. zo dňa 12.2.2001 o 28.000.000.- Sk

HSP- Hnutie za slobodu prejavu, Ján a Daniela Molnárovci podali dňa 12.2.2001 za nekalú súťaž v rozpore s dobrými mravmi, za zmarenie účasti v hospodárskej súťaži nezákonným odňatím vlastníctva, náhradu za úšlý zisk, náhradu za poškodenie mena a s tým spojené porušovanie základných práv a slobôd, ktoré garantuje Ústava SR, najmä článok 20, ods. (1) Každý má právo vlastniť majetok, ods, (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu,  POLITICKÉ PRÁVA, Čl.26, ods. (2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou…., Čl.30, ods. (1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo… Čl.55 ods. (2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž..

Slovenská poisťovňa, a.s. zabránila navrhovateľovi v 1. rade Jánovi Molnárovi splatiť úver, ktorý mu sama poskytla tým, že spísala zápisnicu, z ktorej vyplývalo, že zakazuje Jánovi Molnárovi narábať s jeho vlastníctvom a vlastníctvo Jána Molnára previedla na inú právnicku osobu. Takto od roku 1993 do dnešného dňa iná právnicka osoba na podnet Slovenskej poisťovne, a.s. bez právneho dôvodu zadržiavala majetok Jána Molnára. Ján Molnár to riešil podaním žaloby voči neoprávnenému zasahovaniu do vlastníckych práv a v tomto spore bol úspešný, súd nariadil odporcovi vydať Jánovi Molnárovi jeho vlastníctvo - tlačiarenský stroj DOMINANT 525. Týmto Ján Molnár nepriamo dokázal, že uvedeným zápisom mu Slovenská poisťovňa,a.s. zabránila splatiť úver a zabránila vytvoriť podnikateľský zisk a porušila jeho základné práva a slobody garantované Ústavou SR. Z tohto dôvodu si Ján Molnár chce uplatniť súdnou cestou finančnú náhradu za poškodenie mena a iné nároky.

                                                      Príloha: Žaloba s prílohami

 

3. Žaloba proti Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 15.2.2001 o 3.000.000.- Sk

HSP- Hnutie za slobodu prejavu a Ján  Molnár podali dňa 15.2.2001 žalobu na náhradu za poškodenie mena, ktoré chráni Občiansky zákonník v zmysle § 11 Ochrana osobnosti: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy“, § 13 (1) Fyzická osoba má právo ... aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie, (2) ... že bola do značnej miery znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a s tým spojené porušovanie základných práv a slobôd, ktoré garantuje Ústava SR, najmä čl. 12, ods. (1)  Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, čl. 19 ods (1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, ods. (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, čl. 24 ods. (1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania, Čl.55 ods. (2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž a náhradu za spôsobenú ujmu v zmysle Občianskeho zákonníka § 16 Kto neoprávneným zásahom do práv na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu..

Podstata sporu je tá, že Slovenská sporitelňa, a.s. podala na Jána Molnára trestné oznámenie z podvodu spolupáchateľstvom, ktorého obsah sa nezakladal na pravde, bol účelovo vymyslený, na základe toho bol Ján Molnár 4 roky perzekuovaný čím bola poškodená jeho osobnosť, ľudská dôstojnosť, bolo zasiahnuté jeho súkromie a poškodené jeho meno do takej miery, že toto krivé obvinenie spustilo lavínu voči Jánovi Molnárovi, čo sa prejavilo nedodržaním obchodných zmlúv s Jánom Molnárom a bola mu spôsobená škoda značného rozsahu.

                                           Príloha: Žaloba s prílohami

 

4. Žaloba proti Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 22.2.2001 o 4.200.000.- Sk

   Daniela Molnárová podala dňa 22.2.2001 žalobu na náhradu za poškodenie mena, ktoré chráni Občiansky zákonník v zmysle § 11 Ochrana osobnosti: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy“, § 13 (1) Fyzická osoba má právo ... aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie, (2) ... že bola do značnej miery znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a s tým spojené porušovanie základných práv a slobôd, ktoré garantuje Ústava SR, najmä čl. 12, ods. (1)  Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, čl. 19 ods (1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, ods. (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, čl. 24 ods. (1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania, Čl.55 ods. (2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž a náhradu za spôsobenú ujmu v zmysle Občianskeho zákonníka § 16 - Kto neoprávneným zásahom do práv na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

       Podstata sporu je v tom, že Slovenská sporiteľňa, a.s. podala na Danielu Molnárovú trestné oznámenie z podvodu spolupáchateľstvom, ktorého obsah sa nezakladal na pravde, bol účelovo vymyslený, na základe toho bola Daniela Molnárová 4 roky perzekuovaná, čím bola poškodená jej osobnosť, ľudská dôstojnosť, bolo zasiahnuté jej súkromie a poškodené jej meno do takej miery, že toto nepravdivé obvinenie spustilo lavínu nezákonnosti voči nej čo sa prejavilo najmä marením obchodných zmlúv uzatvorených s Danielou Molnárovou s cieľom spôsobiť jej škodu značného rozsahu.

                                           Príloha: Žaloba s prílohami

 

 

XI. Ďalšie dôkazy  v skratke

 

       Ján a Daniela Molnárovci podali podnet na Okresnú prokuratúru Bratislava l, na Krajský úrad vyšetrovania v Lučenci z podozrenia, že neznámy páchateľ a spol.  koordinovali a plánovali ohováranie a šírenie nepravdivých informácií u obchodných partnerov Jána a Daniely Molnárovcov, čo malo viesť k masovému nedodržiavaniu obchodných zmlúv a dohôd s Jánom a Danielou Molnárovcami a spôsobiť im značné finančné straty a takto im skrytým spôsobom brániť  v slobode prejavu, účasti na riadení štátu a zabrániť im v  podnikaní a získavaní financií na výživu rodiny.  Ďalej organizovane koordinovali prieťahy v štátnej správe vo veciach, ktoré smerovali k odhaleniu ich činnosti a koordinovali urýchľovanie konania v štátnej správe vo veciach, ktoré boli zamerané proti Jánovi a Daniele Molnárovcom. Neznámy páchateľ a spol. nabádal obchodných partnerov a celú podnikateľskú sféru okolo Jána a Daniely Molnárovcov

k

nedodržiavaniu zmluvných podmienok

 

s cieľom spôsobiť im veľké finančné straty, ktoré od roku 1992 presiahli čiastku 18 miliónov a zabránili im získať ďalších vyše 20 miliónov z ich podnikateľských zámerov. Ich činnosť spočívala najmä v ohováraní, šírení nepravdivých, ale aj skreslene pravdivých informácií o Jánovi a Daniele Molnárovcoch s cieľom úmyselne ich dlhodobo poškodzovať. Takto im spôsobili škodu hlavne na nesplatených úveroch a na stratách a ušlom zisku najmenej vo výške

 

38.000.000.- Sk

 

 

Dôkazy:

      

1.          Asi 20 firiem nedodržalo termín splatnosti faktúr za uzatvorenú zmluvu na inzerciu v celkovej výške cca 1 500 000.- Sk, čo bol pôvod druhotnej platobnej neschopnosti Vydavateľstva ORION (kompletný zoznam odovzdaný na polícii Bratislava II v roku 1994). Nevyčísliteľná škoda vznikla zánikom týždenníka NOTES OBČANOV.

Dôkaz č.1: Podané vysvetlenie v roku 1994 na PZ Bratislava II - odložené

 

2.       PD Devín nedodržal zmluvu o nájme a poškodil Vydavateľstvo ORION vo výške najmenej 1 000 000.- Sk. Súd i napriek zaplatenému poplatku  do dnešného dňa nerozhodol. Nevyčísliteľná škoda vznikla zánikom týždenníka VEREJNÁ MIENKA. Podaná sťažnosť za prieťahy v konaní do Strasburgu.

Dôkaz č. 2: Podaná žaloba, do dnešného dňa nerozhodnuté

 

3.         Zberné suroviny poškodili navrhovateľov najmenej vo výške 1 500 000.- Sk, tým, že opätovne nedodržali zmluvné podmienky o nájme. Bola podaná žaloba, konanie bolo zastavené, nakoľko  štát neodpustil súdne poplatky. Nevyčísliteľná škoda vznikla zánikom mesačníka DANIELA.

 Dôkaz č. 3 : Podaná žaloba, konanie násilne zastavené

 

4.   Firma EGB Invest Bratislava poškodila navrhovateľov nekalou súťažou  najmenej vo výške  4 860 000.- Sk tým, že nedodržala zmluvné podmienky o tichom spoločenstve a protiprávne  odstúpila od zmluvy. Majiteľ vyhrážaním získal rodinný dom, uviedol  do omylu atď. Bola podaná žaloba, konanie bolo zastavené, nakoľko štát neodpustil súdne poplatky. Nevyčísliteľná škoda vznikla nevydaním knihy INTÍMNY PORTRÉT PRINCEZNEJ DIANY.

Dôkaz č. 4 : Podaná žaloba, konanie násilne zastavené

 

5.         Sport Servis International poškodil navrhovateľov nekalou súťažou najmenej o 4 000 000.- Sk tým, že opäť nedodržal zmluvné podmienky, nesplnil podmienky Odstúpenia autorských práv pri vydávaní magazínu Horoskopy, ktorého autorom bol Ján Molnár a Daniela Molnárová vydavateľkou. Bola podaná žaloba, konanie bolo zastavené, nakoľko  štát neodpustil súdne poplatky. Nevyčísliteľná škoda vznikla zánikom mesačníka HOROSKOPY.

Dôkaz č. 5 : Podaná žaloba, konanie násilne zastavené

 

6.       Vyše 5 rokov navrhovateľovi  J.Molnárovi LC print Lučenec zadržiaval výrobné prostriedky, čím mu bolo nezákonnou cestou odňaté vlastnícke právo a znemožnené splácanie úverov. Tieto skutočnosti potvrdil Okresný súd v Lučenci.

Dôkaz č. 6 : Rozsudok v prospech Jána Molnára

 

7.          LC print Lučenec poškodil Jána Molnára o 4 800 000.- Sk tým, že nedodržal zmluvu o nájme a zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorých mu protiprávne zadržiaval tlačiarenský stroj. Rozsudok nadobudol právoplatnosť. V roku 1998 Ján Molnár túto pohľadávku odstúpil manželke za účelom vyrovnania jej dlžôb, ktoré LC print zapríčinil aj jej tým, že opäť nedodržal zmluvné podmienky aj voči nej tým, že jej nevytlačil jej vydavateľský zámer. Nevyčísliteľná škoda vznikla nevydaním vydavateľského zámeru Vydavateľstva Daniela.

Dôkaz č. 7 : Rozsudok o úhrade 4,7 mil. Sk v prospech Jána Molnára

 

8.         Slovenská Grafia a.s. Bratislava poškodila navrhovateľov opäť nedodržaním Zmluvy o dielo, ktorej následkom po troch rokoch zanikol magazín HOROSKOPY, čím spôsobila škodu Vydavateľstvu Daniela najmenej vo výške vynaložených nákladov na uvedenie nového titulu na trh, čo prestavovalo čiastku najmenej 1 500 000.- Sk. Podané trestné oznámenie na Obvodnú prokuratúru Bratislava III, založené Ad akta. Nevyčísliteľná škoda vznikla zánikom mesačníka NOVÝ VEK a dlhom vyše 400 000.- Sk.

Dôkaz č. 8 : Podnet, konanie násilne zastavené

 

9.         Trnavská tlačiareň poškodila navrhovateľov opäť nedodržaním zmluvných podmienok, ktorého následkom bolo nevydanie knihy VÝBER zo svetovej mystiky a dlh vo výške 300 000.- Sk.

Dôkaz č. 9 : Pokus o zmier

 

10.      Neznámy páchateľ koordinoval vymáhanie  záväzkov navrhovateľov, ktoré vznikli práve z dôvodov „ekonomických útokov“ proti nim, čo ich viedlo k úteku z rodičovského domu, úteku z Prievozskej, úteku zo Železnej studničky, úteku z Dúbravky a podobne. Takto im bolo bránené v dôstojom živote, ktorý Ústava SR zaručuje každému bez ohľadu na o.i. politický názor. Takto im vznikla ďalšia nevyčísliteľná škoda na ujme z dĺžky života bez ohrozenia.

Dôkaz č. 10 : Osobná výpoveď (nutná ochrana svedka)

 

11.         Firma Kamaz, spol. s r.o. poškodila navrhovateľov tým, že opäť nedodržala zmluvné podmienky Zmluvy o združení, ktorá bola uzatvorená medzi firmou Kamaz a Jánom a Danielou Molnárovcami za účelom spoločného vydania knihy Zbohom ruža Anglicka. Nevyplatila autorský honorár a spoluúčasť na zisku najmenej vo výške 1 850 000.- Sk zo slovenského trhu a najmenej 2 000 000.- Sk z ruského trhu. Po podpálení auta a fyzickom napadnutí žaloba stiahnutá.

Dôkaz č. 11 : Osobná výpoveď (nutná ochrana svedka)

 

12.        Firma MABEX, spol. s r.o. poškodila navrhovateľov tým, že opäť neboli dodržané zmluvné podmienky, ktoré boli uzatvorené v Zmluve o dielo, čím im bola spôsobená škoda najmenej vo výške ušlého zisku 240 000.- Sk a poškodenie mena vo výške najmenej 1 000 000.- Sk. Nevyčísliteľná škoda je zmarenie vydávania dvojtýždenníka Nové milénium - Holá pravda.

Dôkaz č. 12 : Podaná žaloba, podaný podnet z podozrenia spáchania trestného činu (nutná ochrana svedka)

13.        Bolo podaných niekoľko trestných oznámení na Jána a Danielu Molnárovcov, ktoré smerovali k diskreditovaniu ich osôb. O.i. Slovenská sporiteľňa, a.s. podala podnet (krivé obvinenie) z dôvodov ..“už pri vybavovaní úveru mali v úmysle tento nevrátiť..“ Na základe tohto podnetu boli štyri roky obžalovaní a museli čeliť ďalším krivým svedectvám (súdny znalec). Týmto im bola spôsobená nevyčísliteľná ujma na mene, psychickom nátlaku, krátení života, ekonomickom úniku ziskov, ale najmä - o to im išlo - zabránené splácanie úverov.

Dôkaz č. 13 : Oslobodzujúci rozsudok

 

14.        Ján a Daniela Molnárovci podali niekoľko vážnych podnetov z podozrenia spáchania trestnej činnosti konkrétnych osôb, ktoré im spôsobovali vážne ekonomické straty. Všetky boli odložené!

Dôkaz č. 14 : Podnet proti Ing. Havašovi, Podnet proti LC print Lučenec, Podnet proti zamestnancom Slovenskej poisťovne,  Podnet proti neznámemu páchateľovi, Podnet za marenie úradného výkonu.

 

15.        Ján a Daniela Molnárovci majú podozrenie aj zo skrytých a dobre utajovaných fyzických útokov proti nim a ich rodine. Nasadenie kaskadéra v roku 1996, vyhrážanie v roku 1997, podpálenie auta Forman, nasedenie kaskadéra a úplné zničenie vozidla Renault 25, zrazenie na prechode pre chodcov.

Dôkaz č. 15 : Sťažnosť na SIS, podnet, protokol, podanie vysvetlenia…

 

16.        Neznámy páchateľ koordinuje, aby súdom potvrdená a právoplatná pohľadávka LC print Lučenec vo výške 4,8 milióna sa nedostala k Jánovi a Daniele Molnárovcom, pričom spolupracuje so štátnou správou, nakoľko ihneď po právoplatnosti bol na Jána Molnára uvalený predbežný správca konkurznej podstaty, ktorý mu zakázal narábať s majetkom. Ďalej koordinuje tok financií určených pre Jána a Danielu Molnárovcov.

Dôkaz č. 16 :  Oznámenie núteného správcu

 

 

      Tieto závažné konania sprevádzalo množstvo drobných nedorozumení, ktoré v kontexte vyššie uvedených skutočností dokazujú úmysel. Napríklad obežník pre všetky tlačiarne, ktorým bolo zabránené pokračovať vo vydavaní mesačníka DANIELA, i napriek redakčnej príprave a dostatku financií (ponúkaná platba v hotovosti), ďalej výroba nekvalitných litografií firmou PROMT, vymazanie celého čísla DANIELY z databázy počítača,  zdržanie tlače v Danubiaprint a.s., októbrového čísla DANIELY,  distribúcia na neznáme adresy, neznámym distribútorom, ohováranie pri nových podnikateľských zámeroch, ohováranie pri získavaní oživovacieho projektu…

 

      Týmito konaniami sa skreslil hospodársky výsledok v neprospech Jána a Daniely Molnárovcov, ich aktíva ostali nedobytné, kým ich pasíva sa stali vymožiteľné. Ide o fašistické prvky prenasledovania - pomalej likvidácie!

 

 

 

 

XII. Záver

 

1. Navrhovatelia podali spolu 15 žalôb na slovenských súdoch  na konkrétne firmy a konkrétne osoby za škody prevýšujúce 28 miliónov korún. Štátna správa reagovala na žaloby takto: 1. prieťahy v konaní v dvoch prípadoch, 2. zastavené konanie z dôvodov neodpustenia súdnych poplatkov v piatich prípadoch, 3. rozhodnuté v prospech navrhovateľov v dvoch prípadoch, 4. doposiaľ nerozhodnuté v šiestich prípadoch.

- Aj v úspešných sporoch navrhovatelia nezískali žiadne finančné prostriedky, nakoľko firmy sa stačili dopredu v zmysle zákona  „vytunelovať“.

 

2. Na navrhovateľov bolo podaných 8 žalôb ako následok prvotnej príčiny – bránenia v podnikaní. Vo všetkých konaniach boli Ján a Daniela poškodení, nakoľko všetky rozsudky prehrali len z dôvodov, že príčina ostala na samom počiatku  nevyriešená a príčinu predbehli následky príčiny – nezaplatené faktúry a dlhy z dôvodov druhotnej platobnej neschopnosti.

- Navrhovatelia ako fyzické osoby ručia celým svojím majetkom, na ktorý im siahla štátna správa prostredníctvom konkurzu a vyrovnania a exekúčnych konaní, kým tí čo im dlhujú sa „vytunelovaním“ zbavili povinnosti úhrady spôsobenej škody.

 

3. Výsledok: Príčina ostala nepotrestaná, bol potrestaný následok príčiny.

 

4. Navrhovatelia podali spolu  6 podnetov na políciu a prokuratúru z podozrenia spáchania závažnej trestnej činnosti proti konkrétnym osobám za činy, ktoré privodili navrhovateľom škodu prevýšujúcu 28 miliónov korún. Výkonná moc reagovala na podnety takto: 1. prieťahy v konaní v dvoch prípadoch, 2. odložené konanie v dvoch prípadoch, 3. neukončené konanie v dvoch prípadoch, 4. jeden podnet museli navrhovatelia stiahnuť po vyhrážaní fyzickou likvidáciou po podpálení auta, polícia nevedela zabezpečiť ochranu svedka.

       - Polícia a prokuratúra odmieta prijať taký právny názor na veci, ktorý zodpovedá právnym normám vo vyspelých demokratických krajinách. Odložila podnet, ktorý je jasným podvodom vykonaným organizovanou skupinou, ktorým páchatelia spôsobili navrhovateľom škodu značného rozsahu.

 

5. Na navrhovateľov boli podané 4 podnety z podozrenia spáchania trestného činu, z ktorých boli v štyroch prípadoch aj obvinení. Tri obvinenia zrušil dozerajúci prokurátor a v jednom prípade obvinenie zrušil aj vyšetrovateľ, ale následne na to dozerajúci prokurátor navrhovateľov obžaloval.

- Prokuratúra obžalovala navrhovateľov s tým, že z taktických dôvodov dôkazy predloží na hlavnom pojednávaní, čo neurobila, a navrhovatelia museli 4 roky čeliť zmanipulovanému (krivé svedectvo) súdnemu procesu.

 

Výkonná moc nemá záujem vykonávať spravodlivosť, nakoľko odmieta v jednom konaní riešiť spory občianskoprávne, obchodnoprávne a trestnoprávne, ktoré navzájom súvisia.

 

XIII.  Porušovanie práv chránených Ústavou SR

 

       Odporcovia v 1 – 3 rade sa cítia byť poškodení a tvrdia, že boli porušené ich práva, ktoré ochraňuje Ústava Slovenskej republiky v tomto rozsahu:

 

 

   1. Ústava SR, DRUHÁ HLAVA, Základné práva a slobody, Prvý oddiel, VŠEOBECNÉ USTANOVENIA, Čl 12, ods.

(1).„Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“ Ods.

(2). „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

 

   2. Ústava SR, druhý oddiel, ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY, Čl. 19 ods.          

(1). „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.“

(2) „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“

(3) „Každý má právo pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.“

 

   3. Ústava SR, Druhý oddiel, ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA, Čl. 20 ods.

(1) „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“

(4) „Vyvlastnenie alebo nútené odmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“

 

   4. Ústava SR, Druhý oddiel, ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA, Čl. 21 ods.

(1) „Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.“

 

   5. Ústava SR, Druhý oddiel, ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA, Čl. 22 ods.

(1) „Listové tajomstvo, tajomstvo dopravných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručuje.“

(2) „Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo, ani tajomstvo iných písomností a záznamov“.....

 

   6. Ústava SR, Druhý oddiel, ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA, Čl. 24 ods.

(1) „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie“.

(2) „Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním alebo zúčastňovaním sa na jeho vyučovaní“.

 

   7. Ústava SR, Tretí oddiel, POLITICKÉ PRÁVA, Čl. 26 ods.

(1) „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené“.

(2) „Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu“.

(3) „Cenzúra sa zakazuje“.

 

   8. Ústava SR, Tretí oddiel, POLITICKÉ PRÁVA, Čl. 29 ods.

(1) „Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach“.

(2) „Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich“.

 

   9. Ústava SR, Tretí oddiel, POLITICKÉ PRÁVA, Čl. 30 ods.

(1) „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov“.      

                                                

   10. Ústava SR, Tretí oddiel, POLITICKÉ PRÁVA, Čl. 31 „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti“.

 

   11. Ústava SR, Tretí oddiel, POLITICKÉ PRÁVA, Čl. 32 „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a základných slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené“.

 

   12. Ústava SR, siedmy oddiel, PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU, Čl.46

(1) „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“.

(2) „Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd“.

 

   13. Ústava SR, TRETIA HLAVA, Prvý oddiel, HOSPODÁRSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY, Čl. 55, ods.:

(1) „Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej  trhovej ekonomiky“.

(2) „Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon“.

 

 

XIV.  Spôsobená škoda

 

1. Navrhovatelia tvrdia, že im týmto konaním Slovenská republika spôsobila škodu veľkého rozsahu:

a)          Finančná ujma za bránenie v politickej súťaži vo výške 20 miliónov korún

b)          Finančná ujma za bránenie v hospodárskej súťaži vo výške 28 miliónov korún

c)          Finančná ujma za bránenie v občianskom živote  vo výške 10 miliónov korún

d)          Finančná ujma za stratu práva na dôstojný život  vo výške 10 miliónov korún

e)          Finančná ujma za krátenie dĺžky života vo výške 5 miliónov korún

f)           Nevyčísliteľná škoda za kolonializáciu ich vedomia v priebehu viac ako 10 rokov, nakoľko na obranu proti nezákonným porušovaniam základných ľudských práv a slobôd stratili navrhovatelia plynutím času čas na výchovu svojich detí a plnenie si svojich rodičovských povinností pri zabezpečení plnohodnotného a štastného detstva svojich detí. Toto nezákonné obsadenie duše navrhovateľov si navrhovatelia hodnotia najmenej na výšku 50 miliónov korún.

 

2. Navrhovatelia tvrdia, že celkove za desať rokov prenasledovania, ponižovania a poškodzovania ich základných ľudských práv a slobôd im bola spôsobená ujma v celkovej výške 135 miliónov korún.

 

XV. Podanie do Strasburgu

 

   Navrhovatelia podali 11. júna 2000 sťažnosť proti Slovenskej republike do Strasburgu, ktorá bola doručená 16. augusta 2000 a zaregistrovaná 24. augusta 2000 pod číslom zložky 60241/00. Táto sťažnosť bola považovaná za predloženú dňa 11.júna 2000. Do dnešného dňa nebola ešte prijatá na ďalšie konanie.

   V tejto sťažnosti sa navrhovatelia obmedzili len na sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorými sa súd v Strasburgu poväčšinou zaoberá. V sťažnosti navrhovatelia poukázali, že prieťahmi v konaní je zabránené dovolať sa spravodlivosti. V roku 1992 bez právneho dôvodu zadržalo PD Devín navrhovateľom tlačiareň, ktorú následne zadržali Zberné suroviny a následne LC PRINT Lučenec,  čo malo za následok, že od roku 1992 až po súčasnosť bolo navrhovateľom ubraté právo užívať svoj majetok, vyjadrovať svoje názory tlačou, zúčastniť sa hospodárskej a politickej súťaže a v nespornej miere bolo devastované ich právo na dôstojný život. Bola podaná žaloba proti PD Devín a napriek zaplateným súdnym poplatkom nebolo o veci do dnešného dňa rozhodnuté a do dňa podania nebolo ani začaté konanie. Ďalším kľúčovým bodom tejto sťažnosti bola sťažnosť proti prieťahom v konaní v spore proti Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorá bola podaná v roku 1997 a túto sťažnosť predbehli iné podania odporcami a tým sa navrhovatelia znevýhodnili v konečnom rozhodnutí o veci. Podstata žaloby bola v tom, že banka Slovenská sporiteľňa, a.s. podala na navrhovateľov krivé obvinenie, na základe ktorého boli navrhovatelia 4 roky perzekuovaní a ich meno bolo do takej miery zdiskreditovavé, čo malo za následok úpadok v hospodárskej a politickej súťaži. Sťažnosť obsahovala aj ďalšie dôkazy o prieťahoch v konaní, ktorými boli navrhovatelia poškodení.

  Navrhovatelia v súčasnosti pociťujú veľké tlaky jednak zo strany polície, prokuratúry a súdnictva, aby sa v zmysle sťažnosti rýchlo odstránili prieťahy v konaní, ale žiaľ rozhodnutiam chýba spravodlivosť. Príčina ostane i naďalej nevyriešená, lebo navrhovatelia zatiaľ nedostali žiadne finančné priostriedky, ktoré im podľa súdnych rozhodnutí patria a potrestaný bude následok príčiny, nakoľko navrhovatelia v reťazi druhotnej platobnej neschopnosti znášajú následky v plnom rozsahu, nakoľko sú fyzické osoby, ktoré ručia za svoje záväzky celým svojím majetkom včetne svojho obydlia. Spravodlivosti nebolo učinené za dosť.

 

XVI. Návrh na rozsudok

 

Slovenská republika porušila základné ľudské, občianske a politické práva navrhovateľov tým, že nedôsledne realizovala v zmysle Ústavy SR ochranu proti preukázateľnému porušovaniu základných ľudských, občianskych a politických práv iných osôb a subjektov, ktoré boli spôsobilé privodiť  navrhovateľom  škodu značného rozsahu, a preto súd Slovenskej republiky takto

 

r o z h o d o l :

 

žalovaný je  p o v i n n ý  zaplatiť žalobcovi sumu 135.000.000.- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Hnutie za slobodu prejavu                        Daniela Molnárová                            Ján Molnár

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 Príloha:

1x Podnet zaslaný 3.3.2001 do Ženevy

1x Žaloba proti 11 odporcom za porušovanie základných ľudských práv

1x Žaloba proti Slovenskej poisťovni, a.s. o 28 mil. Sk. + dokumentácia

1x Žaloba proti Slovenskej sporiteľni, a.s. o 4,2 mil. Sk.+ dokumentácia

1x Žaloba proti Slovenskej sporiteľni, a.s. o 3 mil. Sk.  + dokumentácia

Ďalšia dokumentácia

 

 

 

Príloha:

 

            Niektoré dôležité udalosti, ktoré môžu mať súvis s útokmi proti rodine Molnárovcov.

 

            Ján Molnár pochádza z učiteľskej evanjelickej rodiny. Jeho otec, praotec a prapraotec boli známi učitelia na Slovensku. Matka pochádzala z českej rodiny Gustáva Svobodu, známeho spoločenského činiteľa, priateľa prezidenta Masaryka. Dedko Gustáv Svoboda postavil na Devínskej ulici v Bratislave malý rodinný dom a v 50-tich rokov z dôvodov „Čechománie“ musel opustiť Slovensko. Otec Koloman Molnár protestoval proti nacionalizmu Čechománie a odovzdal stranícku legitimáciu. Odvtedy pociťoval prenasledovanie bývalou Štb. Za celý svoj život rodičia nedokázali zarobiť ani na opravu omietky na rodičovskom dome. Žili s intrigami, ktoré im každodenne pripravovala bývalá Štb.

 

            Od roku 1970 pracoval Ján Molnár v Slovenskej televízii, začínal ako asistent produkcie, postupne sa prepracoval cez hlavného sekretára HRVDM Hlavnej redakcie vysielania pre deti a mládež, producenta trikového štúdia, vedúceho výroby Medzinárodného televízneho festivalu Cena Dunaja až po pomocného režiséra v Hlavnej redakcii filmových programov. Z televízie v roku 1986 odišiel pod tlakom KSS, nakoľko verejne kritizoval zvýhodňovanie členov komunistickej strany pred ostatnými.

 

            Ešte pred „nežnou revolúciou“ v roku 1986 dostal živnosť na poskytovanie videoslužieb. Od sestry žijúcej v Juhoslávii si požičal peniaze na videotechniku. Natáčal videoprofily umelcov (Klimčák, Lehotský, Krošláková, Brezina, Slabej..) videoclipy hudobných skupín (Elán, Pigmeus, Forté, Kadnár…) spoločenské videodokumenty (50. výročie manifestácie v Trnovci, Štiavnický salamander..) a videovzdelávacie programy pre materské škôlky (Gastronómia detí, Jeden deň s malou Katkou, Zdravá výživa detí…) ako aj svadby a iné udalosti občanov.  Už v tomto čase sa objavil Pavol Suchý, bývalý taxikár, ktorý zakázal Jánovi Molnárovi natáčať svatby v „jeho rajóne“ a zariadil, aby mu bola odobratá licencia.

 

            Počas „nežnej revolúcie“ sa spolu so študentmi, najmä so skupinou okolo Miloša Lauka aktívne zúčastňoval natáčania priebehu „študentskej revolúcie“ tak v centre diania na Jiráskovej ulici v dome VŠMU ako aj z rôznych iných podujatí a mítingov (míting  študentov pred ÚV KSS, ktorý sa doposiaľ neodvysielal). STV odvysielala niekoľko jeho dokumentov, dokument o odvolaní bratislavského primátora, dokumet „Papierovy dom“  niekoľko dokumentov z rokovania slovenských liberálov s rakúskymi spolkovými predstaviteľmi a prezident Havel odniesol do zahraničia filmové materiály z priebehu „nežnej revolúcie“, na výrobe ktorých sa vo väčšej  miere podlielal aj „študentský“ kameraman Ján Molnár.

 

            V roku 1990 založil združenie NVO – Nezávislé videofórum občanov s cieľom využiť nové médium video na šírenie miestnej kultúry a pozdvihnúť videotvorbu na profesionálnu úroveň a potieral využitie videa na šírenie pornofilmov a filmov propagujúcich násilie.

 

            V roku 1991 založil vydavateľstvo ORION s cieľom vydávať týždenník NOTES občanov, ktorý bude zabezpečovať slobodu slova pre širokú verejnosť a tak zabezpečiť to čo v bývalom režime nebolo možné – slobodu slova pre každého a objektívnu verejnú mienku na kultúrno-spoločenské dianie. Na túto činnosť si požičal od známych: Maroša Kondróta a Stanislava Plutka 500.000 Kč a ako protizáruku dal rodičovský dom (Jedna z alternatívnych motívov nekalého konania proti Jánovi Molnárovi mohla byť aj taká, že túžba získať ľahko dom Jána Molnára viedla jeho známych Maroša Kondróta a Stanislava Plutka využiť svoje vplyvy a začať Jána Molnára ekonomicky sabotovať a tak mu zabrániť vrátenie požičaných peňazí a následne ľahko získať jeho dom).

 

            V roku 1992 po začínajúcich viditeľných intrigách a sabotážach založil politické hnutie HSP – Hnutie za slobodu prejavu, ktorého cieľom bolo  demonopolizovať televíziu a uzákoniť NOTES – Nezávislú občiansku televíznu spoločnosť ako vrcholnú pyramídu  šírenia miestnej kultúry a využiť ju pri kontrole moci pri privatizácii a odštátňovaní podnikov,  prostriedok pri audiovizuálnom riadení ekonomiky ako pokrokového nástroja rozvoja trhového hospodárenia. Zúčastnil sa politickej súťaže o vstup do parlamentu vo voľbách v roku 1992 v čom neuspel. Vo svojich volebných klipoch tvrdo potieral bránenie v slobode prejavu a nerešpektovanie vôle väčšiny pri prechode zo socializmu na kapitalizmus. V tom čase ho podporovalo veľa významných umelcov, hlavne z oblasti televízie a divadla.

 

            Jeho manželka Daniela pochádza z malej dedinky z Južného Slovenska v okrese Veľký Krtíš. Pracovala v oblasti kultúry.  Keď sa vydala za Jána Molnára objavili sa jej dve priateľky, o ktorých sa všeličo kolovalo v oblasti ich spolupráce s bývalou Štb. Libuša pracovala na SUV SZM a Edita ako ekonómka. Máme veľké podozrenie, že zneužili svoje styky a zo samej žiarlivosti (Libuša bola v tom čase slobodná dievka a Edita rozvedená) na úspešné manželstvo začali ohováračskú kampaň proti rodine Molnárovcov čo mohlo vyústiť až k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, ktorý neoprávnene označil rodinu Molnárovcov za „vnútorného nepriateľa Slovenska“ čo vyvolalo reťazovú reakciu v tajných službách.

 

 

Neznámy páchateľ

organizoval ekonomické útoky

 

Ing. Juraj Havaš

od samého počiatku organizoval

nekalú súťaž voči Jánovi Molnárovi

 

Podozrenie, že ide o porušovanie základných ľudských práv s prvkom fašizmu, v ktorom Ing. Havaš musel jednoznačne plniť vyššie rozkazy nasvedčujú aj jeho predošlé aktivity – skryté ekonomické útoky voči Jánovi Molnárovi.

 

Čo tomu predchádzalo.

1. Najskôr Jánovi Molnárovi „vošiel do cesty“ pri hľadaní tichého spoločníka na vydanie knihy Intímny portrét princeznej Diany. Uzatvoril zmluvu o tichom spoločenstve, v ktorej mal zabezpečiť financie na vydanie tejto knihy vo výške 2,5 mil. Kčs. Zabezpečil 600.000.- Kč v hotovosti s tým, že ostatné budú do určitého termínu. Nesplnil tento termín, zmaril vydanie a navyše žiadal vrátenie preinvestovaných financií, čo zákon nepripúšťa.

Poškodenie: nekalá súťaž

        priama škoda preinvestovaním

        600.000 Sk

        a ušlý zisk vo výške najmenej 2,5 mil.

 

2. Na tomto podklade vyhrážaním donútil vrátiť preinvestovaných 600.000.- Sk i napriek tomu, že to zákon nepripúšta, teda konal protizákonne aj v zmysle Zmluvy o tichom spoločenstve aj v zmysle trestného poriadku. Donútil J.Molnára odpredajom domu vrátiť 600.000. Vzhľadom na to, že vedel, že na dom viaznu dve záložné práva, v kúpnopredajnej zmluve sa písomne pred notárom zaviazal, že úver vyrovná, čo neurobil! Takto privodil trestné stíhanie za nevrátený úver.

Poškodenie: vyhrážanie, kolonializácia vedomia, nútené vysťahovanie,

                       privodenie trestného stíhania

 

3. So Slovenskou poisťovňou jednal Ján Molnár na projekte spoločnej akciovej spoločnosti, do ktorej Vydavateľstvo ORION dá svoj majetok tlačiareň a Slovenská poisťovňa zabezpečí financie na realizáciu edičného zámeru. Projekt bol odkonzultovaný s Ing. Koreňovským. Niekoľko dní pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve odstúpila od tohto zámeru Slovenská poisťovňa. Podľa neoficiálnych informácií od pána Koreňovského, s týmto nesúhlasil Ing. Zádor – priateľ Ing. Havaša.

Poškodenie: ušlý zisk v spoločnom podnikaní najmenej vo výške 2,5 mil. ročne

 

4. Situáciu Ján Molnár riešil tým, že tlačiareň po predchádzajúcom protiprávnom uzatvorení družstvom PD Devín premiestnil do Zberných surovín, s ktorými uzatvoril úplne novú zmluvu. Za garanta projektu sa ponúkol Ing. Havaš a jeho vtedajší spoločník. Opäť to bola dohoda, že ja vložím tlačiarenské stroje a oni peniaze na rozbehnutie výroby. Týždeň před zahájením výroby, tlače časopisu Daniela a tlače knihy Intímny portrét princeznej Diany opäť protiprávne uzatvorili priestory tlačiarne. Aj na tomto akte mal svoj podiel pán Havaš, ktorý nedodržal dohodu o financovaní tohto projektu.

Poškodenie: ušlý zisk v spoločnom podnikaní najmenej vo výške 2,5 mil. ročne

              Zánik mesačníka DANIELA a nevydanie knihy Intímny portrét princeznej Diany.

 

5. Ing. Havaš pokračoval a zneužil dôveru a tieseň, do ktorej rodinu Molnárových sám uvrhol tým, že sa opäť ponúkol - vraj vzhľadom na predošlú nezdarilú spoluprácu - že  pomôže a nájde  solventného partnera v tlačiarenskej oblasti, s ktorým sa bude dať pokojne pracovať. Opak bola pravda, lebo podľa výpisu LC print spol. s r.o. Lučenec práve v tom čase 26.4.1993 bola zaregistrovaná firma v Lučenci, ktorá v budúcnosti opäť Jána Molnára uvedie do omylu a privodí mu značné finančné straty. To všetko Ing. Havaš vedel dopredu.

Poškodenie:   ušlý zisk v spoločnom podnikaní najmenej vo výške výroku súdu právoplatným rozsudkom, ktorý uložil  firme LC print zaplatiť Jánovi Molnárovi 4,7 milióna Sk, čo sa do dnešného dňa nestalo.

 

6. Ing. Havaš uzatvoril s Jánom Molnárom sprostredkovateľskú zmluvu o sprostredkovaní tichého spoločníka, ktorý bude financovať spoločné podnikanie s tlačiarenskou technikou, náväzne zoznámil Jána Molnára s JUDr. Jánom Slovákom, právnym zástupcom LC print Lučenec, náväzne na to zorganizoval stretnutie s konateľmi LC print Lučenec pánom Švagerkom a pánom Čabanom, na ktorom si podrobne dohodli podmienky spolupráce, náväzne na to Ján Molnár v dobrej viere priviezol tlačiarenskú techniku do Lučenca kde zúčastnení odložili podpísanie Zmluvy o tichom spoločnstve, náväzne pripravili Zmluvu o budúcej zmluve a nájme, ktorej skrytou podstatou bolo, že žiadna budúca zmluva už nebude, lebo v zmysle zmluvy nevyzvali Jána Molnára na uzatvorenie riadnej zmluvy a poza jeho chrbtom Ing. J.Havaš zorganizoval stretnutie s pracovníkmi Slov.poisťovne, ktorí porušili bankové tajomstvo, poskytli im informácie a dňa 17.1.1994 spísali zápisnici, ktorou protiprávne pozbavili Jána Molnára vlastníctva k tlačiarenskej technike a takto umožnili LC print Lučenec používať majetok Jána Molnára bez právneho dôvodu dlhodobo od r. 1993 až do roku 1998.

Poškodenie:   nesplatený úver, ušlý zisk, nevytlačenie edičného zámeru manželky Jána Molnára, poškodenie dobrého mena, porušenie Ústavy SR, bránenie Jánovi Molnárovi v slobode slova tlačou!

súbežne ďalší „súťažitelia“

organizovali

nekalú súťaž voči Jánovi Molnárovi

 

Hlavným zdrojom príjmov vydavateľstva ORION boli tržby za predaj týždenníka NOTES občanov a tržby za inzerciu.

 

1. Po deviatich mesiacoch 15 firiem nesplnením si zmluvných povinností zapríčinili stav núdze vydavateľstva ORION. Nezaplatili za poskytnuté služby celkom 1,5 milióna korún (pre začínajúcu firmu je to smrteľný šok). Podané vysvetlenie na PZ Bratislava III. - odložené. Zanikol týždenník Notes občanov.

 

2. Následne PD Devín bez právneho dôvodu protiprávne uzatvorilo 14.6.1992 tlačiareň firmy ORION a uplatnilo si bez právneho dôvodu záložné právo na strojné zariadenia a obmedzilo narábať Jánovi Molnárovi s tlačiarenským zariadením, ktoré bolo v jeho vlastníctve. Podaná žaloba, zaplatené súdne poplatky, do dnešného dňa nerozhodnuté! Podaná sťažnosť za prieťahy v konaní do Strasburgu. Zanikol dvojtýždenník VEREJNÁ MIENKA.

 

3. Firma EGB invest zmarila Jánovi Molnárovi vydať knižný bestseller o princeznej Diane pri príležitosti jej návštevy Bratislavy -  „Intímny portrét princeznej Diany“, čím ho poškodila o ušlý zisk z predaja najmenej o 2,3 mil. korún. Podaná žaloba, konanie zastavené pre neodpustenie súdneho poplatku.

 

4. Tichý spoločník si vyhrážaním protiprávne uplatnil právo na rodinný dom Jána Molnára ako vrátenie zálohy z účasti na zmarenom vydaní knihy o Diane. Nevyrovnal úver v zmysle Kúpno-predajnej zmluvy a zapríčinil trestné stíhanie Jána a Daniely Molnárovcov. Bola podaná žaloba, konanie zastavené pre neodpustenie súdneho poplatku. Bolo podané trestné oznámenie na Ing. Havaša, následne odložené.

 

5. Po 6 mesiacoch „naťahovania“ bola tlačiareň premiestnená do priestorov Zberných surovín. Po náročnej inštalácii 24 hodín pred zahájením výroby bez právneho dôvodu zablokovali Zberné suroviny Jánovi Molnárovi prístup do tlačiarne. Podaná žaloba, neodpustené poplatky, konanie zastavené. Zanikol mesačník DANIELA.

 

6. Vysťahovanie majetku vydavateľstva ORION do priestorov Dunajplavby š.p. Zašantročenie veľkej časti majetku Jána Molnára pracovníkmi Dunajplavby z dôvodov druhotnej platobnej neschopnosti – nezaplateného nájmu. Po úmrtí skladníka ostala vec nevysporiadaná.

 

7. V novembri 1993 previezol Ján Molnár časť tlačiarne s príslušenstvom do LC print Lučenec, kde mu po mesiaci bolo  zabránené používať a nakladať so svojím majetkom až do roku 1998, kedy mu bol vydaný jeho majetok zničený a v nepoužiteľnom stave.

 

8. Sabotovanie rozhlasových relácii v RMC rádiu a neskoršie v ROCK FM Rádiu, ktoré prinášali objednávky na vypracovanie horoskopov. Vykrádanie poštových priečinkov, sabotovanie zo strany vedúcej pošty. Sťažnosť ministrovi pôšt a telekomunikácií ostala bez odozvy. Strata tisíc objednávok v hodnote 750 Sk á kus.

 

9. Medzi týmto obdobím firma Megamédia s.r.o. a Sport Servis International a.s. nedodržali zmluvu o tichom spoločenstve, Exkluzívnu marketingovú zmluvu, Zmluvu o odstúpení autorských práv a spôsobili Jánovi a Daniele škodu za vyše 4 mil. korún. Bola podaná žaloba, konanie zastavené z dôvodov nezaplatených súdnych poplatkov.

 

10. Slovenská Grafia porušila Zmluvu o dielo a zapríčinila zánik mesačníka NOVÝ VEK humanizmu a trojtýždenníka HOROSKOPY. Bol podaný podnet na PZ Bratislava II, prípad založený. Strata na ušlom zisku a vrátení vynaložených nákladov na uvedenie nového titulu na trhu najmenj vo výške 2,5 mil. korún.

 

11. Po úmrtí princeznej Diany v roku 1998 sa vydala kniha „Intímny portrét princeznej Diany za účasti tichého spoločníka, ktorý financoval tlač, predalo sa 40 tisíc výtlačkov, tržby činili vyše 8 miliónov korún a predsa Molnárovci nedostali svoj podiel z tohto obchodu a ostali im len dlhy za reklamu! Po fyzickom zastrašovaní, podpálení auta, zrazení syna na prechode pre chodcov stiahnuté trestné oznámenie na konkrétnu osobu z dôvodov obavy o svoj život, nakoľko boli Ján a Daniela M.zoči voči upozornení, že ak si budú nárokovať na svoj podiel budú zavraždení. Absolútne jasný dôkaz o tom, že Ján a Daniela Molnárovci nesmú zarobiť ani korunu!

 

12. Po ročnom pôsobení v bratislavskom Večerníku a regionálnych Hlasoch ľudu vydavateľstvo Mabex s.r.o. bez právneho dôvodu začalo ignorovať Zmluvu o dielo a v lukratívnom predvianočnom období prestalo vydávať prílohu MYSTERY a takto nám spôsobili škodu za vyše 1 milión korún za poškodenie mena dohodnutej inzercie. Podaná žaloba, do dnešného dňa nebolo vytýčené pojednávanie. Bolo podané trestné oznámenie, do dnešného dňa nebolo začaté vyšetrovanie. Ďalší nezvratný dôkaz o tom, že vyššia moc už bez pláštiku zabraňuje zarobiť Molnárovcom peniaze na splácanie úverov, na výživu rodiny.

 

13. Množstvo ďalších drobných sabotáží pri vydávaní kníh z vlastnej tvorby HOROSKOPY, SILA MESIACA, CESTA K PENIAZOM, RECEPTY PRE ŠŤASTIE, VÝBER ZO SVETOVEJ MYSTIKY, ktoré namiesto zisku priniesli len straty za veľmi podivných okolností. Usmerňovanie dobierkových zásielok, porušovanie listového tajomstva. Ďalšia strata za vyše jedného milióna a zabránenie získavania financií na výživu rodiny.

 

14. V súčasnosti vydávame internetový magazín GRAL. http://www.gral21.sk a prevádzkujeme internetovú informačnú stránku http://www.vyber21.sk Odpočúvaním nášho telefónu je nám systematicky bránené v získavaní inzercie a teda financií na obživu.

                                                                                   

 

 

 

 

Profesor Lukáč Ján Veverka z Fakulty Mateja Bela v Banskej Bystrici prevzal do svojich prednášok od navrhovateľov niekoľko prezentovaných myšlienok a vízií týkajúcich sa perspektívy vývoja humanizmu na prelome dvoch tisícročí. Navrhovatelia po „nežnej“ revolúcii napísali niekoľko významných a rozsiahlych článkov zaoberajúcich sa úpadkom morálky a východiskami z tejto krízy. Sú autormi niekoľkých kníh s témou „Človek na prelome dvoch tisícročí“, ktorých podstatou je kritický pohľad na porevolučný vývoj na Slovensku a návrhy možného nového modelu štátu tretieho tisícročia. Niektoré knihy  sú uverejnené aj na internete a zaoberajú sa problematikou mravných imperatív a riešenia ich uplatňovania v spoločnosti. „Sám proti všetkým“ je kniha o povahových črtách, ktoré by nemali chýbať prezidentovi občianskej spoločnosti. „Nový model štátu“ je vízia ako by mal vyzerať z pohľadu dodržiavania základných ľudských práv moderný štát tretieho tisícročia. „Princíp všeobecného zákonodarstva“ je zase námet na zavedenie vyššieho princípu do spoločnosti ako hybnej sily pre kvalitnejšie dodržiavanie mravnosti v otvorenej spoločnosti. „Hnutie21“ je vízia nového modelu štátu v podmienkach slovenskej politickej scény. „Holá PRAVDA“ je tvrdá realita z pohľadu obyčajného občana pri prechode zo socializmu na trhové hospodárenie. V Knihe „Zbohom ruža Anglicka“ sa zamýšľajú nad možnými príčinami neprirodzenej smrti princeznej Diany z pohľadu jej angažovanosti v oblasti základných ľudských práv na zemi. Ján Molnár spolu s manželkou Danielou tvoria dokonalý tím presadzujúci nový pohľad na myslenie človeka s dôrazom na nekompromisné dodržiavanie ľudských práv v spoločenskom živote. Možno aj pre tieto ich iniciatívy sú pre určité „lobistické“ skupiny neprijateľní na politickej scéne o čom nasvedčuje aj správanie odporcov v tomto konkrétnom podaní. Je len smutné, že ohrozovaním ich osôb sa ohrozujú aj ich dve maloleté deti 10 ročná Otília a 5 ročný Michal.

 

Navrhovatelia sú presvedčení, že štát bráni pokrokovo zmýšľajúcim ľuďom, ľuďom so sociálnym cítením, humanistom a všetkým spravodlivým s dobrým mravným základom zúčastniť sa politickej súťaže o účasť na riadení štátu v zmysle základných práv a slobôd, ktoré garantuje Ústava SR. Navrhovatelia sú autormi niekoľkých kníh, ktoré jasne dokumentujú, že existuje aj lepší model štátu, než ktorý nám ponúkajú súčasné vládnuce a opozičné politické strany a hnutia. Postupnosti krokov, náväznosti a súvislosti jednotlivých prípadov jasne hovoria o tom, že nemôže ísť o náhody, ale že ide o cielené znevýhodňovanie jedného súťažiteľa voči ostatným súťažiteľom tak v hospodárskej súťaži ako aj v súťaži politickej, čo je v rozpore nielen s ústavne zaručenými právami, ale aj v rozpore s medzinárodným právom. Dá sa hovoriť o tom, že tu ide o hrubý nátlak umlčať slobodu slova s prvkami fašizmu!

 

24. sugusta 2000 bola zaregistrovaná sťažnosť na medzinárodnom súde v Štrasburgu proti Slovenskej republike za porušovanie základných ľudských práv, ktorú podali navrhovatelia 11. júna 2000.

 

Prílohy